Pierre Morel (1964), ktorý začínal ako kameraman u Richarda Berryho filmom Umenie zvádzania (2001), príliš dôveroval knižnej predlohe známeho francúzskeho autora kriminálok Jeana-Patricka Manchettea z roku 1981 La position du tireur couché (Pozícia ležiaceho strelca), ktorej scenáristickú podobu dali Don MacPherson a Pete Travis. Žiaľ, trochu rozvláčne, no najmä zmätočne. Morel nie je nijaký začiatočník, debutoval  snímkou Okrsok 13, po ktorom nasledoval spomínaný úspešný film s Liamom Neesonom 96 hodín, v snímke Bez súcitu si hlavnú úlohu zahral John Travolta  a Gunmanovi (Strelec) zasa vsadil na Seana Penna. Pripravoval sa ešte na remake filmu Dune, od projektu ktorého musel odstúpiť Peter Berg, ale vraj z toho tiež zišlo. Momentálne (aspoň sa to všade uvádza) pracuje na historickom seriáli William dobyvateľ.

Gunmana, čiže muža na odstrel by som charakterizovala ako akčný filmm, oscilujúci medzi melodrámou a tragédiou. Nakoniec nie je poriadne ani jedno, ani druhé. Martin Terrier (Sean Penn) pracuje v akejsi nadnárodnej, nevládnej spoločnosti v Afrike, konkrétne v Kinshase, ktorá pod rúškom humanitárnej činností zabíja nepohodlných ľudí. Keď si Martin splní hlavnú úlohu a zastrelí konžského ministra, musí okamžite opustiť krajinu (taký je príkaz), ale tiež svoju lásku, lekárku Annie (Jasmine Trinca) a dáva ju do ochrany kvázi priateľovi Felixovi (Javier Bardem), ktorý len na to čaká. Po rokoch minulosť žoldniera a nájomného vraha zákonite dobehne, a tu sa začína príbeh zauzlovať, rozkošatievať až do takej miery, že je často neprehľadný a namáhavé je sa v ňom orientovať.  Expozícia filmu je relatívne ešte pokojná, dej sa rozbieha pomaly, no neskôr bývalí priatelia i nepriatelia strieľajú po sebe ostošesť. Divák si ku koncu pripadá, ako by bol na love zajacov. Dostať toľko rán ako náš hrdina, Martin, na to treba mať skutočne deväť životov. To mi však ani tak neprekáža, ako skôr fakt, ako sa v druhej polovici dezorientujúco rozkrývajú rôzne konšpirácie. Pribúdajú nové motívy, nové postavy, buď sa neustále sa o niečom do úmoru diskutuje alebo sa strieľa a vraždí. Že hrdina už nevie komu má veriť je v poriadku, ale jasno nemá vo vzťahoch ani divák. Dramaturgická nedopracovanosť scenára priam kole do očí. Veľa dialógov (zbytočných) mi úplne uniklo, viem len toľko, že Martin v podaní Seana Penna je zdatný zabiják, ktorý napriek zdravotnému hendikepu, nespočetne a zázračne „vstane z mŕtvych“. Aj šampión majstra bojových umení by vydržal z toho len zlomok. A potom sa deus ex machina zmení v nežného a milujúceho muža, ochotného obetovať všetko, dokonca povedať o sebe, že robil nepekné a zlé veci, priznať vinu, vziať zodpovednosť za svoje činy a dať sa na pokánie. Rozpoltenosť tejto postavy je síce zámer, no žiadala sa o niečo hlbšie a precíznejšie rozpracovať, aby sme sa s týmto negatívne pozitívnym hrdinom ako - tak stotožnili. Martinov osud je nám viac menej ľahostajný, skôr ľutujeme Annie, ktorá sa zaľúbila do nesprávneho muža, ale všetka česť, nevzdá sa ho za žiadnu cenu. Prosto love story, na jednej strane vyšperkovaná výstrelmi, na druhej zasa akčná dráma. Nerozhodnosť tvorcov, ktorým smerom sa ubrať, spôsobila v orientácii deja menší chaos.

Keď sa zamyslíme nad príbehom zistíme, že podobných rozpoltených hrdinov sme videli už veľa. Nič nového Morel nepriniesol, nevymyslel. Trochu som ľutovala Seana Penna, pri ktorom viac zaujali jeho bicepsy, ako herecký výkon. Nehrá ledabolo, robí len to, čo od neho vyžadoval scenár, a ten mu dal možnosť striedať polohy ako chladnokrvnosť, rozpoltenosť, nehu, čo robí s rutinou a často teatrálne. V nijakom prípade sa mu nepodarilo rozohrať naplno svoje herectvo. A preto nemôže o tom ani snívať, že obohatí rad úspešných filmových akčných hrdinov. Javier Bardem si svojho zlosyna zahral tiež s rutinou a je takisto nutné podotknúť, že dokáže oveľa viac. Aj Idris Elba v úlohe DuPonta stojacého na strane zákona, je zahodená šanca, nehodná tohto talentovaného herca. S úlohou Annie sa so cťou popasovala Jasmine Trinca a takisto Ray Winstone ako verný priateľ Stanley. Celkove reprezentatívne herecké obsadenie odviedlo (v rámci možností) solídnu prácu, no zároveň za žiada dodať, že využili všetky skúsenosti z podobných filmov a postáv, vrátane zaužívaných klišé.

Niečo navyše sa však predsa len podarilo vpašovať do tejto nie najvydarenejšej akčnej žánrovky, a to pokus o odhalenie práce nadnárodných, nevládnych korporácii, ktoré sa usilujú ovládnuť na nerastné suroviny bohatý africký kontinent, a to tým najsurovejším a najnečestnejším spôsobom. Pohľad je to síce dosť naivný, predsa len čosi naznačí, že aj pod rúškom humanitárnej pomocí sa neraz skrýva čosi nekalé. Pre príklady nemusíme chodiť ani do Afriky, ani lietať a presúvať sa medzi Kinshasou, Londýnom, Barcelonou a Gibraltárom, ako to robí hrdina filmu Martin Terrier. Stačí si prečítať dennú tlač.

Gunman: Muž na odstrel nie je vo svojom žánri nijaké terno. Trpí subjektivitou rozprávania, zbytočnými až smiešnymi flashbackmi, často aj teatrálnosťou hereckých výkonov, žánrovou nerozhodnosťou, zbytočne dlhými dialógmi, pasiou v nezmyselnom vraždení, no má aj niekoľko kladov. Patrí k nim napríklad akčná a funkčná kamera Flavia Martineza Labiana a možnosť fantazírovať a zahrať sa na detektíva. Ak máte chuť riešiť rébusy, kto s kým a proti komu bojuje a za čo, tak si film nedajte znechutiť.

Gunman: Muž na odstrel (The Gunman/The Gunman: El Objetivo), USA, Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, 2015
Dĺžka 115 minút
Réžia: Pierre Morel
Scenár: Don MacPherson, Pete Travis
Kamera: Flavio Martínez Labiano
Strih: Frédéric Thoraval
Hudba: Marco Beltrami
Hrajú: Sean Penn, Javier Bardem, Ray Winstone, Jasmine Trinca, Idris Elba, Mark Rylance, Peter Franzén, Jd Roth-round, Peter Brooke, Deborah Rosan a ďalší.
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 26. marca 2015
Foto: Bontonfilm