David Sís, známy ako režisér televíznych relácií, koncertov (Buty, Kabát, Daniel Landa, Čechomor), reklamných spotov, či videoklipov, sa pustil do veľmi odvážnej úlohy. Jeho cieľom určite bolo nakrútiť naozaj kvalitný a bohatý dokument o snáď najznámejšej českej kapele, no jeho predchádzajúca tvorba akoby utopila potenciál, ktorý film mal. A to v zmysle, že ide o pomerne solídny a dôveryhodný záznam udalostí, respektíve koncertov, rozhovorov s členmi, tak „ako to má“ v každom podobnom filme vyzerať, no všetko to kĺže len po povrchu a nejde ani trocha do hĺbky. Fenomenálne a legendárne kapely si zaslúžia rovnako tak fenomenálne a legendárne dokumenty o nich. Tento tam, bohužiaľ, patriť asi nebude.

Zábery z dronov, žeriavov, farebné prelínačky, viacexpozície a množstvo ďalších vizuálnych efektov hneď v úvodnej sekvencií vyvolávalo veľké očakávania a radosť, že sa v podobnom duchu bude niesť film. Tieto ružové okuliare si však divák po chvíli zhodí a nasadí si tie, čo má Robert Kodym azda na každom koncerte. Tomuto príbehu jednej kapely totiž chýba jednoducho a prosto srdce. Na jednej strane je film akoby určený, respektíve viac orientovaný na fanúšika a znalca určitej histórie kapely, čo mimochodom tiež určite neberiem ako pozitívum, pretože ak film aj nakrúca najvernejší fanúšik kapely, mal by mať určitý odstup. A tiež myslieť na diváka, ktorý o nej nevie absolútne nič a mal by sa snažiť o to, aby si aj on mohol film užiť naplno, rovnako ako divák z prvej spomenutej kategórie. Celý príbeh je tiež nesmierne skratkovitý a plný elíps, ktoré vôbec nefungujú a skôr diváka mätú. Ako prvé teda musíme vidieť, ako to vyzeralo pred Luciou, kto sa s kým, kedy a ako spoznal. Vidíme prvé záznamy z koncertov a zrazu strih, a už má tá istá  kapela na koncerte tisícky ľudí. Nevieme prečo. Nevieme ktorý hit, či hity to teda zrazu všetko zmenili, a ako (vidíme len kde vznikali, keďže sa dostávame snáď do každého štúdia, kde kapela nahrávala, avšak samotné mierne nostalgické spomienky členov  nie sú až tak zaujímavé a len zbytočne spomaľujú tempo filmu) tieto hity vznikali.

Kontrast záznamov – kedysi a dnes, je síce sympatický, ale možno by mu tiež pomohla lepšia montáž a dramaturgia. Film akoby balansoval medzi skvelými humornými sekvenciami (napríklad výlet v Thajsku, objasnenie Roberta Kodyma, ako to bolo s pesničkou Panic, alebo ďalšie archívne zábery mimo koncertov), a naopak dlhými, nudnými dialógmi, keď sa človek začne pozerať na hodinky a pýtať sa sám seba, koľko to ešte bude trvať . Chýba hlbší náhľad do jednotlivých postáv a tiež je vidno, že niektorým členom kapely sa režisér venuje viac. Zo slov postáv vieme odčítať, že všetci sú „kohúti“, svojské a určitým spôsobom komplikované osobnosti, ktoré sa medzi sebou hádajú, nedokážu byť v jednej miestnosti, ale nevidíme jasný príklad. Všetko iba počujeme. Postavy tiež vravia, že sa nevedeli zhodnúť na tom, kto čo napísal a zložil. Zaujímavým experimentom tak mohol byť dialóg všetkých štyroch po rokoch na rovnakú tému a kamerou sledovať, ako sa situácia vyvinie (podobne rafinovaným štýlom pracovali napríklad Joe Berlinger a Bruce Sinofsky pri hudobnom dokumente Metallica: Some Kind of Monster). Sís zasahuje svojimi otázkami do diania, avšak málo experimentuje, vyhýba sa inscenovaniu situácií a pomáha si skôr žánrovými barličkami. Akoby mal vopred v odrážkach na papieri napísané, čo vo filme musí za každú cenu byť a podľa toho sa striktne riadil, nehľadiac aj na iné možnosti. Jediný náznak nejakej hlbšej psychológie je až v záverečnej časti filmu, keď aj konečne cítiť, že príbeh  nejako graduje a snaží sa nám niečo podstatné povedať.

Kapela podobných rozmerov by si určite zaslúžila dôslednejšie, lepšie, zaujímavejšie a originálnejšie spracovaný dokument,  no rozhodne nemožno tento film označiť sa zlý, či katastrofálny. Bolo by to príliš hanlivé a nekorektné. Problém je skôr v tom, že film pravdepodobne zapadne medzi všetky priemerné a konvenčné hudobné dokumenty, ktoré sa po pár dňoch vytratia z pamäte.

LUCIE: Príbeh jednej kapely (LUCIE: Příběh jedny kapely). Česká republika, 2016
Dĺžka: 89 minút
Réžia: David Sisi
Scenár: David Sís, Michal Novák, Šimon Hájek
Kamera: Jan Turek
Strih: Michal Novák.
Hudba: RLucie
Účinkujú: David Koller, Robert Kodym, Michal Dvořák, P.B.CH. a ďalší.
Produkcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 7. júla 2016
Foto: Bontonfilm