Príbeh učiteľky Magdy, ktorú vynikajúco stvárňuje oscarova herečka Penélope Cruz (zároveň pri tomto titule debutuje aj ako jedna z producentov), je totiž  svojou témou akoby vytrhnutý zo všedného života, je emocionálne silný, ale zároveň pripomína tak trochu čítanie pre ženy, či tzv. skutočné príbehy. Všetko sa začína v horúci letný deň začiatkom prázdnin, keď sa Magde (Penélope Cruz) zrazu rúca svet jej dovtedajších istôt. Prišla o prácu učiteľky, manžel Raul (Alex Brendeműhl) ju opustil so svojou študentkou a pri bežnej gynekologickej prehliadke jej lekár Julián (Asier Etxeandia) povie, že má pokročilú rakovinu prsníka. Ešteže popoludní na futbalovom zápase syna Daniho (Teo Pianeli) si k nej prisadne hľadač talentov Arturo (Luis Tosar) a poteší ju svojím záujmom zaradiť ho do žiackeho družstva Realu Madrid. Vzápätí mu však telefonicky oznámia, že pri autonehode zahynula jeho malá dcérka a manželka je v kóme. Magda s ním ide do nemocnice, napriek vlastnému trápeniu mu chce dajako pomôcť a vyvinie sa z toho vzťah.

Pozorujeme ženu, ktorá sa potáca medzi strachom zo smrti a nádejou. Bojuje s bolesťou, s najhoršími prognózami, ale neprestáva veriť, že sa možno uzdraví, že uvidí vyrastať svojho syna, dočká sa novej lásky a splní sa jej sen o vytúženej dcérke. Takto prerozprávané to vyznieva ako melodráma. Navyše, režisér neváha v niektorých momentoch nechať hercov spievať. Hoci aj lekára pred operáciou a v závere sa dočkáme dokonca spievajúceho mužského tria. Ale divák to nevníma ako niečo nepatričné. Pretože chtiac-nechtiac si uvedomuje štylizáciu a kultivovaný filmový jazyk, ktorý všetko povyšuje do inej roviny. Mnohé scény sú snímané akoby paralelná montáž,  bez ohľadu na dejovú postupnosť. Napríklad sa prelína to, čo sa deje, s tým, čo sa stalo alebo stane, prípadne je to kombinované so snami a fantáziou. Na chvíľu strácame prehľad, ale v konečnom výsledku to vyjadruje hrdinkine  pocity. Navyše si zvykneme aj na úmyselnú južanskú expresivitu, do ktorej patrí i mužský plač.

Režisér Julio Medem (1958) je pôvodným povolaním lekár (vyštudoval všeobecnú chirurgiu na Lekárskej fakulte Baskickej univerzity v Bilbau). Istý čas sa venoval filmovej kritike, ale aj krátkometrážnej filmovej tvorbe a pracoval ako asistent, strihač a scenárista na rôznych filmových a televíznych projektoch, kým v roku 1992 úspešne debutoval  celovečerným filmom Kravy. Kluboví diváci poznajú z jeho diel napríklad filmy Milenci zo severného pólu (1998), či Sex a Lucia (2001) alebo erotickú romancu Posledná noc v Ríme (2011).

Vzhľadom na tieto fakty je zaujímavé ako vo filme Ma ma zobrazuje Medem nemocničné prostredie, prácu lekárov, vyšetrenia, prípadne využíva a kombinuje lekárske snímky, či zábery bijúceho srdca, ktoré sledujeme vo vypätých situáciách. Nevdojak som si spomenula, ako kedysi v našich filmoch, ak malo dôjsť k milovaniu, objavili sa na plátne hoci aj zábery letiacich oblakov. Tu vidíme bijúce srdce a mimo obrazu počujeme slastné vzdychy protagonistky. Vlastne, namiesto erotického napätia cítime skôr citové vypätie, hoci v doterajších Medemovych  filmoch platilo skôr to prvé.

Režisér a scenárista v jednej osobe sa rozhodol nakrútiť rozprávanie o láske a zomieraní mimoriadne komunikatívne a nešokujúco. I keď mužskí diváci možno šokovaní budú. Tí, pre ktorých sú ženské prsia iba sexuálnym symbolom, môžu mať problémy prekonať isté tabu a absorbovať túto, svojím spôsobom ženskú tému. Pochopiť, čo znamená pre ženu prísť o znaky ženskosti (či sú to ňadrá alebo vlasy, padajúce po chemoterapii), alebo aká silná je jej túžba po materstve a  vôľa žiť. Pôsobivé sú dialógy so synom, v ktorých mu matka vysvetľuje, popri inom, aj svoju filozofiu, rozpráva o viere, učí ho, ako si utvárať vlastný názor na svet. Zaujímavý je motív ruského dievčatka zo Sibíre menom Nataša. Magda ju prvý raz uvidí na fotografii v Juliánovej ordinácii a upne sa na ňu. Predstavuje si ju, ako vytúženú dcérku, ktorú už nebude môcť vychovávať. Divák však uvidí Natašu už v prvom filmovom symbolickom zábere - opustené dieťa v mrazivo bielej krajine, na podozrivej  ľadovej ploche, ktorá sa môže pod ním preboriť. Aj v Magdiných predstavách je Nataša symbolom, ale už jej nehrozí chlad bielej smrti, ale vychutnáva si slnko lásky, nádherne teplé more, či slnečnú pláž. 

Kameraman Kiko de la Rico nás nervne necháva pozorovať hrdinku počas tortúr vyšetrovania v nemocnici, nahliadneme aj do tubusu tomografa, potom nás chvíľu vedie dlhými bielymi chodbami nemocničných zariadení, aby vzápätí ponúkol reklamno-romantický výhľad na more s osamelou plachetnicou, či slnkom zaliatu pláž. Konečnú atmosféru však vytvára strih. Podpísal sa pod ňu popri strihačovi Ivanovi Aledovi aj režisér Medem, ktorý zúžitkoval svoju niekdajšiu strihačskú skúsenosť.

Film Ma ma vnímame vlastne cez pocity ústrednej postavy Magdy. Muži okolo nej - syn Dani, partner Arturo, lekár Julian, či neverný manžel Raul, sú len nahrávači. Od a do istej chvíle sa všetko deje tak, ako si to Magda vysnívala. Konflikty sa až rozprávkovo vyriešia, mužské postavy sa prispôsobia jej želaniam a predstavám, aj osud sa na chvíľu zľutuje a divák sa môže dojímať, alebo nezúčastnene pozorovať (záleží na jeho naladení). Je to štylizované rozprávanie o odchádzaní zo života. Ale posolstvo je zakódované v pojme: povzbudenie do života. Takže, odchádzajúc z kinosály si možno nejeden divák uvedomí, že  to, čo považujeme div nie za klišé, je stále rovnako pravdivé: Život je krehká a príliš krátka záležitosť, nezabúdajme teda žiť, tešiť sa a podeliť sa oň aj s inými. Ako sa vraví: Šťastie je jediná vec, ktorú môžeme rozdávať, aj keď ho sami nemáme.
 
Ma ma, Španielsko, 2015
Dĺžka: 111 minút
Réžia: Julio Medem
Acenár: Julio Medem
Kamera: Kiko de la Rica
Hudba: Alberto Inglesias
Strih: Julio Medem, Iván Aledo
Hrajú: Penelope Cruz, Luis Tosar, Asier Etxeandia, Alex Brendeműhl, Teo Planell, Silvia Abascal a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 22. októbra 2015
Foto: ASFK