O Medzinárodnom filmovom festivale v Hongkongu

Porotu filmových kritikov a novinárov FIPRESCI na 4. MMF Hongkong (11.4. -25.4.) zaujala juhokórejská čierna komédia Happy Bus Day (2017), druhý celovečerný film režiséra Lee Seung- wona. Predstavuje nám vyšinutú rodinu, HappyBusDay resizektorá sa stretáva pri príležitosti narodenín postihnutého syna a brata. Matka, večne s cigaretou v ústach autoritatívne riadi prípravu osláv, lebo tá je zároveň karom oslávenca. Jeho existencia sa stáva pre členov rodiny neúnosná, a tak sa ju rozhodnú riešiť radikálnym rezom. Dojemne sa s ním lúči brat transvestita, zápasiaci na neustálych milostných schôdzkach o kúsok nehy, sestra, prilepená neustále na mobil, i ďalší bratia. Jeden z nich si privedie ľahko odetú slečnu, maniakálne postihnutú závislosťou na onlinových hrách, ďalší len s ťažkosťami zvláda svoju infantilnú agresivitu. Zbierkou  bizarných typov, zosobňujúcich všetko, čo sa pod pojem mentálnych deformácii vojde, rozohráva režisér i autor scenára divadlo spektakulárnych obsesií s nevšedným humorom a zmyslom pre miestami surrealistickú obraznosť. Sám sa obsadil do role úchylného násilníka, ktorý dovlečie na toaletu svoju nežnú obeť a znáša potupný trest. Obraz šialeného sveta, postihnutého hypnózou technologického vírusu a absenciou akéhokoľvek regulatívu, je pocitom výsostne aktuálnym a výstižným. Názov filmu imituje nesprávnu výslovnosť priania k narodeninám v angličtine. Je to vďačný divácky titul a nechýba ani v hongkongskej distribúcii.

Z Číny dorazili dva zaujímavé tituly. Prvým z nich je Tvrdohlavý (Stonehead,2017) režiséra Xianga Zhaoa, príbeh Stonehead resizedesaťročného chlapca, žijúceho na vzdialenej dedine len s babičkou a strýkom. Otec je prítomný len po telefóne a jeho príchod na oslavy Nového roku očakáva syn márne. Zhu Hongpo dostane pri návšteve mesta od školského inšpektora futbalovú loptu a je na tento dar patrične hrdý až do chvíle, keď mu ju skofiškuje triedny učiteľ s tým, že to bol dar pre školu. Jeho vzdor sa neštíti žiadnych prostriedkov. Bojuje statočne, ale márne. Individuálne vlastníctvo nepatrí do morálneho kódexu školy a on sa musí podriadiť. Film pripomína iránsky film Majida Majidiho Deti nebies (1997) i keď v tomto prípade poéziu vystriedal sociálny rozmer snímku. Naráža na problém opustených detí s rodičmi, ktorí musia za prácou do vzdialených končín zeme, aby svoje rodiny uživili.

Ďalším je Chuť betelového orecha (The Taste of Betel Nut,2017). Jeho hlavným príťažlivým momentom je podobnosť  TheTasteofBetelNut resizejedného z hlavných hrdinov s hongkongským hercom a spevákom Leslie Changom. Bol idolom, známym i z filmov Wong Kar-waia Šťastní spolu (Happy Together,1997), Divoké dni (Days of Being Wild,1991) a Zbohom moja konkubína (Farewell My Concubine,1993) Chena Kaigeho. Film voľne parafrázuje časť príbehovej línie filmu Šťastní spolu. O rozmaznaného krásavca, zarábajúceho na svojej podobe predvádzaním karaoke s piesňami hviezdy, sa oddane stará jeho milenec. Do tejto nerovnej aliance vstupuje mladá žena a trojica si na plážach ostrova Hainan ďalej bezstarostne užíva až do momentu, keď žena začína  prejavovať majetnícke ambície. Chce byť a žiť so svojím vyvoleným sama. Je to začiatok tragického finále. Ostáva po ňom pomsta a pár jaziev. Režisér Hu Jia študoval film vo Francúzsku a nie je preto náhoda, že príbeh letmo pripomína i Truffautov film Jules a Jim (1962).

Indiu predstavil film Newton režiséra Amita V. Masurkara. Jeho hlavný hrdina si svoje indické meno prispôsobil a  Newton resizestavil všetko na nespochybňujúcu logiku a rozum. Riadi sa ním nekompromisne a hrdo, aj keď sedí za úradníckym stolom. Plní svoje povinnosti s britskou presnosťou a vernosťou časovému harmonogramu. Odmietne byť poslušným indickým synom a rodičov i s ich neplnoletou nevestou posiela do hája. Keď nastane krízová situácia s realizáciou volieb v oblasti, ovládanej maoistickými partizánskymi jednotkami, neváha. Aj miestnosť v opustenej dedine musí spĺňať predpísané rozmiestnenie stolov a všetky detailné povinnosti musia byť  splnené podľa predpisu. Armádnu ochranu i spolupracovníkov doháňa do zúfalstva. K voľbám sa však neprítomné obyvateľstvo rozprášené jednotkami nedostaví, a preto trvá na tom, aby armáda našla a priviedla k urnám všetkých, ktorí si musia zvoliť zákonných zástupcov. Irónia a satira volebného pokrytectva vrcholí, keď nič nechápajúci dedinčania kráčajú voliť pod hlavňami vojenských pušiek. Newton triumfuje. Zdá sa, že indický film našiel schodnú a prijateľnú cestu k divákom na celom svete. Stavia predovšetkým na presne vystavanom, obvykle melodramatickom príbehu, priblíženého čo najbližšie  jeho hollywoodskemu modelu. Vyhýba sa kritickému realizmu a rovnako i príliš citlivým politickým odkazom. Počíta s humorom a príťažlivosťou svojej „farebnej“ kultúry. Film si odniesol z festivalu Cenu poroty.

Porote predsedala Agnieszka Holland a hlavnú cenu udelila gruzínsko-nemecko-francúzskej koprodukcii Moja MyHappyFamily resizešťastná rodina (My Happy Family, 2017) gruzínskej režisérky Nany Ekvtimishvili a nemeckého režiséra Simona Grossa. Je to už ich druhý film, prvý V rozkvete (In Bloom) nakrútili v roku 2013 a z 37. hongkongského festivalu si zaň odniesli Fénixa za najlepší film. V tradičnej rodine Mananovcov žije pod jednou strechou niekoľko generácií a ovláda ju prísna hierarchia. Jedného dňa sa 52 - ročná matka, nevesta a manželka vzbúri. Odíde, prenajme si vlastný byt a odmieta všetky pokusy členov rodiny prinútiť ju k návratu. Je to tradične natočený príbeh a jeho téma má v patriarchálnom svete svoje miesto symbolického apelu.

ThreeLights resizeDo portfólia súťažných kandidátov  patril aj  japonský film Tri svetlá (Three Lights,2017), tretí film talentovaného tvorcu Yoshidu Kohkiho. Neúspešný experimentujúci pokus o prielom do hudobného sveta,  necháva mladých hudobníkov v kríze vzťahov, bolestnej frustrácie z márnej nádeje na úspech. Poetická melanchólia estetizovaného  vizuálu filmu bola jeho najväčšou prednosťou aj keď svojím introvertným šarmom porotu neoslovila.

V sekcii Gala festival uviedol nový film renomovaného domáceho tvorcu Pang Ho-cheunga, ktorý začínal ako scenárista Jonnieho To a Wong Kar-waia a jeho film Láska z manžety (Love off the Cuff, 2017) doplnila „láskavú“ sériu Love in a Puff (2010) a Love in a Buff (2012).

Hongkongský film bol zastúpený dvoma rozsiahlymi blokmi, retrospektívou Posun paradigmy: hongkongský film po roku 1997, keďže od prechodu Hongkongu k Číne v tomto roku uplynulo 20 rokov. Predstavila najvýznamnejšie filmy tohto obdobia režisérov Wong Kar-waia, Johnnieho To, Anne Hui, Stephena Chowa, Fruita Chana, Wilsona Yipa, Ringa Lama, Stanleya Kwana a ďalších. Najnovšie filmy minulého a tohto roku zaradila do programu Hongkongská panoráma 2016-2017. Medzi najväčšie nádeje patrí film Šialený svet (Mad World, 2016) režiséra Wong Chuna. Je to dráma pacienta s bipolárnou chorobou. Ah Tung skončí  po incidente, pri ktorom zomrela jeho matka, v psychiatrickej nemocnici. Jeho otec sa mu snaží pri návrate do života všemožne pomáhať.

Zdieľať v porote FIPRESCI pohľady a názory kolegov z Hongkongu a Taiwanu bolo zaujímavé aj preto, že v trojuholníku, doplnenom kontitnentálnou Čínou je až príliš veľa toho, čo sa z najrôznejších dôvodov nenapíše a často  ani nevysloví. Pre hongkongských filmárov je situácia postupujúcej „normalizácie“ veľmi zložitá. Mocenský tlak sa snaží o nivelizáciu odlišností, aj keď stále platí „jedna krajina, dva systémy“. Hongkong však mal so svojou identitou, rozloženou medzi Britániu, Čínu a vlastnú pacifickú podstatu miestnej kultúry, neustále problém. Pohľad do štatistík, uvádzajúcich najrôznejšie percentuálne kombinácie ukazuje zároveň meniace sa zoskupenia čínskych Britov, britských Číňanov, hongkongských Číňanov, alebo jednoducho Hongkongčanov. V súčasnej situácii sa snažia stáť na barikádach obrany hongkongskej identity, ktorá až pod tlakom výraznejšie naznačuje  svoje poznávacie znaky. Majú, samozrejme, hybridný charakter, lebo táto kultúra bola nesporne koloniálna, pokropená výdatným britským lejakom, ale na druhej strane balansovala s dôsledkami  mohutnej vlny emigrácie z pevninovej Číny po roku 1949, keď vznikla Čínska ľudová republika. V 70. rokoch sa Hongkong značne  amerikanizuje. Ikonou tejto kultúrnej migrácie je majster kung fu a hviezda takto určeného filmového žánru Bruce Lee.

Je zreteľné, že dnes existuje akási morálna deliaca čiara medzi ochotou vyrábať koprodukčné filmy s čínskymi štúdiami, alebo hľadať partnerov inde, čo je prijateľnejšia varianta. Hongkong dnes intenzívne buduje svoj vlastný koridor do sveta, najmä do Európy, ktorej rozumie a ktorú si ctí. Je to evidentné aj vo festivalovom výbere a koniec- koncov o tom svedčí i množstvo hostí z Európy, medzi inými okrem Agnieszky Holland svoj film O tele a duši uvádzala Ildiló Enyedi alebo francúzsky režisér Olivier Assayas. Na zozname bol aj slovensko-český film Učiteľka, ktorý porota SIGNIS (Svetová katolícka asociácia pre komunikáciu) osobitne pochválila popri víťaznom japonskom filme  Satoši: posun k zajtrajšku (Satoshi: Move For Tomorrow, 2016).       
 
 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.