Je škoda, že aj niektoré neprvoplánové názvy zahraničných snímok dokážu prekladatelia pozmeniť tak, že aj keby sme k danému filmu nevideli trailer ani žiaden iný propagačný materiál, chtiac – nechtiac nám predsa len odhalia hlavnú myšlienku deja. Podobne je to aj so snímkou Život za život. Trailer i samotný preložený názov už divákovi napovedajú, o čo asi v toto filme pôjde. Dozvedáme, že mladý chlapec Simon mal, možno v oceáne, vážnu nehodu, kvôli ktorej jeho rodičia stoja pred ťažkým životným rozhodnutím. Vidíme aj potenciálnu prijímateľku jeho orgánu. Myslela som si, že najväčšou otázkou a morálnou dilemou snímky bude samotný proces hľadania správnej odpovede na otázku, či darovať orgány vlastného syna na záchranu iného človeka alebo nie. Tento moment však v rámci deja prichádza pomerne skoro, lepšie povedané na konci expozičnej časti snímky. Nebol to teda moment, keď sa príbeh končil. Práve naopak, ešte len začínal. Simonova nehoda a rodičovské rozhodnutia tvoria podklad pre rozohratie iného, diametrálne odlišného životného osudu.

Azda najzaujímavejšou ideou v rámci scenára je reflexia dvoch typov žien – matiek. Marianne a Claire. Marianne, Simonova matka, je psychicky i fyzicky silná žena. Napriek tomu, že je spočiatku smutná a zničená z tragickej udalosti, celkovú fatálnu situáciu v rodine znáša omnoho stabilnejšie než jej manžel. Vymyká sa tak s ešte stále stereotypného zobrazovania ženy vo filme. Napriek tomu, že obaja rodičia prišli o vlastné dieťa,  je oveľa väčšou psychickou oporou  skormúteného otca. Postupne naberá silu a stratu v rodine teda zvláda statočnejšie a urobí „správnu vec“ s väčším odhodlaním ako jej partner. Na druhej strane, je tu matka dvoch bratov Claire. Veľmi krehká až samaritánsky pôsobiaca žena. Kvôli chorobe už nedokáže pokračovať vo svojej hudobnej kariére, ktorá ju skutočne napĺňala. Claire je úplným opakom Simonovej matky. Síl má čoraz menej po psychickej, no najmä fyzickej stránke. Chradne a synom sa doslova vytráca pred očami.

Lineárny dej párkrát narúšajú iba poetické a mimoriadne emotívne retrospektívy. V krátkych zábleskoch do minulosti vidíme Simona ako chlapca mimoriadne živelného, aktívneho. Má mnoho záľub, prežíva mladú lásku je vášnivým surferom. Retrospektívy sú spojené so spomienkami jeho blízkych na neho. Spomienkami na niektoré chvíle prežité v čase, keď ešte žil. Predstavujú celkový proces vyrovnávania sa Simonových najbližších s jeho odchodom, so smrťou a s tým, že ho už nikdy neuvidia. Návraty späť sú akýmsi symbolicko – poetickým lúčením sa so synom, priateľom, láskou. Oživením deja, vizuálne efektným a poeticky symbolickým prvkom narúšajúcim také, to nevýrazné filmové rozprávanie, je jeden zo štyroch elementov prírody. Na zobrazenie neúprosného plynutia času ežisérka Katell Quillévéré využíva iba jediný základný – vodu. Simonov čas sa veľmi rýchlo chýli ku koncu. Voda oceánu divoko vyvstáva, preteká, hmýri sa. Cesta vozovky sa v momente nehody mení na vodu. Pokojnú. Zmiernenú. Priezračnú. Čas ženy v strednom veku má opačnú vzostupnú tendenciu. Claire vyčkáva v nádeji. V nádeji na znovuzrodenie. Začatie novej kapitoly života. S nádejou sa ale nevyhnutne spojený strach. Prežije? Uvidí ešte niekedy svoje deti? Bude znovu žiť plnohodnotný život?

Je zvláštne príjemné, ako sa Quillévéré podarilo do deja zakomponovať umenie. Harmonicky krásne klavírne sólo uprostred pompéznej divadelnej budovy pôsobilo vznešene a pomohlo otvoriť nový motív v živote hlavnej ženskej postavy i jej rodiny. Nevtieravo a prirodzene taktiež využila niekoľko záberov so skvelého Spielbergoveho filmu E.T.: Mimozemšťan, keď rodina trávi úplne bežný večer v izbe pri večeri. Nerobia takmer nič. Iba pozerajú film. Ide o veľmi emotívnu sekvenciu, kedy si rodina uvedomuje, že môže ísť o jednu z posledných chvíľ, ktoré ešte prežijú všetci spolu. V tomto prípade ide síce o mnou relatívne neobľúbený filmový žáner. Drámu. Avšak, drámu reflektovanú mimoriadne citlivo a poeticky.

Život za život  (Réparer les vivants), Francúzsko, Belgicko, 2016
Dĺžka: 103 minút
Réžia: Katell Quillévéré
Scenár: Katell Quillévéré, Gilles Taurand
Kamera: Tom Harari
Strih: Thomas Marchand
Hudba: Alexandre Desplat.
Hrajú: Tahar Rahim, Emmanuelle Seigner, Anne Dorval, Bouli Lanners, Kool Shen, Monia Chokri, Alice Taglioni, Karim Leklou, Gabin Verdet, Finnegan Oldfield, Théo Cholbi a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 30. novembra 2017
Foto: ASFK