Snímky sa ujal skúsený režisér David Ayer, ktorý sa chcel pokúsiť o trochu iný pohľad na superhrdinskú problematiku. Nakoľko sú jeho filmy sú plné nečiernobielych postáv, balansujúcich na hrane, javil sa ako ideálny kandidát. Lenže z výsledku  je citeľné, že mu do pôvodnej vízie silne zasahovalo štúdio a originálny zostrih mal vyzerať inak. Ako, to sa už v tejto chvíli zrejme nedozvieme. Spomínate si každopádne na Marvelovských Strážcov galaxie? Jednotka samovrahov sa od nich v konečnom dôsledku líši azda len temnejším spracovaním, hoci jeho kvalít pritom nedosahuje.

Dej priamo nadväzuje na záver duelu Batmana a Supermana. Vláda si začína čoraz viac uvedomovať možné nebezpečenstvo hroziace od metaľudí a v tej chvíli prichádza na scénu Amanada Waller. S trochou presviedčania sa jej podarí presvedčiť kompetentných o potrebe akejsi špeciálnej jednotky schopnej zasiahnuť, keď sa situácia vymkne spod kontroly. Jednotky pozostávajúcej z tých najnebezpečnejších kriminálnikov, ktorých je možné hocijakým spôsobom prinútiť k spolupráci. A ako to býva v podobných prípadoch pravidlom, situácia sa naozaj čoskoro vymkne spod kontroly a nesúrodá partia tak dostane šancu zachrániť svet.

Počkať, zachrániť svet? Jednotka samovrahov bola predsa na komiksových stránkach skôr black ops tímom operujúcim na miestach, kam  vláda nemala prístup. Prečo vlastne do boja o záchranu ľudstva nezasiahnu skutoční hrdinovia, o to viac, že počnúc úvodom vieme, že v tej dobe už aktívne pôsobia? Pretože preto. Žijeme skrátka v dobe, kde filmové korporácie neradi riskujú a oveľa jednoduchšie je nasledovať už osvedčené chodníčky. Zamrzí to, ale trúfam si povedať, že v tomto nie je ten hlavný problém. Tie sú ukryté niekde inde.

Zápletka nijak zvlášť neohromí a pozostáva výhradne z predstavenia tímu a potom už len z postupného presúvania sa z bodu A do bodu B. Už predstavenie postáv jemne škrípe, pretože väčšina z nich postráda zaujímavejšie príbehové pozadie. Z titulného tímu antihrdinov tak najlepšie vychádza dvojica najväčších hviezd – Will Smith ako Deadshot a Margot Robbie ako Harley Quinn a aké-také prekreslenie, či aspoň charizmu prepožičiavajú svojim charakterom aj Viola Davis, či Joel Kinnaman. Všetci ostatní, akokoľvek sympatickí alebo dobre obsadení, sú už redukovaní na obyčajných štatistov. Prekvapivo sa to pritom týka nielen väčšiny „Postrádateľných“, ale aj marketingom do popredia tlačeného Jokera v podaní Jareda Leta. Tých pár scén s ním slúži skôr ako upútavka na neskôr a nedá sa ani povedať, že by zanechal silnejší dojem. Jednoducho na to nemá priestor. Aby toho nebolo málo, postupne sa začne ukazovať, že aj najnebezpečnejší strelec sveta, psychopatka, pyromaniak, či ľudožrútsky krokodíl sú vlastne fajn postavičky. Ak ste sa tešili na niečo odlišné ako ponúka konkurencia, máte skrátka smolu. Všetci zainteresovaní majú v podstate srdce na správnom mieste, čo definitívne vyvrcholí nie veľmi nelogicky vystavanou scénou v bare niekde pred úplným záverom. Hoci má väčšina z nich minimum vzájomných interakcií a takmer nič ich nespája, behom približne piatich minút sa rozhodnú tiahnuť za povraz a spolu zastaviť zlo. Pretože nemajú nič lepšie na práci a je to správne.

Vizuál je obstojný, rovnako aj akcia. Tá síce postráda vyložené zapamätateľné scény, ale na druhú stranu si drží Ayerovský štandard. Poteší aj vydarený inštrumentálny, no predovšetkým pesničkový soundtrack. Film má celkovo  príjemné tempo, kde sa neustále niečo deje. Len je občas vhodné nezamýšľať sa nad tým, prečo a akým spôsobom sa to deje. Vtedy sa totiž začnú na povrch vynárať určité nedostatky a nelogičnosti. No a ústredné zlo si taktiež nezaslúži príliš veľkú pochvalu, nakoľko pozostáva výhradne z armády zameniteľných poskokov a na jej konci zase stojí nezvládnuté duo arcizloduchov s chabou motiváciou. To sa scenár snaží zachraňovať aspoň jedným zaujímavejším prvkom a našťastie sa mu to aspoň trochu darí.

Tak či tak, Jednotka samovrahov nie je očakávaná udalosť, akú sľubovali výnimočne vydarené trailerové nálože. V zásade sa dá povedať, že dopláca na podobné problémy ako Batman vs Superman. Miesto toho, aby sa DC sústredilo na dôkladnejšiu výstavbu svojho univerza a jeho obyvateľov, vyžíva sa radšej v najrôznejších cameách a odkazuje na udalosti, čo sa na plátne nikdy nestali alebo sa ešte len budú diať. A pritom si ani nedokáže držať vlastnú tvár a radšej vykráda štýl zatiaľ úspešnej konkurencie. Prečo je tomu tak, je mi záhadou. Prirovnanie k Strážčom Galaxie skutočne sedí, pretože styčných bodov medzi oboma snímkami je viac než dosť. Nie je to asi náhoda, pripravovaná Wonder Woman už teraz pripomína prvého Captaina Americu. Rovnako predpokladám, že The Flash sa bude čiastočne inšpirovať Ant-manom a Aquaman zase Thorom. Ale taktiež je možné, že som až príliš skeptický a nakoniec to dopadne inak.

Bez ohľadu na toto všetko ale ide o zábavnejšiu záležitosť a so zábavnejšími charaktermi ako bol predchádzajúci komiksový film štúdia. Svojim spôsobom aj sympatickú, hoci svoj potenciál nevyužíva ani z polovice. Avšak ako oddychová akčná jazda s občasnými zábleskami niečoho viac svoju úlohu plní.

Jednotka samovrahov (Suicide Squad), USA, 2016)
Dĺžka: 123 minút
Scenár a réžia: David Ayer
Kamera: Roman Vasyanov
Strih: John Gilroy
Hudba: Steven Price
Hrajú: Will Smith, Jaime FitzSimons, Ike Barinholtz, Margot Robbie, Christopher Dyson, Bambadjan Bamba, Viola Davis, Jared Leto, James McGowan, Ben Affleck,  a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 4. augusta 2016
Foto: Continental film