Sujet je totiž daný žánrom: v dome straší poltergeist, sem-tam niekoho unesie alebo posadne, treba sa mu vzoprieť, bojovať proti nemu – a zvíťaziť. Lebo diváci ľúbia šťastné konce a veria, že za peniaze, investované do vstupenky, si šťastný koniec zaslúžia. Napokon, film (dokonca aj horor) je predsa len ilúzia.

V USA žijúci Izraelčan Oren Peli, študent animácie a grafického dizajnu, sa rozhodol ozvláštniť svoj duchársky horor marketingom. Reklama filmu sa zakladá na tvrdeniach, že nakrúcanie vyšlo na 11 či 15 tisíc dolárov. Údaje sa rôznia. Podobne to bolo v prípade úspešného El Mariachiho Roberta Rodrigueza, o ktorom sa pôvodne tvrdilo, že vyšiel na 7 tisíc dolárov, ale neskôr musel sám Rodriguez pripustiť, že tých dolárov bolo štvrť milióna. Prvenstvo v pomyselnom rebríčku teda prešlo na Daniela Myricka a Eduarda Sáncheza, autorov The Blair Witch Project, ktorí vraj celý film nakrútili za 22 tisíc dolárov a na vstupnom utŕžili 240 miliónov. Aj táto podarená dvojica však neskôr musela s farbou von, a tak dnes platí, že Záhada Blair Witch mala rozpočet vyše 60 tisíc.

Za určitých okolností teda dnes môže byť reklama Paranormal Activity pravdivá: s 15 tisíc investovanými dolármi a tržbami vo výške 105 miliónov môže ísť o najrentabilnejší filmový podnik. Lenže takáto reklama zaberá iba vo svete, kde základným univerzálnym etalónom nie sú kvalita, nápaditosť, zážitok či spokojnosť diváka, ale peniaze. A kvôli peniazom asi chodí do kina len málo divákov.

Úspešný mladý obchodník a jeho dievča, študentka pedagogiky, sa nasťahovali do veľkého luxusného domu s bazénom. Žijú osamelo, až nenormálne uzavreto, len ju občas navštívi priateľka. Pohodu im po nociach narúšajú nadprirodzené úkazy, šramoty, dupot, hlasy. Zaobstarajú si techniku, aby istili, čo sa deje. Prostredníctvom kamery, cez deň zvyčajne v rukách niektorého z protagonistov, v noci nehybne na statíve, sa dozvedáme celý ich príbeh.

Zvolený spôsob rozprávania, z podstaty blízky Dogme 95, je síce silný svojou pseudo-autentickosťou, na druhej strane však studeným, nezaujatým odstupom od diania i postáv nedovoľuje divákom vytvoriť si k hrdinom puto. Stráca sa tak jeden z najdôležitejších predpokladov úspechu: sympatie, súcítenie, pocit spolupatričnosti, obavy o hrdinov ako zdroj napätia. Prispieva k tomu i obsadenie. Nevadí, že Katie Featherston a Micah Sloan, predstavujúci postavy pod vlastnými menami, sú málo známi. Hrajú presvedčivo, v súlade s režijným zámerom, no práve preto sú skôr antihrdinovia. Nevzbudzujú v nás sympatie ani obavy, skôr nejasný pocit uspokojenia: keď ste takí nespoločenskí, obmedzení, hlúpi a neschopní, tak vám treba!

Na rozdiel od Záhady Blair Witch s podobnou poetikou, je v Paranormal Activity minimum akcií, opakujú sa bežné každodenné stereotypy, takže i pri neveľkej dĺžke 86 minút hrozí pocit zdĺhavosti a rozpačitosti.

Paranormal Activity je zaujímavý, kultivovaný experiment pre filmových fanúšikov. Sotva by sa však presadil v mainstreame bez reklamy, ktorá je určite mnohonásobne nákladnejšia, ako samotná realizácia snímky.

A fakt, že úspech nevytvára dielo, ale jeho reklama, je ten pravý horor!

Paranormal Activity

USA 2007, 86 minút

Námet, scenár, réžia, strih: Oren Peli. Kamera: Dale Robinette. Účinkujú: Katie Featherston, Micah Sloat, Randy McDowell, Tim Piper, Ashley Palmer.

Foto: Intersonic