Na tlačovej besede s tvorcami Vladimír Balko povedal: „ Generácia hercov na úlohy v takomto filme je veľmi slabá, lebo veľa štyridsiatnikov si zvolilo iné povolanie. Museli sme siahnuť do Čiech, Poľska, Slovenska a podarilo sa nám poskladať hercov z V4. Hľadali sme predovšetkým typy, ktorým divák uverí. Film nie je o tom akí by sme chceli byť, ale akí sme. Hovoríme tomu v období tzv. „karpatského kapitalizmu.“ Chcel by som ešte zdôrazniť, že prostredie veľkomesta je odlišné od ostatného Slovenska. A musím dodať, že mám rád emócie, baladickosť a silný príbeh. Vzorom mi bol Martin Hollý, od ktorého som sa veľa naučil a Miloš Forman.“ Producent Ján Kováčik upresnil, že peňazí (40 miliónov) bolo na film dosť, ale rozhodne nie na rozhadzovanie. Jana Kirschner priznala, že je to jej osudová pieseň, nenarodí sa často, skladala a písala ju jeden rok a je dnes najčastejšie hranou piesňou v krematóriu. Film si myslím bude patriť k tej skupine filmov, o ktorých sa zrejme bude uvažovať.

Veľkým konkurentom bude nesporne ruský film Vĺčik známeho dramatika a divadleného režiséra Vasilija Sigareva o láske a neláske, o jej absencii a zlu, ktoré človeka ovládne. Málokedy vidíme tak sugestívny, pravdivý a drsný film o vzťahu matky "na zabitie" k zrejme nechcenej dcére. O čo viac lipne dieťa na nej o to menej lásky, nehy a porozumenia sa jej dostane. Nedokáže ju vynahradiť ani babička, ani sestra matky. Pre dieťa je matka prosto vzorom ( skôr odstrašujúcim) a nijaký prehrešok ju nedokáže presvedčiť o opaku. Okrem dokonale vystavaného príbehu sú mimoriadne aj herecké výkony Jany Trojanovovej, Poliny Plutčekovej a Veroniky Lisakovej. Sú to herecké kreácie hodné na ceny za herecké výkony. Povesť filmového debutu Vasilija Sigareva, ako jedného z favoritov na cenu, teda nebola len reklama.

Súťaž zatiaľ mimo dvoch spomínaných filmov nepriniesla nič objavné. Záujem mladých je však o festival mimoriadny a neľutujú hodiny sedieť na zemi, aby sa niekam dostali. Taliansky súťažný film Za všetko môže Judáš režiséra Davideho Ferraria je svojim spôsobom odvážny a zábavný. Odvážny v tom, že svojim spôsobom na príbehu väzňov kladie otázky o vine a nevine, čo nie vždy vyznie v prospech tradičného katolicizmu, presnejšie zosmiešňuje a polemizuje s náboženskými dogmami. A zábavný v tom, že si uťahuje zo života vo väznici. Mladá režisérka si zmyslí, že nacvičí vo väznici muzikál s kresťanskou tematikou. Tancovať, spievať a hrať majú trestanci neodpykajúci si najťažšie tresty a len jeden má doživotie. Jej zámer prekazí pastor a nanúti jej inscenovať veľkonočné pašie. Tvorca má nad tematikou väzenstva (v súčasnosti tak preferovanej témy) a náboženským fanatizmom dostatočný nadhľad a divák sa na jednej strane dobre zabáva a vyjdúc z kina sa aj nad tým, čo videl a počul, zamyslí. Z nemeckej produkcie uviedli komédiu o nešťastných životoch, vlastne film o filme. No nie je to Truffautova Americká noc, len jeho slušná nemecká napodobenina. Hlavný hrdina filmu Whisky s vodkou Andreasa Dresena je postarší seladon, ale dobrý herec, ktorý pre alkoholizmus robí režisérom problémy. Riešia to pre každý prípad tak, že film nakrúcajú paralelene dvaja herci, aby sa istili keby sa slávny Otto zase niekam stratil. Tak ako v Americkej noci sú vzťahy protagonistov spletité, stretávajú sa a rozchádzajú, aby si na záver spravili spoločné foto a opäť čakali na ďalšiu príležitosť. Milý, precízne režírovaný a zahratý film, najmä hercami ako Henrich Hubchen, Corinna Harfouchová a Sylvester Groth , bude iste vďačným titulom v kinách, len dosť dobre nechápem zaradenie tohto profesionálne dobre zvládnutého „komerčáku“ do súťaže.