Začiatkom januára kiná ponúkli animovaný film Lichožrúti, nasledovala romantická komédia podľa knihy Evity Urbaníkovej Všetko alebo nič, romantický muzikál Muzzikanti, horkosladká Baba z ľadu, či krimi dráma Únos. Doposiaľ poslednou premiérou nového roka bola pomerne vydarená rodinná dráma nakrútena, podobne ako Rukojemník (2014), z pohľadu dieťaťa Piata loď (Krištáľový medveď za najlepší film prehliadky Generation Kplus z tohtoročného Berlinale). Ide o príbeh malej Jarky oscilujúcej medzi detstvom, pubertou a svetom dospelých.

Realisticko – magicky ladený príbeh sa síce začína axpozíciou prislúchajúcou žánru sociálna dráma, no netrvá dlho kým diváci pochopia, že snímka v sebe nenesie iba trpký nádych naturalizmu. Režisérka Iveta Grófová nakrútila film s latentnými prvkami magického realizmu, kde sa neustále stretávame s prelínaním surrealistického sna a každodennej skutočnosti, tragickými i komickými prvkami. Mágia sa stáva súčasťou dennodennej reality dievčaťa. Fantastická udalosť sa síce odohrá, ale mágia v tomto prípade zostáva iba málo pravdepodobnou.

Príbeh sa odohráva na pozadí dvoch rozdielnych sociálnych pozadí malého dievčaťa Jarky a chlapčeka Kristiána. Zatiaľ čo Kristián pochádza z dobrej strednej vrstvy, má všetko, čo potrebuje a mnoho z toho, čo nepotrebuje ako dostatok peňazí, počítačové hry, najnovšie modely autíčok, alebo aj  čistotu v byte, Jarka pochádza z nehostinného, drsného prostredia nižšej, ak nie najnižšej spoločenskej vrstvy, plného nástrah. Nemá čisté oblečenie, pravidelnú stravu ani peniaze. To, čo však oboch detských hrdinov najviac spája, bez ohľadu na ich sociálny pôvod, je nedostatok rodičovskej lásky, ale aj neobmezená detská fantázia. Na jednej strane, Jarku správanie malého chlapčeka (poslúchanie rodičov, nepokreslené steny bytu a podobne) často irituje a posmieva sa mu, no na strane druhej je jej najlepším kamarátom, na ktorého sa môže v akejkoľvek situácii spoľahnúť (má od rodičov peniaze, keď ho vyšle kúpiť mlieko, aj keď už nemá peniaze, tak jej ho prinesie), a to je hlavným dôvodom, prečo s ním trávi toľko času, jednostaj vyhľadáva a túži po jeho spoločnosti.

V matriarchálne usporiadanej rodine Jarky má dominantné postavenie, paradoxne, ťažko chorá stará matka. Tá je iniciátorkou zdanlivého narábania s mágiou, ktoré sa snaží vštepovať aj svojej dcére a vnučke. Magické javy sú pre tri ženy v spoločnej domácnosti normálne, bežné a neprekvapivé. Vnímajú ich ako súčasť ich prirodzeného prostredia. Sledujeme dvojité vnímanie čarov. Celý sujet je vystavaný z pohľadu mladej hrdinky. Magickosť je pre ňu vecou skutočnou a jej manipuláciou dokáže „i chaty prenášať“. Avšak, pre matky, teda starú mamu a jej dcéru, ide o mágiu ako nástroj na ospravedlnenie absencie rodičovskej (materinskej) lásky a prostriedkom pre riešenie akéhokoľvek banálneho problému. Vetu „Keď nebudeš vedieť, čo máš robiť, sleduj znamenia,“ matky používajú v jednom kuse. V prípade, keď Jarka večer nevie zaspať v posteli, alebo keď ostáva sama doma.

Každá z troch žien je reprezentantkou svojej generácie. Je samozrejmé, že v niečom sú si pobodne a v inom sa zase jedna výrazne odlišuje od tej druhej. Najstaršia z „dva a poltice“ matiek je chorľavá stará babka. Má lepšie dni, keď trávi čas s vnučkou a súcití s ňou a jej nezodpovednou matkou. Potom má horšie dni, keď sa nezľutuje ani nad jednou zo svojich následovníčok. Prostrednou je stále rebelújúca matka malej Jarky, ktorá sa silou – mocou snaží dosiahnúť akýkoľvek úpech, a to akýmkoľvek spôsobom. So svojou dcérou netrávi voľný čas, nevenuje sa jej, nevarí, neperie, nestará sa, skrátka nejaví o ňu prílišný záujem ani vtedy, keď vie, že sa jej niečo môže stať. Ešte malé dieťa napokon rezignuje a spolieha sa iba sama na seba.

Najmladšia z trojice žien je samovychovaná Jarka. Jediným únikom z drsného prostredia a bezútešnej situácie je pre ňu záhrada patriaca starkej, kde sa chodieva hrať so svojimi hračkami na ako – tak usporiadanú rodinu, živiacu sa hlinou a listami z tanierov zo starej kuchynskej výbavy. Magickým únikom z reality sú pre ňu momenty, keď sníva. Vtedy sme schopní preniknúť do jej emocionálnej a sentimentálnej časti vnímania, keď vidíme, že malé dieťa má isté obavy, strachy, túžby a aj predstavy o lepšej budúcnosti. Symbolickou charakteristikou Jarky nie je iba sen. V snímke sa v súvislosti s touto postavou niekoľkokrát stretávame s vodou, teda prvkom plniacim očistnú funkciu a symbolom predpovedajúcim viac – menej radikálnu zmenu ako nový deň, nový, lepší začiatok či predstavu lepšej budúcnosti na dosah hlavnej hrdinky.

U režisérky treba oceniť aj ukončenie filmu koncom s nejednoznačným významom. Magické javy nie sú objasnené a záver ostáva nejasný, ambivalentný. Poskytuje priestor pre aktívneho diváka a poskytuje mu viaceré možnosti interpretácie diela. Bola to naozaj mágia? Alebo to snáď bola skutočnosť? Okrem týchto otázok pre mňa vo vzduchu ostáva visieť ešte jedna. Ak bola kniha Moniky Kompaníkovej napísaná na motívy skutočnej udalosti a film nakrútený podľa tejto predlohy, aký vplyv môže mať táto snímka na správanie detského diváka po jeho pozretí?

Piata loď( Little Harbour), Slovensko, Česko, Maďarsko,  2017
Dĺžka:100 minút
Réžia: Iveta Grófová
Scenár: Iveta Grófová, Marek Leščák
Produkcia: Iveta Grófová
Kamera: Denisa Buranová
Strih: Anton Fabian, Tono Fabian
Hudba: Matej Hlaváč
Hrajú: Vanessa Szamuhelová, Matúš Bačišin, Katarína Kamencová, Johanna Tesařová a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 16. marca 2017
Foto: CinemArt