Premisa je zaujímavá a sľubná: ľudstvo zničilo prírodu a odsťahovalo sa z planéty Zem na nový svet. So sebou vzalo i pozemské zvieratá. Veď po zmene klímy beztak nezostalo veľa súše: po roztopení ľadovcov všetko zaliala zvýšená hladina morí. Ani pod hladinou však nevládne idyla. Morské dno je posiate vrakmi a odpadom, voda je otrávená. V jaskynných priestoroch našla útočisko skupinka živočíchov, vedená starým múdrym Krakenom. Od okolitého mora sú izolovaní a žijú ako v kryte, riadení pevnou rukou, disciplinovaní, no pre izoláciu a nemenný každodenný každoročný program už tak trochu šialení. K hŕstke normálnych (aj keď je to veľmi silné slovo) možno priradiť zbabelého morského čerta Eva, neurotickú no priateľskú krevetku Alicu … a chobotničku Deepa, vnuka mocného Krakena. Problém je len v tom, že skupinka mládežníkov je normálna až príliš, vystrája teda všakovaké pestvá, až kým nezodpovedný nafúkaný Deep neohrozí celé izolované spoločenstvo. Bez pomoci ich útočisko čaká neodvratná skaza. Dospelí uviazli vnútri a nemôžu von, takže len tri deti môžu odvrátiť tragédiu. Musia sa vydať na nebezpečnú cestu do zatopeného New Yorku, nájsť a o záchranu požiadať silnú veľrybu.

Na púti zdevastovanými vodami stretajú dobrácku murénu, ktorá však ani pri najlepšej vôli nedokáže ovládnuť svoj apetít. V troskách Titanicu sa ukrýva upírska chobotnica, presvedčená, že je geniálna kabaretná umelkyňa a publika, čo jej náhoda nadelila, sa nechce vzdať. Na podmorskej Broadwayi sa spoznajú s partičkou rapujúcich krabov, odolajú krvilačným rybím zombie-mutantom, stretnú ťarbavého mroža, dementného delfína a rafinovaného tučniaka. Napokon ich čaká veľké finále v štýle hard science fiction.

Na kopírovaní nie je nič zlé. Aj tí najtalentovanejší maliari sa predsa učia kopírovaním majstrov. Len sa zvyčajne – na rozdiel od tvorcov filmu Deep: Dobrodružstvo pod hladinou – neusilujú svoje kópie predávať za cenu originálu. A ak áno, nenazývame ich žiakmi, ale falzifikátormi. Hoci autori v tom môžu byť nevinne, veď krajín, ktoré film uviedli do kín za bežné vstupné, je len zopár. Prevláda distribúcia na lacných prílohových DVD. To však, pravdaže, vypovedá najmä o distributérovi, kvality filmu to nijako nezvyšuje.

Reklama tvrdí, že Deep je dielo „od tvorcov filmov Madagascar a Angry Birds vo filme“. Ako zvyčajne, pravda je kdesi úplne inde. Autor španielskych prevažne televíznych krátkometrážnych dokumentov Julio Soto Gurpide si pre svoj spoluscenáristický a režisérsky celovečerný debut prekvapivo zvolil žáner digitálne animovanej rodinnej dobrodružnej komédie, s ktorým dosiaľ nemá vôbec žiadne skúsenosti. Ostrieľanejší sú spoluscenáristi Joe Vitale a Mike de Seve, známi najmä ako autori televíznych animovaných seriálov odvodených od úspešných filmov či videohier a lacných animákov, plagizujúcich disneyovky, pixarovky, Madagascar a iné úspešné snímky. De Seve je (podobne ako Vitale) podpísaný ako scenárista pod televíznym kresleným seriálom Angry Birds Toons (niečo úplne iné ako digitálne animovaní Angry Birds vo filme!), ako autor dodatočných dialógov pod juhoafrickou digitálne animovanou prvotinou Khumba a ako jeden z animátorov aj pod seriálom televízie MTV Beavis and Butt-Head. Vitale bol zasa asistentom produkcie animovaného Spláchnutého.

Významnejšie skúsenosti s tvorbou špičkových digitálne animovaných filmov nemá ani jeden zo sedemnástich španielskych, amerických a belgických spoluproducentov. Jan Goossen produkoval televízny seriál Plankton Invasion, Eneko Gutiérrezová španielsky celovečerný animák s výstižným názvom Agenti dementi, Mark Mertens bol v roku 2011 pomocným režisérom fínsko-belgického digitálne animovaného filmu Maaginen kristalli a napokon Gilles Waterkeyn bol v roku 2013 aistentom produkcie francúzskeho digitálne animovaného artového filmu Jack et la mécanique du coeur. Skladateľ Fernando Velázquez je síce podpísaný aj pod filmovými trhákmi Sirotinec, V pasci, Mama, Z temnoty a Kolónia, ale pre animáky alebo detské filmy - čo je úplne iná kategória ako horor - toho veľa nenaskladal. Výtvarníčka Estefania Pantoja Deepom tiež debutuje.

Partička kvalitnou digitálne animovanou zábavou nepobozkaných zelenáčov sa vrhla do diela s elánom Psíčka a Mačičky. Naznášali bez ladu a skladu rôzne nesúrodé žánre, postavičky, prostredia aj motívy pre maličkých i pre dospelých z Hľadá sa Nemo, Hľadá sa Dory, Príbehu žraloka, Tučniakov z Madagascaru, Wall-E a iných úspešných animákov, ale nie sú dobrými tvorcami kópií. Nedokázali od majstrov odpozorovať ich ťahy a čo i len v neohrabanej začiatočníckej podobe nahrubo skopírovať to hlavné: zábavnosť. Deep skrátka nie je zábavný, len trápny a nudný.

Že vo filme niet žiadneho posolstva, jeho príbeh a hrdinovia nie sú pôvodní a zmes protichodných žánrov nedrží pohromade, nie je pri tom tá najväčšia chyba. Oveľa horšia je neschopnosť zaujať, upútať a udržiavať pozornosť. Ani dospelých, ani detí. Ak dielu chýba hravosť, nápaditosť, tvorivosť, je celkom prirodzené, že v ňom nenájdeme ani veľa vtipu. Tvorcovia akoby vôbec nemali zmysel pre humor, nevedia vystavať groteskný výstup, správne načasovať pointu, zábavne podať gag. Usilujú sa o to síce, ale je to trápenie. Vtip nahrádzajú pády, kopance, grimasy, telesné výlučky či iné nechutné látky... a áno – dôjde aj na stále populárne osvedčené prdy. Prd predsa zaberie vždy! Sem-tam sa síce autori pokúšajú dokonca i o popkultúrny žart (Titanic, Broadway), ale následkom je žalostný nehumorný bizár. Rozpaky chcú zaháňať pesničkami. Výsledok? Ešte väčšie rozpaky (i zásluhou prespievania do slovenčiny so zvláštnym prekladom). Na 92 minút umelo rozťahujú zaujímavý nosný nápad postapokalyptickej Zeme, no nedokážu ho nikam posunúť, rozvinúť, spracovať. Posolstvo? Iba ak: „Aha, koľko peňazí sme vedeli minúť!“

Výtvarné návrhy sú z rovnakej kuchyne ako scenár. Psíček s Mačičkou pomiešali do nesúrodého celku silne štylizované antropomorfizované figúrky, vyslovene fantastické stvorenia, pochmúrne hororové postavičky no i realisticky pôsobiace živočíchy. Starý Kraken napríklad vyzerá čo do farby, tvaru, textúry aj pohybov úplne inak, ako jeho vnuk Deep. Ako z iného filmu. Animácia je o kus lepšia najmä vďaka tomu, že postapokalyptické more je prevažne pusté, no charakterizácia postáv, ich jedinečnosť  a zábavnosť daná detailmi v pohyboch, mimike aj gestách je ešte stále nad sily belgických a španielskych animátorov.

Celkový dojem z Deep: Dobrodružstvo pod hladinou je prevažne smutný. Filmári by mali prestať nakrúcať digitálne animované filmy určené do širokej distribúcie len ako demonštráciu schopností technológie a animátorov. Bez nápadu, hravosti, tvorivosti a fantázie, bez talentu a rozprávačskej vášne vytvoria prinajlepšom iba niečo také ako Deep. Film, v ktorom zábavnosť, napätie, emócie i myšlienky nie že vymreli, ale ani len nedostali šancu žiť. Deep skrátka naozaj klesol hlboko.

Deep: Dobrodružstvo pod hladinou (Španielsko-USA-Belgicko 2017)