Všetko čo mám rád

Martin Šulík (1962, Žilina), režisér, scenárista, producent a príležitostný herec, je výraznou osobnosťou súčasnej slovenskej kinematografie. Z jeho hranej tvorby pripomeňme debut Neha a filmy Záhrada, Orbis Pictus, Krajinka, Vsetko2 resizeSlnečný štát, Cigán a poviedku Smrť prezidenta zo „skladačky“ Slovensko 2.0. Súbežne s hranou tvorbou sa venuje aj dokumentu, ktorý v poslednom období získava vo sfére jeho záujmov prevahu. Nakrútil dva dokumenty o Jurajovi Jakubiskovi, celovečernú filmovú esej podľa denníkov režiséra Pavla Juráčka. portréty Martina Slivku, Viliama Grusku a Milana Čorbu, impozantným projektom je cyklus Zlaté šesťdesiate o najprogresívnejšom období českej a slovenskej kinematografie. Všetko čo mám rád z roku 1992 je Šulíkov v poradí druhý film a podľa jeho slov z nedávneho rozhovoru v denníku Sme sa rozhodli so scenáristom Ondrejom Šulajom nakrútiť po depresívnej prvotine Neha optimistickejší príbeh.

Ústrednou postavou filmu Všetko čo mám rád je Tomáš, muž Vsetko3 resizena prahu štyridsiatky, ktorý sa ocitol, predovšetkým svojím pričinením, v životnej kríze. Rozviedol sa so ženou, ktorá ho obrala o všetko, ale aj tak za ním dolieza s novými požiadavkami, nerozumie si s otcom, ktorý netají sklamanie z Tomášovho života, ťažko hľadá cestu k synovi, ktorý žije s matkou, no vlastne opustený, nemá zamestnanie a zatiaľ ani nevie, čo by chcel robiť, komplikovaný a nevyjasnený je jeho vzťah k Angličanke Ann, ktorá prišla na Slovensko ako učiteľka angličtiny. Tá ho vábi, aby s ňou odišiel do zahraničia, veď to už po novembri 89 nie je problém. Tomáš sa necháva unášať udalosťami a popri tom nenápadne rieši Vsetko4 resizeproblém, či zostať, alebo odísť. Vo filme neodznejú žiadne veľké slová o národe a vlastenectve, hrdinove úvahy si musí divák odvodiť z mozaiky jeho správania, no je zrejmé, že Tomášov odchod by nebol preňho bezbolestnou záležitosťou. Návštevou známych miest, či je to prímestské jazero, v ktorom plávaním za svitania začína nový deň, či sú to opakované stretnutia so spisovateľom Rudolfom Slobodom v Devínskej Novej Vsi, komická scéna s otcom a jeho nočnou spoločníčkou v hoteli alebo nevydarený obed v záhrade rodičovského domu, tým všetkým sa  utvrdzuje, že patrí sem, do tejto krajiny a k týmto ľuďom, že napriek problémom je to „všetko čo má rád“.

Vsetko7 resizeFilm neposkytuje žiadny návod na život, jeho hlavnou postavou je vlastne outsider a lúzer, no cítiť, aj vďaka sympatickému ne-herectvu chlapčensky pôsobiaceho Juraja Nvotu, že Tomáš je človek s istým potenciálom, ktorý ešte nemal čas prejaviť sa. Nespráva sa vždy podľa zaužívaných noriem, ale je to čestný a charakterný človek, ktorý sa nevie a nechce pretvarovať, a v tom je jeho najväčšia cena. Atmosféru po novembrovom prevrate autori filmu nijako nezdôrazňujú, no napriek tomu ju cítiť v nádeji, že veci sa zmenia k lepšiemu, že empatia s inými ľuďmi preváži, že sa vrátime k pravým hodnotám. Dnes už vieme, že mnohé predstavy boli idealistické a naivné, že vývoj išiel a ide často veľmi krivolakými cestičkami, že empatiu – aby sme si znova požičali Šulíkove slová zo spomínaného rozhovoru Vsetko10 resize– nahradil cynizmus, no nádej, ktorú má jeho film v sebe zakódovanú, dnes potrebujeme ešte väčšmi než inokedy.
Film má premyslenú dramatickú výstavbu. Skladá sa z dvoch desiatok nerovnako dlhých a osobitými názvami označených kapitoliek, ktoré sa líšia aj žánrovo. Popri poetických, výtvarne pozoruhodných záberoch, ako je svitanie a západ slnka nad jazerom (tieto scény rámcujú celé dielo), či pohľad na obrovský farebný balón s Devínskym hradom v pozadí, sú tu akčné scény, napríklad úvodná a záverečná erotická naháňačka Tomáša s Ann, dramatické sekvencie, ktorých napätie by sa dalo krájať (nevydarený obed v záhrade Tomášových rodičov, ktorý sa skončí všeobecným rozladením a matkiným plačom),  komikou podfarbené „prepady“ Tomášovej exmanželky v jeho vyrabovanom byte, či statické monológy laického filozofa Ruda Vsetko9 resizeSlobodu, ktoré si Tomáš nahráva na kazety . Popri ňom medzi obľúbených autorov Tomáša , respektíve Šulíka, lebo nepochybne ide o jeho najosobnejší film, patrí aj filmár Dušan Trančík (jedna kapitolka pripomína jeho slávny dokument Fotografovanie obyvateľov domu) a spisovateľ James Joyce. Premyslené zoradenie týchto kapitoliek vytvára úchvatný celok, bez veľkých slov odpovedajúci na otázku, ktoré sú tie pravé hodnoty v živote. Pripomínať by sme si ich mali aj dnes, a možno najčastejšie dnes, v ére konzumu a povrchného uctievania obalu na úkor obsahu. Aj v tom je naliehavá aktuálnosť filmu Všetko čo mám rád. Príbeh sa odvíja v pomalom tempe, akoby chcel režisér poskytnúť divákovi čas uvedomiť si dôležitosť videného  (dialógmi sa šetrí, väčšinu významov nesie obraz), respektíve vychutnať si krásu okamihu, ktorý sa v tej istej podobe už nikdy nevráti.

Vsetko11 resizeMartin Šulík si vie vybrať hercov i ostatných spolupracovníkov. Juraja Nvotu, poštárika Jakuba z Hanákových Ružových snov, sme už spomínali. Stručne by sa dalo povedať, že v tomto filme nehrá, on v ňom jednoducho je. Vo všetkých prostrediach sa pohybuje s istotou, charakteristická plachosť sa uňho strieda so záchvatmi suverenity. Nemusí veľa hovoriť, stačí, že sa díva rozžiarenými, čistými očami s náznakom úsmevu. Výbornou partnerkou mu je v postave Ann Gina Bellman, rodáčka z Nového Zélandu, ktorá žije od svojich jedenástich rokov vo Veľkej Británii. Jej hrdinka je svetobežníčka bez rodinného zázemia, ktorá nevydrží na jednom mieste ani vtedy, keď sa tam cíti dobre. Tomáša na nej priťahuje vnútorná sloboda, nespútanosť a istá výstrednosť, možno ju má aj rád, ale nie natoľko, aby sa vzdal domova a definitívne s ňou spojil svoj Vsetko8 resizeosud. Zdena Studenková ako exmanželka sa nevie vyrovnať s rozvodom a napriek novej vážnej známosti (tu sa mihne Jiří  Menzel) neprestáva Tomáša provokovať. Dá sa povedať, že je to žena, ktorá nevie, čo chce, ale neprestane, kým to nedostane, ako tvrdí starý bonmot. Vo filme niet slabého výkonu, aj vedľajšie postavy a epizódky sú prepracované do posledného detailu. Režisérov otec Anton Šulík a hriešne zriedkavo obsadzovaná Viera Topinková ako Tomášovi rodičia, bezprostredný a prirodzený Jakub Ursiny ako jeho samotársky syn, Oľga Vronská ako typická bratislavská figúrka – sťažnosti i kliatby vykrikujúca babka z podchodu, Marta Rašlová v krátkej scénke hotelovej chyžnej – tí všetci prispeli svojím výkonom k vierohodnosti a úrovni  tohto filmu.

A čo ešte štáb! Čo meno, to osobnosť, ktorej kvality preveril Vsetko5 resizečas. Kameraman Martin Štrba, hudobný skladateľ Vladimír Godár, scénický výtvarník František Lipták, kostýmová návrhárka Mona Hafsahl a ďalší umelci sú dôkazom, že dokonalá súhra talentov môže priniesť synergický efekt.

Na záver osobná poznámka. Priznám sa, že po dvadsiatich štyroch rokoch som išla na obnovenú premiéru Šulíkovho filmu s malou dušičkou. Zapôsobí na mňa tak silne ako pred dávnymi rokmi? Zostane aj po časovom odstupe v stručnom zozname mojich najmilších? Obavy boli zbytočné. Film nestratil svoje kvality, možno ešte získal na aktuálnosti kladením otázok ako a kde žiť, čo si vážiť, akej hierarchie hodnôt sa nespreneveriť. Dojem bol ešte silnejší ako voľakedy. Film sa nezmenil – možno divák dozrel...

Vsetko6 resizeVšetko čo mám rád, Československo, 1992
Dĺžka: 95 minút
Scenár: Ondrej Šulaj, Martin Šulík
Réžia: Martin Šulík
Kamera: Martin Štrba
Strih: Dušan Milko
Hudba: Vladimír Godár
Hrajú: Juraj Nvota, Gina Bellman, Jakub Ursiny, Zdena Studenková, Anton Šulík, Viera Topinková, Jiří Menzel, Rudolf Sloboda, Oľga Vronská, Marta Rašlová a ďalší
Distribúcia: Garfield Film
Obnovená premiéra v SR: 23. Júna 2016
Foto: Garfield Film

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.