Pravdu- povediac Prdiprášok doktora Proktora je aj rodinný film, aj veselohra, aj paródia, aj satira (k tej sa blíži najviac), čo nie je chybou krásy. Striktne čistý žáner dnes už  ťažko nájdete a nakoniec prečo by sa žánre nemohli prelínať. Hovorí sa, že keď sa v expozícii objaví puška, na záver musí vystreliť. Tu ju zastupuje obrovská anakonda, ktorá zohrá svoju rolu podľa predpisu, ale akú neprezradíme. Isté je len, že v mestečku žijú dvaja vynálezcovia – jeden skutočný, exaltovaný doktor Proktor (Kristoffer Joner) a druhý zlodej vynálezov, nadutý a zlomyseľný pán Thran (Atle Antonsen). No a, samozrejme, ako protiváha dve dobrosrdečné deti – Lisa (pôvabná Emily Glaiser) a Bulle (talentovaný Eilif Hellum Noraker). Dohodnú sa pomôcť životom sklamanému doktorovi Proktorovi, veď jeho prášok na prdy je zázračný. Po užití dá sa ním letieť po šírom nebi, nie je to len ničiteľ gatí, ale aj palivo, a to veľmi účinné. Slovná hračka astronaut – prdonaut ho veľmi výstižne charakterizuje. Všetko by išlo ako po masle keby stelesnenie zla a zloby, pán Thrane, nechcel ukradnúť aj tento vynález doktorovi Proktorovi, ako to už neraz urobil. Pochopiteľne sa mu to podarí, doktora zavrú aj s malým Bullem do väzenia a poriadok je znovu nastolený. Aspoň si to hlupáci v mestečku myslia. To by však nesmela do hry v stúpiť Lisa, ktorá sa postará o to, aby zloduch nedostal správny vzorec na jeho výrobu. Spravodlivosť triumfuje a doktor Proktor, vďaka novej „pohonnej hmote“,  ktorá je aj ekologická, odletí za svojou dávnou láskou do Paríža. Všetci sú šťastní a sviatok 17. máj oslávia dôstojne aj vďaka ekologickému prdiprášku. Salvy sú hlasné a fungujú bezchybne...

Po tomto zhrnutí si môžete povedať: fekálny humor má bude zabávať, a navyše ešte aj deti? Omyl. Stále je síce reč o prdoch, ale snímka má snahu pranierovať predovšetkým hlúposť predstaviteľov mesta, chamtivosť, túžbu po nečestnom zbohatnutí, nespravodlivosť, bezbrehý egoizmus, snahu žiť z práce iných, zle medziľudské vzťahy a nevšímavosť rodičov k svojim ratolestiam. Všetko je to vo väčšej a menšej miere do filmu nahustené. V snímke však, okrem Lisy, Bulleho a trochu aj Prokrora, sú postavy a predstavitelia istých skupín a profesií typovo i prejavom nemenné figúrky, ktoré jednotlivé, niekedy aj viac nerestí, reprezentujú. Nie sú to postavy, ktoré majú svoj vývoj, pod ťarchou okolností sa menia. Sú načrtnuté len čierno - bielo. A je to svojim spôsobom aj zámer. Deti sú tým katalyzátorom, ktorý príbeh poľudšťujú a dodávajú mu ľudský rozmer. Nevdojak (ani neviem prečo) sa mi vybavil film Wesa Andersona Až vyjde mesiac, kde skautík Sam a Suzy, dcéra mestských právnikov, majú všetkého plné zuby a utečú. Nemienim ani náhodou porovnávať už kultový film s Prdipráškom doktora Proktora. Snímka sa mi vybavila zrejme preto, že kým neopakovateľný Andersen vyrozpráva všetko s neuveriteľnou ľahkosťou a humorom, v Prdiprášku sú to ocitlo na druhej koľaji. Alebo som to nepostrehla. Snímke teda chýba nadhľad, ale najmä ľahkosť a šarm. Škoda, lebo nápadmi je až prehustená, čo scéna to nejaký gag, trik (tých je neúrekom a vydarené). A predsa, najmä v prvej časti, je humor filmu nudný, toporný, ba až sterilný. Neskôr sa to rozbehne, no nie do želateľných rozmerov.

Film je nakrútený podľa rovnomennej knihy pre deti od známeho nórskeho autora detektívok Jo Nesbøa. Hrdinom autorových detektívok je Harry Hole a v knihách pre deti je to Doktor Proktor. Režísér sa rozhodol realizovať prvú - Doktor Proktor a prdiaci prášok (2007). Druhá v poradí vyšla pod názvom Doktor Proktor a vaňa času (2008), potom nasledovali Doktor Proktor a koniec sveta. Možno... (2010) a Doktor Proktor a veľká lúpež zlata (2013). V Nórsku sú teda príbehy o tomto  potreštenom a talentovanom vynálezcovi známe a zrejme aj severský humor autora predlohy je im dôverne známy. Neviem posúdiť do akej miery sa Frölich držal predlohy, možno sa ju snažil otrocky pretlmočiť, a to príčinou istých rozpakov alebo až príliš popustil uzdu svojej fantázie. Isté však je, že je to dielko, ktoré mohlo byť podstatne údernejšie keby pristupoval k nemu s istým odstupom, už zdôrazňovanou ľahkosťou a pokúsil sa vpašovať do severskej mentality trochu francúzskeho šarmu. Koketuje s ním, ale bez väčšieho úspechu. Detský divák však bude za túto milú zábavu vďačný, už aj preto, že hlavná myšlienka filmu - výsmech ľudských neduhov a zvráteností - je podaná jednoducho, nevyžadujúc hlbší ponor do myšlienkového sveta dieťaťa. A navyše nudiť sa možno nebudú ani dospelí.

Arild Frölich (1972) študoval televízne a dokumentárne filmy na Volda University College. Absolvoval v roku 1997 a venoval sa väčšinou televíznym seriálom. Ako režisér sa podpísal pod snímky Väčšina ľudí žije v Číne, Pitbullterje, Fatso a najväčší úspech mal zatiaľ s filmom Spel. Obľubuje témy pre deti a mládež a tejto orientácii ostal verný aj vo filme Prdiprášok doktora Proktora. Snímka poteší najmä deti, o ktorých mravopočestnosť rodičia nemusia mať  obavy, lebo film je skutočne len humorný a smiešny, no v nijakom prípade nie vulgárny.  

Prdiprášok doktora Proktora  (Doktor Proktors prompepulver),Norsko, 2014
Dĺžka: 87 minút
Réžia: Arild Fröhlich
Predloha: Jo Nesbø (novela)
Scenár: Johan Bogaeus
Kamera: Askild Edvardsen
Hudba: Ginge Anvik
Hrajú: Eilif Hellum Noraker, Emily Glaiser, Kristoffer Joner, Atle Antonsen, Arve Guddingsmo Bjørn, Even Guddingsmo Bjørn, Marian Saastad Ottesen, Kristoffer Joner, Linn Skåber, Ingar Helge Gimle, Anke Engelke, Marie Blokhaus a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 5. novembra 2015
Foto: Film Europe