Zlý poliš, dobrý Cage
Herzog, naopak, volil opatrné slová a označoval svoj film The Bad Lieutenant: Port of Call New Orleans za svojbytné dielo, len voľne inšpirované scenárom Ferrarovej snímky. Dokonca vraj Ferrarovu verziu ani nevidel a distribučný názov, pod ktorým sa novinka dostala do kín, i termín svetovej premiéry na deň presne osemnásť rokov po origináli, označil za marketingový ťah producentov. Jedným z nich bol Nicolas Cage, predstaviteľ titulnej roly.
Cageov poručík Terence McDonagh je hrdina, ktorý sa k drogám prepracoval cez tabletky, potláčajúce bolesť, po zranení, ktoré utrpel pri záchrane väzňa počas hurikánu. Je úplatný, podlieha alkoholu, udržiava ľúbostný vzťah s luxusnou prostitútkou Frankie (Eva Mendes) – ale napriek tomu patrí k najlepším vyšetrovateľom. Aj preto dostane za úlohu vyšetriť prípad vraždy rodiny afrických prisťahovalcov a chrániť dôležitého svedka, ktorého by miestny zločinecký boss najradšej videl dva metre pod zemou.
Wernerov film stojí na Cageovi. A na osobitej, pochmúrnej, miestami až psychedelickej atmosfére, znásobenej svojráznym močaristým kútom Louisany a emotívnou kamerou. Cage nevyhnutne evokuje inú drámu európskeho tvorcu – Leaving Las Vegas Mika Figgisa (1995). To však nijako neznižuje jeho výkon v Zlom polišovi. Zmesou rezignácie, apatie, ale zároveň i zanovitosti a agresivity je presvedčivý, dokonca zábavný, no chvíľami až nepochopiteľný. Po mnohých zlých úlohách v pochybných filmoch opäť raz dokazuje, že nie je len protežovaný synovec Francisa Forda Coppolu, ale skutočný herec. Zaujmú aj Eva Mendes a Val Kilmer, hoci predstavujú skôr figúrky a nemali veľa priestoru na výraznejšie herectvo.
Herzog študoval a nedoštudoval film v Nemecku i v Amerike, možno preto zostal samoukom s originálnym rukopisom. Jeho Zlý poliš je pravdepodobne výsledkom kompromisov medzi umelcom a producentmi: sčasti klasická kriminálka, sčasti psychologická dráma. Opakujúce sa zábery na rôzne plazy, psychedelické i komické scény a bizarné motívy prinášajú viac otázok ako odpovedí. Napríklad: prečo musela vzniknúť nová podoba Ferrarovhej drámy? Čo nové, iné, silnejšie prináša?
Hoci nestor americkej filmovej kritiky Roger Ebert tvrdí opak, rozhodne nejde o úspešné spojenie európskeho umenia s hollywoodskou zábavou. Zo súťaže na lanskom benátskom festivale film odišiel bez ocenenia (ak nerátame neštatutárnu Cenu Nadácie Christophera D. Smithersa), no milovníci nezvyčajných filmových zážitkov by si ho rozhodne nemali nechať ujsť.