Iránske filmové správy

V rozsiahlych priestoroch pod televíznou vežou Milad, v severnej časti Teheránu začíname sľubne. Organizátori 29. ročníka nám premietnú film Vietor a hmla, ktorý sa za pár dní objaví na Berlinale. Režisér Mohammad Ali Talebi  sa vracia do obdobia vojny medzi Iránom a Irakom, ktorá vypukla tesne po revolúcii v roku 1980. Pri bombardovaní zahynie matka rodiny a otec sa aj s deťmi vracia domov, na sever Iránu. Dúfa, že sa  jeho šesťročný syn vystrábi z ťažkého šoku. Necháva deti u svojho otca a vracia sa za prácou na juh, na ropné polia. Spomienky na matku a zložité vzťahy v novom prostredí napĺňajú príbeh so silným emocionálnym akcentom, nakrúteným v tých najlepších tradíciách iránskeho filmu.

Filmov_mzeum_TehernO pár poschodí nad premietacími sálami sa paralelne s festivalom otvára filmový trh. Zvedavé pochôdzky po jednotlivých standoch vždy prinesú nejaké úlovky, ak to nie sú hneď filmy, tak určite informácie o všetkom, čo  distributéri očakávajú v najbližších týždňoch a mesiacoch.  V kóji spoločnosti RCPA nás usadia do kresiel a sledujeme krátky film  Kde je dom Fatemeh? Fereydona Najafiho, ktorý  uviedol berlínsky festival v sekcii Generácia. Malý chlapček sa snaží pozbierať potraviny na polievku pre chorú matku. Aby sa uzdravila, musia byť od siedmych žien, menom Fatemeh.

Tieto filmy pokračujú v línii, ktorá koncom 80. a 90. rokov  preslávila iránsky film. Tvorili ju predovšetkým príbehy s detskými hrdinmi, snažiacimi sa prekonať prekážku, alebo vyriešiť nejaký problém. Filmy režiséra Majida Majidiho Deti nebies  (1997) a Farby  raja (1999 ), spolu s Bielym balónikom (1995) Jafara Panahiho, boli u nás v 90. rokoch  prvými lastovičkami ani dnes neutíchajúcej popularity iránskeho filmu.  Majid Majidi v súčasnosti pripravuje  veĺkofilm o živote proroka Mohammada, za kamerou by mal podľa všetkého stáť slávny taliansky kameraman Vittorio Storraro, ktorý nedávno navštívil Irán.

IMG_0884_resizeJafar Panahi, odsúdený za poburovanie na šesť rokov väzenia a dvadsať rokov zákazu nakrúcať filmy, je síce na slobode, ale čaká na odvolací súd. Elita iránskeho filmu – Abbás Kiarostami i Mohsen Machmalbaf s rodinou ( dcéry  režisérky Samira a Hana Machmalbaf, manželka Marzieh Meshkini, tiež režisérka), dnes  spravidla nakrúcajú v zahraničí, pričom  na Machmalbafa sa vzťahuje zákaz návratu do Iránu. Jeho filmy sú však voľne v predaji. Malá filmová predajňa pri Filmovom múzeu  ponúka všetko, čo si srdce zberateľa iránskych filmových triumfov zažiada.

Stredný prúd 

Pohybuje sa v niekoľkých tématických okruhoch, najčastejším je rodina. Kým v predošlých rokoch sa objavoval celý rad filmov zaoberajúcich sa postihnutými deťmi, či  ich absenciou v bezdetných rodinách, tohto roku to boli predovšetkým partnerské vzťahy , vystavené  najrôznejším konfliktom.  Vo filme Pán Youseff režiséra Ali Rafiee sa otec dozvedá o vzťahu dcéry so ženatým lekárom a jej zatajenom pláne odísť s ním do Kanady, v Snehu na horúcej streche (réžia: Mohammad Hadi Karimi) sa rodina háda o dedičstvo po otcovi, známom básnikovi. Vo filme Pohľad do zrkadla (réžia: Negar Azarbaijani) otcovi vzdoruje dcéra, ktorú doviezol z Nemecka, kde sa chystala na operáciu zmeny pohlavia.

Príspevkom do historického žánru bol film Morská hodvábna cesta Mohammeda Bozorhgiu, odohrávajúcu sa v 11.storočí. Jeho hlavnou postavou je študent  astronómie zo Širázu, ktorý sa vydá na výpravu, hľadajúcu „zem slnka“, ďalekú Čínu. Jeho úlohou je zapisovať všetky udalosti, sprevádzajúce cestu, do lodného denníka. V hlavných úlohách sa predstavili dve hviezdy iránskeho filmu, Bahram Radan a Pegah wind_and_fog_resizeAhangarani ako unesená princezná. V Afganistane sa odvíja príbeh filmu Golchehreh Vahida Mousaiana. Bývalý majiteľ kábulského kina sa rozhodne obnoviť premietania a pozve si na opravu premietačky odborníka z Iránu. Nanešťastie sa moci práve chopí Talibán, a tak kino skončí v plameňoch, rovnako tragicky i osudy všetkých hrdinov. Režijné rozpaky poznamenali film Smrť je moja práca Amira Saqafiho. Odohráva sa v horách,  na severe Iránu. Štyria dedinskí zlodeji  kradnú drôty z elektrického vedenia a doplatia na toto dobrodružstvo  životom. Snaha skĺbiť  požiadavky oficiálnych kruhov, dané predstavami o výchovnej funkcii filmu, vyjsť v ústrety domácemu publiku v žánrovej pestrosti a zároveň  naplniť isté umelecké ambície, vedie často k rozporuplným výsledkom. Nezriedka sa objavujú kópie úspešných príbehových modelov z predchádzajúcich rokov, filmy poznamenané vypätou melodramatičnosťou i provinčnými predstavami o pravidlách populárnych žánrov.

Festivalové tromfy

NaderSimin_resizeVíťazom Berlinale sa stal film Nader a Simin: Odlúčenie Asghara Farhadiho, kde sa spor medzi partnermi  rozvíja okolo emigrácie. Nader však váha kvôli otcovi, ktorý má Alzheimerovu chorobu a nakoniec cestu odmietne. Spletité osudy vo vnútri rodinného kruhu, riešenie dilemy ktorá  je v druhom pláne ovplyvnená politicko-spoločenskými podmienkami, tématicky nadväzujú i na  predchádzajúci film režiséra O Elly (2009). Z Berlinale si odniesol Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu.  Podobne ladeným bol aj Saadatabad  Maziara Miriho. Na oslavách narodenín, sa v jednom z teheránskych bytov stretávajú tri manželské dvojice. Postupne vychádza najavo, že jedna z manželiek išla na potrat bez vedomia manžela a pomáhala jej pri tom pani domu. Dôvodom tohto rozhodnutia bola služobná cesta do Nemecka. Komorný príbeh rozvíja poetiku jemných symbolov, vystavaných do výpovede o tiesnivom priestore osobnej slobody, obmedzenej  spoločenskou  situáciou.

Rodina sa v poslednom desaťročí stala v iránskych filmoch východiskovým modelom pre rozohrávanie  dôsledkov  tlaku náboženského režimu. V jeho epicentre stoja ženské hrdinky, spojené solidaritou v kritických osudových momentoch. Chránia svoje právo na slobodné rozhodovanie a navzájom si pomáhajú. Tento moment je spoločný pre všetky zmienené filmy a rad ďalších, ašpirujúcich na  svetové uznanie. V druhom pláne tohto modelu sa rozvíja téma úniku, často premietnutá do možnosti emigrácie.  Pri čoraz vyššom počte iránskych režisérov, tvoriacich v zahraničí sa veľmi pravdepodobne objavia v nasledujúcich rokoch filmy, zobrazujúce osudy iránskych exulantov.Ďalším horúcim želiezkom festivalových súťaží bude nesporne i film klasika iránskeho filmu Dariusha Mehrjuiho Milované nebo. Hovorí o smrteľne chorom lekárovi, ktorý sa rozhodne opustiť svoj doterajší život. Odchádza do neznámej dediny, kde sa mu otvára priestor pre nevšedné mystické zážitky.

V Teheráne začiatkom februára doznievajú oslavy  výročia islámskej revolúcie z roku 1979 i Moharramu, prvého mesiaca islámskeho lunárneho kalendára so smútočným desiatym dňom Ashurou, kedy si pripomínajú hrdinskú smrť Hosseina a jeho vojska pri Karbale (dnešný Irak).  Filmový festival vnáša do tohto obdobia  odlišnú atmosféru. Pred kinami, zaplavenými mladými ľuďmi  vládne nadšenie  zo symbolického spojenia s okolitým  svetom, ktorý  s napätím sleduje  osudy zeme, vysielajúcej o svojom zápase  filmové správy, plné príbehov o samote a bezmocnosti.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.