Anekdotický príbeh o mladom lekárovi- smoliarovi, ktorý dramaticky pohorí pri svojom prvom zahraničnom angažmán a namiesto veľkej sumy peňazí si dovezie z Afriky veľkú reznú ranu na zadnej časti tela, posunuli scenáristi Zdeněk Troška a Marek Kališ do súčasnosti. Išlo to pomerne hladko, lebo ľudské charaktery sa za tri desaťročia veľmi nezmenili, túžba po peniazoch, atraktívnom aute a dobrej adrese sa ešte zväčšila. Hodnota človeka v istom prostredí, ktoré sa kedysi nazývalo malomeštiackym, sa ešte výraznejšie odvíja od veľkosti jeho konta. Švandrlík však nechcel kritizovať spoločnosť, a nerobí to ani Troška. V oboch prípadoch ide o snahu pobaviť adresátov – čitateľov, respektíve filmových divákov. Deje sa tak prostredníctvom komediálnej hyperboly, ktorá mení ľudí na karikatúry a nafukuje ich malicherné spory. Vo filme vydarenejšie než v knihe.

V Doktorovi od Jazera hrochov niet kladnej postavy. Hoci režisér tvrdí, že sa snažil vykresliť typicky české charaktery, netreba mu celkom veriť. Figúrky, ktoré pred divákom defilujú, majú zväčša iba jedinú dominantnú vlastnosť, ktorá určuje ich správanie i vzťah k ostatným postavám. Svokra v podaní Evy Holubovej je pokrytecká mamonárka, dcéra, ktorú zahrala u nás menej známa Tereza Bebarová, je jej vernou kópiou, nešťastný doktor Čeněk Dobešek je nešikovný dobrák bez ambícií a schopnosti presadiť sa vo svete ostrých lakťov. Ani sa nechce veriť, že na prvý pohľad zaujme atraktívnu letušku (v Prahe žijúca slovenská herečka Alžbeta Stanková), pri ktorej nájde vytúžené šťastie ako z rozprávky o hlúpom Janovi. (Hrá ho málo známy Jaroslav Šmíd.) Vyžitá tváir Jiřího Langmajera je značkou zhýralého, skorumpovaného lekára, večne uplakaná Jitka Smutná predstavuje starostlivú českú maminku, rozšafný Bohumil Klepl svetaznalého prevádzkara českej nemocnice v Keni, typicky „ukecaného“ chlapíka, ktorý všade bol, všetko videl, všetko vie... Casting je už tradične silnou stránkou Troškových filmov, a to sme ešte nespomenuli Janu Šulcovú, Terezu Brodskú, Miroslava Vladyku či Oldřicha Navrátila. Nečudujme sa, že režisér dokáže získať pre svoje nenáročné konverzačné komédie aj hviezdy typu Holubovej. Ponúka im totiž dostatočný priestor na vybláznenie sa a zrejme v duchu svojej režijnej koncepcie ich priveľmi neobmedzuje. Keďže nejde o postavy s psychologickým zázemím, ale o karikatúry negatívnych ľudských vlastností, všetko je dovolené, aj nasadiť forte už v prvej scéne a vydržať v ňom do záveru. Občas to aktéri preháňajú do absurdity, napríklad v prvej z dvoch erotických scén, ktorá je skôr paródiou na vzrušenie a vášeň. Nemožno však vylúčiť, že aj to bol režijný zámer. Troška totiž zabáva iných, ale podozrievam ho, že aj sám sa pri tom dobre baví.

Podobne šťastnú ruku ako pri obsadzovaní hercov mal režisér aj pri výbere spolupracovníkov. Pozoruhodná, veľmi dynamická už od úvodných záberov z africkej džungle je kamera Asena Šopova, ktorá svojím temperamentom nahrádza stratu tempa filmového rozprávania v druhej časti. Rytmus mu dodáva i strih Dalibora Lipského. Hudba Miloša Krkošku je eklektická, popri klasike aj pop a ľudovky, ale vcelku neruší. Dykova a Kolářova úvodná pesnička v podaní Petra Kolářa sa asi nestane hitom a jej slová si radšej nevšímajte.

Zdeněk Troška (1953) je kontroverzný režisér. Nakrútil zopár vydarených rozprávok, ktoré mali okrem tradičných atribútov aj vítaný humor (napríklad O princezně Jasněnce a létajícím ševci, Princezna ze mlejna a Z pekla štěstí, obe aj s pokračovaním), ale má na svojom konte aj filmy, ktorých hodnotenie bolo oveľa rozpornejšie, t.j. triptych Slunce, seno a....(jahody, resp. pár facek, resp. erotika), no najmä tri časti Kameňáku, filmu zloženého z vtipov, pri ktorom si už kritici trhali vlasy. Zdá sa však, že diváci s nimi nesúhlasia – a dramaturgovia televízií tiež nie, lebo ich s pravidelnosťou ročných období zaraďujú opakovane do programových plánov.

Pri oprávnenej kritickosti však nemožno uprieť tomuto režisérovi jedno: dokonalú znalosť remesla. V jeho filme to jednoducho klape, hoci námetovo ide o banalitu, slušne povedané. Ako sám hovorí – a zopakoval to začiatkom februára aj v Bratislave – jeho cieľom bolo nakrútiť dialógovú komédiu, ktorá by vychádzala z divácky doteraz atraktívnych filmov rovnakého žánru 70. a 80. rokov. Nie je to film pre kritikov, ani pre fajnšmekrov, ale pre čo najširšiu škálu konzervatívneho publika. A to sa zrejme v kine pobaví, hoci už pri východe z neho zabudne, čo to vlastne videlo. Troška chce poskytnúť humor a oddych, nepredstiera, že „robí umenie“, a v tom je možno poctivejší ,ako niektorí ním opovrhujúci kolegovia z filmárskej brandže.

Doktor od Jezera hrochů, Česká republika, 2010
Námet: Miroslav Švandrlík – rovnomenná novela
Scenár: Zdeněk Troška a Marek Kališ
Kamera: Asen Šopov
Hudba: Miloš Krkoška
Srih: Dalibor Lipský
Hrajú: Jaroslav Šmíd, Eva Holubová, Tereza Bebarová, Jiří Langmajer, Bohumil Klepl, Oldřich Navrátil, Miroslav Vladyka, Alžbeta Stanková, Jitka Smutná, Jana Šulcová a ďalší
Foto: SPI International