Prehliadka pod názvom Slovenská nová vlna – Retrospektíva slovenského filmu 1962 – 1972 uvedie kolekciu ôsmich filmov. Jej súčasťou sú dva filmy Štefana Uhra Slnko v sieti (1962), priekopnícke dielo československej novej vlny, a Organ (1964), dva filmy Petra Solana Boxer a smrť (1962) a Kým sa skončí táto noc (1965) a tiež filmy Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera, Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, Ľalie poľné (1972) Ela Havettu a Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka, ktorý sa premietne za osobnej účasti režiséra.

„Šesťdesiate roky 20. storočia sú vo viacerých kinematografiách spájané s nástupom nových vĺn prinášajúcich zmeny v prístupe k filmovej estetike a chápaniu filmového rozprávania. Československá nová vlna sa považuje za jednu z najdôležitejších vo svetovej kinematografii. Často sa však opomína, že ´československá´ je nielen geografickým označením. Jej veľmi významnou súčasťou sú slovenskí autori, ktorí svojou tvorbou prispeli k vzniku hnutia vôbec – za prvý film československej novej vlny sa považuje Slnko v sieti Štefana Uhra, ale aj k sformovaniu osobitnej a špecifickej estetiky, súčasne serióznej i hravej, postavenej na precíznej fotografickej práci kamery a inovatívnom prístupe k zvuku, ktorá v sebe nesie silný pocit nadčasovosti. Podobne sa možno vysloviť aj o témach, ktorých etické aspekty platili nielen v čase prechodu medzi dvoma politickými diktátmi,“ hovorí o vybraných filmoch kurátor prehliadky Jörg Frieß z kina Nemeckého historického múzea a dodáva, že mnohé z týchto filmov sa premietali na vtedajších medzinárodných filmových festivaloch a záujem o ne neutícha ani dnes.

Prehliadku slovenskej kinematografie v Berlíne organizuje Slovenský filmový ústav (SFÚ), Slovenský inštitút v Berlíne, Veľvyslanectvo SR v Berlíne a Zeughauskino – Deutsches historisches Museum. Úvodným filmom prehliadky bude Solanov vojnový film Boxer a smrť (1962) zachytávajúci tragický príbeh väzňa koncentračného tábora s novým pohľadom na tému degradácie človeka v období fašizmu. Uvedený bude s lektorským výkladom filmového teoretika Martina Kaňucha, šéfredaktora filmologického časopisu Kino-Ikon.