Darkland je film o pomste, akých sa nakrúcalo a stále nakrúca veľa, no od bežného priemeru napríklad amerických snímok na túto ošúchanú tému sa líši niekoľkými prvkami: postavou pomstiteľa, jeho psychologicky prepracovanou motiváciou, sústredenosťou na irackú komunitu a atmosférou Kodane. Ústrednou postavou je lekár, úspešný kardiochirurg  Zaid, ktorého presvedčivo stvárňuje roku 1977 v Bagdade narodený dánsky herec Dar Salim. Zaid žije spokojne v manželstve s pôvabnou Stine (Stine Fischer Christensen) a teší sa na narodenie prvého potomka – syna. Má však aj mladšieho brata Yasina (Anis Alobaidi), ktorý sa zaplietol s drogovou mafiou, a tá mu ide po neúspešnej bankovej lúpeži po krku. Pomoc, ako už veľa ráz predtým, hľadá u brata, ale v tej najnevhodnejšej chvíli. Zaid má doma spoločnosť, už aj trochu v hlave, je unavený po ťažkom dni v nemocnici, neverí Yasinovým sľubom, že je to už naozaj naposledy, neodhadne veľkosť bratovho zúfalstva, a tak ho vyhodí. Na druhý deň v nemocnici sa stretne už len s jeho mŕtvolou – kumpáni, ktorí kvôli nemu prišli o veľkú finančnú sumu, ho dobili na smrť.

Zaid ako každý normálny občan najprv hľadá pomoc u polície, no jeho opakované návštevy, odohrávajúce sa v stále nervóznejšom tóne, neprinášajú žiadny výsledok. Polícia nemá nijaké dôkazy ani možnosť preniknúť do organizovanej zločineckej bandy, navyše eviduje aj mŕtveho Yasina ako kriminálnika, preto očividne neprekypuje snahou jeho vraždu vyriešiť. Zdanlivo bezmocný Zaid sa rozhodne konať na vlastnú päsť. Od tejto chvíle začne viesť dvojaký život. Cez deň pracuje v nemocnici, v noci tajne trénuje kickbox a pátra po Yasinových vrahoch. Túžba po vyriešení prípadu, ale najmä po pomste, ho čoraz väčšmi pohlcuje i zaslepuje. V snahe zatajiť svoje počínanie a vydržať tempo, ktoré si sám zvolil, takmer prestáva komunikovať s kolegami i znepokojenou manželkou šípiacou nešťastie, a navyše si pichá povzbudzujúce injekcie, ktoré kradne z nemocničnej lekárne. Hlavným motívom jeho správania je pocit viny za bratovu smrť, ktorý sa zosilňuje pri návšteve rodičovského domu a obracia sa proti nim.

Iracká komunita v Dánsku je vykreslená v dvoch polohách. Na jednej strane sú to starší ľudia ako Zaidov otec s matkou (Hamza Al-Jabouri a Amany Turk), ktorí sa nedokázali začleniť do novej spoločnosti, zrejme neovládajú ani jej jazyk a aj po mnohých rokoch žijú stále v izolácii. Preto Zaid vyčíta otcovi, že prežil tridsať rokov sedením na gauči a sledovaním televíznych správ z Iraku, bez záujmu o dianie v novom domove. Na druhej strane sú to príslušníci mladšej generácie, ktorí majú zrejme tiež problém s integráciou do väčšinovej spoločnosti, a tak hľadajú spojencov najmä medzi krajanmi, pričom najsilnejším putom medzi nimi je zločin a z neho plynúce peniaze, prípadne tvrdý chlapský šport ako príprava na nezákonné akcie a fyzické strety.  

V dvoch rovinách, zovšeobecňujúco povedané, normálnej a zločineckej, sa nesie celý film, ktorého obsah naznačuje už názov Darkland. Z toho vychádzajú všetky zložky diela, scéna, kostýmy, maskovanie, kamera i hudba. Elegantné, svetlé línie modernej architektúry, aká sa stala domovom Zaidovej mladej rodiny, kontrastujú s tmavými, počmáranými a špinavými pivničnými priestormi, kde sa stretávajú zločinecké bandy. Zaidov čistučký biely lekársky plášť znázorňuje jeho otvorenú a ľuďom prospešnú tvár, kým čierny kožený oblek s vysokými šnurovacími topánkami, začiernenou tvárou a nepriehľadnou motoristickou prilbou sú znakom jeho chladného, tvrdého a nemilosrdného ega pomstiteľa. V tejto negatívnej polohe ho kamera Kaspera Tuxena často sníma z podhľadu, čo je trik, ktorým sa postava zväčšuje, signalizuje nebezpečenstvo a istým spôsobom heroizuje, čo je často používané klišé vo filmoch o neohrozených hrdinoch.

Zaid však nie je rytierom bez bázne a hany, ale človekom, ktorého neovládateľná túžba po pomste zasahuje najmä jeho blízkych. Prví na ňu doplácajú jeho priatelia Alex (Dulfi Al-Jabouri) a Torben (Jakob Ulrik Lohmann), ktorí síce nesúhlasia s jeho konaním, ale neodmietnu mu pomoc. Zaplatia za ňu mučením a krutou smrťou. Násilie nie je riešením problémov, plodí len ďalšie násilie, pričom jeho roztočená špirála je stále krutejšia (a vo filme stále naturalistickejšia). Niektoré bitky, postavená na prvkoch kickboxu, pripomínajú dobre nacvičené čísla, ibaže na konci namiesto potlesku prichádza bolesť, utrpenie a smrť. Príkladom môže byť zápas Zaida so zástupcom hlavného bossa Brancom v zaparkovanom aute či záverečný duel ústredného hrdinu s Yasinovým vrahom a vodcom gangu Semionom (Ali Sivandi) v jeho luxusnom byte.

Z hľadiska motivácie Zaida je však dôležitejšie iné stretnutie so Semionom, a to v luxusnej reštaurácii, kam si lekár vyšiel s manželkou na večeru. Mafián, zrejme pravidelný hosť, sa správa ako majiteľ podniku a dá to aj Zaidovi príslušne najavo. V namyslenom monológu sa mu vysmeje, že nedokázal pomôcť bratovi, a vyčíta mu, že sa odrodil, že sa nestará o vlastnú irackú komunitu, ktorej Semion tak „obetavo“ pomáha peniazmi, kontaktmi, tréningami... Zaidova tvár odzrkadľuje širokú škálu pocitov, najmä takmer nadľudské sebaovládanie, aby nevrazil päsťou do samoľúbej tváre, ktorá bezočivo ochutnáva zeleninu z taniera jeho manželky a plnými ústami trúsi svoje morálne rozhorčenie. Pevné nervy kardiochirurga zvíťazia, tak ako neskôr v scéne manželkinho odvozu do nemocnice, ktorú Zaid sleduje len potajme, lebo sa nemôže objaviť  pred ňou v čiernej maske pomstiteľa.

Darkland, svojrázna severská variácia tzv. revenge thrilleru (vzrušujúceho filmu o pomste) má úsporný dialóg, ktorý prenecháva miesto dramatickej hudbe (Jens Ole Wowk McCoy) a spomínanej kamere Kaspera Tuxena. Tie zachytávajú i navodzujú jedinečnú atmosféru nočného veľkomesta s jeho širokými ulicami i špinavými zákutiami. Obdivuhodný je strih Kaspera Leicka, ktorý svojou dynamikou (predovšetkým v bitkách a rýchlych jazdách) nedovolí divákovi vydýchnuť si takmer dve hodiny. Akčná krimi dráma ako sa patrí. Vážne otázky o vine a treste, násilí, ktoré nič nerieši, pomste, ktorá zničí život svojho pôvodcu, a spoločnosti  s tvrdými deliacimi čiarami sú bonusy navyše.

Darkland, Dánsko, 2017
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Fenar Ahmad
Scenár: Fenar Ahmad, Adam August
Kamera: Kasper Tuxen
Strih: Kasper Leick
Hudba: Jens Ole Wowk McCoy
Hrajú: Dar Salim, Stine Fischer Christensen, Ali Sivandi, Dulfi Al-Jabouri, Jakob Ulrik Lohmann, Anis Alobaidi, Hamza Al-Jabouri, Amany Turk, B.Branco a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company – Scandi 2018
Premiéra v SR: 25. januára 2018
Foto: Film Europe