Božská Florence (Florence Foster Jenkins)

Slovenskí diváci napríklad môžu poznať jej osud vďaka úspešnej komédii Petra Qiultera Je úžasná, ktorú uvádza činohra SND od roku 2011 v hlavnej úlohe s Kamilou Magálovou. Nuž a tento rok prišli do našich kín hneď dva filmy o nej. V marci to bola francúzsko-česko-belgická Marguerite (2015) a teraz koncom augusta spomínaný americko-britský Bozska11 resizefilm Božská Florence. Kým francúzski tvorcovia vytvorili akoby novú postavu - francúzsku grófku Marguerite a dej posunuli do dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Americko-britský film sa pridŕža viac reality, o čom svedčí aj titul originálu Florence Foster Jenkins a sústreďuje sa na posledný rok jej života, rok 1944 v New Yorku.

„Hudba je môj život“ hovorila Florence (Meryl Streep), ktorá bola ako dieťa výbornou klavíristkou. Bohatý otec však  odmietol financovať jej ďalšie štúdium, a tak odišla z domu a živila sa ako učiteľka hry na klavír. V roku 1900 sa usadila v New Yorku a rozhodla sa byť speváčkou. Problémom bolo, že si Bozska6 resizenikdy neuvedomila svoj nedostatok talentu. V roku 1909 jej však zomrel otec a z dedičstva po ňom si mohla zaplatiť cestu k svojmu snu a zároveň podporovať hudobný život v New Yorku. Navyše, stretla „muža svojho života“ - neúspešného herca a nemanželského syna anglického grófa St.Clair Bayfielda (Hugh Grant). Napriek tomu, že sa oficiálne nikdy nezosobášili, vystupovali ako manželia, hoci on žil tajne s inou ženou. Stál verne po jej boku nielen ako partner, priateľ, ale i manažér skoro  štyridsať rokov. Snažil sa, aby nestratila spevácku sebadôveru a  myslela si, že jej spev je úžasný. To znamenalo, postarať sa, aby spievala vždy iba pred starostlivo vybraným “klubovým“ publikom - loajálnymi priateľmi alebo dobre Bozska2 resizezaplatenými poslucháčmi a ustriehnuť styk s médiami. Čo sa však stane, keď Florence nalieha, že ku šťastiu jej chýba už iba vystúpenie v prestížnej koncertnej sále Carnegie Hall pred skutočným publikom?

Mimochodom, tému tejto americkej cesty za šťastím spracoval britský scenárista Nicholas Martin (písal napríklad scenáre niektorých častí televíznej série Vraždy v Midsomeri) a čerpal aj z Bayfieldovych denníkov. Réžie sa ujal britský režisér, producent, scenárista a herec Stephen Fears (1941), tvorca takých  medzinárodne oceňovaných filmov  ako boli Nebezpečné Bozska7 resizeznámosti (1988), Kráľovná (2006 – Oscar pre Helen Mirren) či Philomena (2013). Možnosť spolupracovať s ním bola vraj lákadlom aj pre troch ústredných predstaviteľov  – v prvom rade oscarovu Meryl Streep ako titulnú postavu, jeho krajana Hugha Granta, ktorý si zahral jej partnera a Simona Helberga. Pod popularitu posledného sa podpísal televízny seriál Teória veľkého tresku, ale pre úlohu pianistu Cosme McMoona bolo rozhodujúce jeho vynikajúce ovládanie tohto hudobného nástroja. Divák však určite ocení aj jeho herectvo, keď bez slov, iba pohľadom, výrazom dokáže vyjadriť údiv, zhrozenie, či šok, keď sa  po prvý raz stretne s vokálnym prejavom Florence. O hereckých i speváckych kvalitách Meryl Streep nikto nepochybuje, ale spievať falošne operné árie tak, aby vyvolala salvy smiechu a zároveň dojímala, je výkon sám o sebe. Hugh Grant sa zas predviedol ako zaujímavý tanečník na uvoľnenej súkromnej džezovej párty. Herecké obsadenie je v každom prípade skvelé. Z vedľajších postáv zaujme najmä Nina Arianda. Jej Agnes Stark sa uvedie ako typická „zlatokopka“, ktorú Bozska5 resizeviac ako umenie zaujíma konto jej manžela. V závere je to však práve ona, ktorá je schopná precítiť úprimnosť Florence, podporiť ju v rozhodujúcom momente a strhnúť obecenstvo k ováciam, keď to vyzerá na fiasko.

Nakrúcalo sa vo Veľkej Británii, lebo Liverpool vraj viac zodpovedá New Yorku štyridsiatych rokov, kým scény koncertov snímali v Londýne, kde výtvarník Alan MacDonald vytvoril Carnegie Hall z Hammersmith Apollo a hotel Park Lane zmenil na hotel Ritz Carlton. Výtvarníčka kostýmov Consolata Boyle sa zas nechala inšpirovať reálnymi, neraz bizarnými  kostýmami Florence, ktoré herečke nie vždy lichotili a vzbudzovali pocit, že svet je pre jej hrdinku  permanentným javiskom. Výprava je Bozska10 resizevšak iba pozadím príbehu o žene, ktorá si neuvedomovala, alebo si nechcela uvedomiť svoje limity. Občas vraj zaspievala aj čistý tón, ale väčšinou sa jej to nedarilo a výsledok bol katastrofa. Ona však počula spev, ktorý znel v jej hlave anjelsky. Druhá vec je, že hudba bola pre ňu východiskom z jej, v podstate osamelého a nie najšťastnejšieho života a vyjadrením túžby po láske. Ťažko dnes povedať, nakoľko v podvedomí cítila, že žije v akejsi bubline a draho za to platí.

Film Božská Florence je označený ako komédia a ľudia sa Bozska8 resizenaozaj bavia. Citlivejší divák však vníma aj druhý plán – psychologickú drámu – a smeje sa akosi cez slzy. Nuž a ten, kto videl  francúzskjy film Marguerite sa nevyhne porovnávaniu. Lebo raz darmo, je to rozdielny uhol pohľadu. Zjednodušene povedané, Europan považuje film za umenie, Američan za obchodný artikel. Takže vo filme Marguerite sa stretávame s radom psychologicky prepracovaných motívov a umeleckých metafor, kým Božská Florence je skôr divácky pútavým, ale prvoplánovým rozprávaním príbehu. Jeho scenár nepôsobí vždy vyrovnane. Niektoré scény pripomínajú frašku, iné zas melodrámu.  Možno z francúzskej ponášky na príbeh americkej speváčky sme si o nej  utvorili komplexnejší obraz, ako z americko-britského spracovania, ktoré sa pridŕža reálnych faktov. Je to vina Bozska3 resizescenára alebo jednoducho spomínaný rozdielny uhol pohľadu? Tvorcom sa však podarilo načrtnúť krutý predobraz dnešného sveta, v ktorom sa dá skoro všetko kúpiť. Zaujímavé sú scény, kde vidíme aj celebrity ako dirigent Arturo Toscanini (John Kavanagh) prosia Florence o finančnú podporu, ale nechcú, aby sa o tom vedelo, lebo by to mohlo uškodiť ich povesti.
 

Na druhej strane sledujeme príbeh starej a unavenej excentrickej ženy, ktorá túžila po láske a rodine a úprimne verila, že ľudia okolo nej ju naozaj milujú kvôli nej a nie iba preto, že sa môžu priživiť na jej bohatstve. Zakladala umelecké Bozska12 resizespolky, svojsky podporovala tých, čo to potrebovali, veteránom druhej svetovej vojny darovala na svoj pamätný koncert tisíc lístkov, atď. Bola zapálená pracovať na sebe a pomáhať iným a i keď scenárista naznačuje  skôr istý typ egocentrizmu. Nevzdávala sa, aj keď sa necítila  fyzicky najlepšie. Spievala zo srdca a bola presvedčená, že skvele. O to viac ju zasiahlo, keď jej neznámi ľudia v jednej scéne gratulujú ku komickému talentu.    
 

Florence zomrela ako 76-ročná niekoľko týždňov po koncerte. Následkom dlhoročnej ťažkej choroby alebo preto, že  už Bozska resizenemala o čom snívať? V každom prípade aj v takej chvíli počujeme z jej úst: „Môžu o mne hovoriť, že som nevedela spievať. Ale nemôžu povedať, že som nespievala.“ Spievala hrozne, ale nadšene, zo srdca. Určite, mohla si dovoliť mnoho, pretože mala peniaze. Ale to, čo jej získalo  množstvo priaznivcov sa za peniaze kúpiť nedá: jej odvaha, húževnatosť a elán  Aj  preto môže jej príbeh poslúžiť i dnes ako svojské povzbudenie a inšpirácia v boji  s osudom. Ale aj výstraha pri nedostatku sebareflexie. Možno diskutovať o nedostatkoch scenára, vnímaní jeho protagonistky, či  celkovom poňatí niektorých dejových línií. Bez ohľadu na výhrady je však Božská Florence pôvabný film o zaujímavom človeku, o láske, o hudbe a o ceste za plnením svojich snov. Oplatí sa ho vidieť.

Bozska13 resizeBožská Florence (Florence Foster Jenkins), USA, Veľká Británia, 2016
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Stephen Frears
Scenár: Nicholas Martin
Kamera: Danny Cohen
Strih: Valerio Bonellio
Hudba: Alexandre Desplat
Kostýmy: Consolata Boyle
Výprava: Alan MacDonald
Hrajú: Meryl Streep, Hugh Grant, Simon Helberg,Rebecca Ferguson, Neve Gachev, Josh O´Connor, Nina Arianda, John Kavanagh, Mark Arnold, Christian McKay a ďalší
Distribúcia v SR: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 25. augusta 2016
Foto: Magic Box Slovakia

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.