Aussie Film Fest – prvý raz v Bratislave

O zomieraní bez sentimentu

O deň neskôr festival slávnostne otvorili v kine Mladosť (kde pokračoval ešte nasledujúce dva dni) filmom Posledný taxík do Darwinu. Snímka, ktorá v Austrálii patrila medzi päť najnavštevovanejších domácich filmov a má päť nominácií na výročnú filmovú cenu AACTA, je príbehom osamelého starého muža, ktorému zostáva po neúspešnej liečbe rakoviny len niekoľko mesiacov života. Rex sa rozhodne radšej podstúpiť eutanáziu, ktorú majú POSLEDNYTAXIK resizepráve uzákoniť v jednom z austrálskych zväzových štátov, a vydá sa vo svojom taxíku na ďalekú cestu, odhodlaný zomrieť. Pod vplyvom stretnutia s aborigénom Tillym, mladým „flákačom“, ktorý by azda mohol byť dobrým manželom a otcom i dobrým futbalistom, keby ho niekto dokázal nasmerovať na zodpovednejšiu životnú cestu, a s anglickou zdravotnou sestrou, ktorá sa vybrala z Londýna do Austrálie „rozšíriť si obzory“ a pracuje tam ako barmanka, ako aj pod vplyvom pochybností, ktoré ho pochytia pri stretnutí s lekárkou, autorkou myšlienky uzákonenia eutanázie, sa rozhodne využiť čas, ktorý mu zostáva, úplne inak a vydáva sa na spiatočnú cestu... Režisér a spoluautor scenára Jeremy Sims udržal „háklivý“ príbeh aj vďaka hereckým výkonom trojice hlavných predstaviteľov v nesentimentálnej polohe, ku ktorej prispel aj otvorený koniec – divák sa „nedožije“ ani svadby (Rex sa vracia najmä za svojou susedou a priateľkou, ktorú pred časom takmer požiadal o ruku, ale v skutočnosti jej svoje city nedokázal vyjadriť), ani Rexovej smrti. Dôležité totiž nie sú choroba a smrť, ale priateľstvo a láska, aj keby mali trvať už len krátko.

O deťoch a pre deti (alebo aj nie)

Najmä detskému divákovi bol určený film Papierové lastovičky (Paper Planes; vhodnejší titul v slovenčine by bol Papierové lietadielka) režiséra Roberta Connollyho. Príbeh by mohol opäť nabádať na sentiment a tvorcovia sa mu takisto úspešne vyhli. Protagonistom filmu je jedenásťročný Dylan, ktorý žije so svojím otcom na austrálskom PAPIEROVELASVICKY resizevidieku. Pred niekoľkými mesiacmi mu pri autonehode zahynula matka, no Dylan napodiv berie túto situáciu realistickejšie a znáša ju statočnejšie než jeho otec, ktorý je navyše nezamestnaný. Dylan v sebe objaví talent na netradičnú disciplínu – skladanie a púšťanie papierových lietadielok a vďaka podpore svojho učiteľa sa dostane najprv na národné a potom aj na medzinárodné majstrovstvá v tejto disciplíne v Japonsku. Musí pri tom bojovať s rôznymi prekážkami: s nedostatkom peňazí na cestu, so zranením, ktoré mu spôsobí žiarlivý súper; objaví sa tu aj ďalší „tradičný“ motív prvej detskej lásky. Dylan svojou cieľavedomosťou a odhodlaním vytrhne z apatie svojho otca, čo je dôležitejšie než víťazstvo v súťaži. Dobre vystavanému, inak celkom realistickému príbehu radi odpustíme, že papierové lietadielka z titulu filmu plávajú vzduchom nerealisticky ideálne, zjavne až za hranou možností daných fyzikálnymi zákonmi. Oceňujeme aj prirodzený výkon mladučkého predstaviteľa hlavnej úlohy Eda Oxenboulda.

Malý chlapec je aj protagonistom snímky Babadook, ktorú napísala a režírovala Jennifer Kent, a aj tu sa stretávame s motívom straty životného partnera a rodiča. Tým sa však podobnosť oboch filmov končí, lebo na rozdiel od BABADOOK resize„slnečných“ Papierových lastovičiek je Babadook plnokrvný horor. Vdova Amelia prišla o manžela pri autonehode, práve keď ju viezol do pôrodnice. O necelých sedem rokov neskôr len ťažko zvláda výchovu malého Samuela, ktorý je na jednej strane ustráchaný (neustále všade „vidí“ strašidlá), na druhej strane agresívny a jeho koníčkom je výroba ručných, potenciálne nebezpečných zbraní. Situácia sa ešte zhorší, keď sa v ich už aj tak dosť ponurom dome objaví detská knižka o strašidle menom Babadook, ktorá obsahuje aj akési neurčité hrozby... Film, ktorý zožal veľký úspech na festivale Sundance, dáva divákovi možnosti vlastnej interpretácie – najviac sa ponúka tá, že problém „v skutočnosti“ nie je v chlapcovi, ale v jeho matke, ktorá sa ani po dlhom čase nevyrovnala s manželovou smrťou, čo poznačilo jej duševné zdravie. Hoci ktovie... Mimochodom, film je naozaj „strašidelný“ a má takisto nejednoznačný záver, ktorý otvára cestu k prípadnému pokračovaniu (dúfajme však, že sa ho tvorcovia nedopustia).

Dráma a komédia, ako sa patrí

„Skutočnou“ drámou veľkého formátu bol film Dcéra, ktorý na motívy drámy Henrika Ibsena Divá kačka nakrútil režisér Simon Stone podľa vlastného DCERA resizescenára. Presnejšie, ide o sfilmovanie austrálskej verzie tejto známej divadelnej hry, ktoré má viacero predností. Stone sa jednak úspešne vyhol hroziacej divadelnosti – aj tým, že dej zasadil do súčasného austrálskeho mestečka – a jednak si vybral excelentných predstaviteľov hlavných úloh vrátane Geoffreyho Rusha, Sama Neilla a Mirandy Otto. Na príbehu o láske partnerskej i rodičovskej, o nevere a odhaľovaní tajomstiev minulosti ani trochu nepoznať, že pôvodná predloha vznikla pred viac než 130 rokmi, naopak, vyznieva aktuálne a univerzálne.   

To by sa, ostatne, dalo v inom kontexte povedať aj o komédii Malá smrť režiséra Josha Lawsona, lebo téma partnerských a sexuálnych vzťahov sa naozaj týka prakticky každého. Hrdinovia jednotlivých príbehov, z ktorých je film posplietaný – sú to manželské alebo partnerské páry žijúce v Sydney –, majú isté sexuálne preferencie, ktoré môžu byť zdrojom problémov, či už o nich svojim partnerom povedia, alebo nie. Žena túži po znásilnení, inú zasa vzrušuje, keď jej partner plače, muž túži po spiacej partnerke, manželský pár preferuje počas predohry určené roly... Film ani zďaleka nie je MALASMRT resizetaký pikantný, ako by sa mohlo zdať podľa jeho titulu (výraz „malá smrť“ znamená v austrálskom slangu orgazmus), a ako každá dobrá komédia je miestami vážny, až smutný. Nedorozumenie v oblasti sexu je v každej epizóde len zástupným prvkom, ktorý poukazuje na hlbší problém vo vzťahu, o ktorom sa nehovorí... Tak či onak je Malá smrť plnokrvnou komédiou, pri ktorej sa nedá nespomenúť si na slávny poviedkový film Woodyho Allena Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe (ale báli ste sa opýtať) či na Švankmajerových Spiklencov slasti. V porovnaní s týmito dielami však nie je štylizovaná, má pri všetkom komediálnom zveličení bližšie k reálnemu životu. Výrečným posolstvom tohto filmu je záverečná epizóda, v ktorej chce hluchonemý mladík uskutočniť sex cez telefón, ale musí na to využiť skypovú tlmočnícku službu pre sluchovo postihnutých. Zo „sexu“ nakoniec nič nie je, ale medzi sympatickým hendikepovaným mladíkom a mladou tlmočníčkou preskočí iskra...

Prísľub aj do budúcnosti

Austrálske filmy sa u nás len zriedkavo dostávajú do bežnej distribúcie, ale nie sú ani častými hosťami domácich filmových festivalov – o to vzácnejšie je stretnúť sa s nimi aspoň v podobe jednorazového podujatia. Tohtoročný Aussie Film Fest ponúkol popri celovečerných a krátkometrážnych hraných filmoch aj snímky animované (ako predfilmy) – azda by bolo do budúcnosti vhodné pouvažovať aj o uvedení jedného-dvoch dokumentov, aby bol obraz ešte komplexnejší. Bratislavskému AFF v podstate nie je čo vytknúť (teda až na katastrofálne vtieravé, detinské, kvázi vtipné moderovanie úvodného večera, čo však s kvalitou samotného podujatia priamo nesúvisí) a zostáva len ľutovať, že jeho program bol v porovnaní s pražským o niečo chudobnejší. Dobrou správou je, že jeho organizátori na čele s riaditeľkou festivalu Martinou Vackovou hodlajú v organizovaní festivalu pokračovať a už o rok plánujú jeho program rozšíriť o filmy z Nového Zélandu.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.