Kmeň (Plemia)

Ak prezradíme, že prípravou na nakrúcanie prvotiny bola krátka snímka Hluchota (2010, uvedená v súťaži tejto kategórie na Berlinale), v ktorej scenárista a režisér Slabošpyckij intenzívne spolupracoval s komunitou hluchonemých ľudí, potom nie sme ďaleko od odhalenia základnej osobitosti jeho debutu Kmeň. Je to filmový experiment bez slov, Kmen 2 resizetitulkov, komentárov a hudby. Protagonisti sa dorozumievajú iba posunkovou rečou, výraznými gestami a mimikou. Tento spôsob narácie vyžaduje mimoriadne pozorného a trpezlivého diváka, ktorý počas 130 minút nerezignuje na sledovanie drsného realistického príbehu, ktorý má aj širší významový presah do dneška. Film je metaforou súčasnej politickej a spoločenskej situácie na Ukrajine, kde vládne klientelizmus a mafiánske metódy presadzovania záujmov, dešifruje svoje dielo sám režisér. Žiada sa dodať, že takáto atmosféra, spojená často so stratou perspektívy, panuje v rozličnej miere aj v iných východoeurópskych krajinách.

 

Kmen 3 resizeMiroslav Slabošpyckij pokladá za základ kinematografie sex a násilie, obom prvkom dožičil vo svojej prvotine rozsiahly priestor. Príbeh o šikanovaní, ktoré vedie k vzbure, je jednoduchý a svojím spôsobom konvenčný, známy  z mnohých diel európskej  kinematografie, hoci zakotvený v inom prostredí a inom historickom období. Ukrajinský film sa odohráva v súčasnej internátnej škole pre hluchonemých, kde týmto handicapom netrpia len chovanci, ale aj ich učitelia a vychovávatelia. Tí sa prezentujú – až na jednu výnimku – iba v úvode filmu, potom sa z rozprávania stratia, čo podčiarkuje Kmen 4 resize„bezprizornosť“ tamojších teenagerov, ponechaných na seba a svoju predstavu o živote. Bezútešné počmárané baraky, neútulné izby so železnými posteľami, dlhé chladné chodby, popraskaná maľovka špinavých schodísk, to je prostredie, v ktorom dospievajúci, zdravotne postihnutí ľudia trávia svoje dni a noci. Určite sa  podpisuje na ich bezohľadnosti a agresivite, ktorá si hľadá stále nové obete. Sergej (Grigorij Fesenko), ktorý sa tu ocitne nevedno odkiaľ a nevedno prečo, prechádza tiež surovým vstupným rituálom. Ak chce prežiť, musí sa prispôsobiť okolnostiam. Stane sa členom miestneho Kmen 7 resizezoskupenia najsurovejších a najprefíkanejších chlapcov, tzv. kmeňa, kam patria aj dve dievčatá. Pod vedením majstra, ktorý má na starosti praktické vyučovanie, ich kmeň „pasie“ na miestnom parkovisku kamiónov, čo je jeden zo zdrojov jeho príjmov. Ďalší tvorí prepadávanie a okrádanie starších ľudí, vždy spojené s násilím, akoby si mladí ľudia nevedeli inak vyventilovať nahromadenú energiu. Keď sa Sergej intímne zblíži s jednou z dievčín a po vydarenom sexe, za ktorý si zaplatí, začne k Anne (Jana Novikova) pociťovať nielen ochranársky pud, ale aj cit podobný láske, je jasné, že kmeň takúto komplikáciu nemôže pripustiť. Tragédia je na obzore...

 

Kmen 8 resizeDivák, ktorý nerozumie posunkovej reči – a takých je väčšina – určite pochopí základný jednoduchý príbeh a pri dostatočnej pozornosti aj vzťahy medzi jednotlivými postavami. Napriek výraznej gestikulácii účinkujúcich, reči tela a mimike mu však unikajú podrobnosti a najmä jemné nuansy, ktoré dostatočne zreteľne dokáže vyjadriť len jazyk. Režisér síce tvrdí, že znaková reč je ako tanec, balet, pantomíma, divadlo kabuki, no aj tie vyžadujú poučeného diváka, ktorý je schopný dešifrovať podstatu poskytovanej informácie v jej umeleckej transformácii. Je Kmen 9 resizejasné, že využitím jazykových prvkov v podobe titulkov či komentára by film Kmeň stratil svoju experimentálnu výlučnosť, za ktorú predovšetkým dostal Grand Prix Týždňa kritikov na festivale v Cannes (a dve ďalšie menšie ceny), no nezdá sa, že je to nasledovania hodné a širšie použiteľné novátorstvo. Pripomínam, že Kmeň nie je nemý film, ako bol nedávno úspešný Artista, len je to film, v ktorom sa nehovorí. Absentuje aj hudba, no zvuková stopa je bohatá, sýtená realistickými, často predimenzovanými zvukmi Kmen 9 resizea ruchmi, ktoré presne vykresľujú zobrazované prostredie a správanie hluchonemého človeka, odkázaného na istý druh komunikácie. Najpôsobivejšou scénou z tohto hľadiska je naturalistický obraz Anninho dobrovoľného domáceho potratu, keď týrané dievča skučí od bolesti ako ranený opustený psík. (Nemožno si nespomenúť na podobnú, hoci humanistickejšiu scénu z oceňovaného rumunského filmu 4 mesiace, 3 týždne, 2 dni...)

 

Pri absencii slovnej zložky venovali tvorcovia veľkú pozornosť obrazovým komponentom. Kameraman a strihač v jednej osobe Valentin Vasianovič strieda dlhé, Kmen 10 resizepomalé jazdy so statickými obrazmi, ktoré sa odohrávajú v reálnom čase, čo je príčinou pomalého tempa filmu. Niekedy doslova prenasleduje jednotlivé postavy, plaziac sa za nimi ako tieň. Nevyhýba sa surovým bitkám, ktoré sú podstatnou súčasťou príbehu, no nebazíruje na krvavých scénach, ktorých je minimum. Divák si skôr domýšľa spôsobovanú bolesť, ako by videl jej následky. Početné sexuálne epizódy sa líšia atmosférou – bezcitný mechanizmus plateného sexu v kamiónoch má v sebe až humorný nádych v Kmen 11 resizeporovnaní s nehou Sergejovho milovania s Annou, ktorému nechýba výtvarná štylizácia. O hereckých výkonoch ťažko hovoriť. Chlapci tvoria akéhosi kolektívneho hrdinu,  pri podobnosti správania, gestikulácie a mimiky ich ťažšie od seba odlíšiť, výnimkou je iba menej výrazný Grigorij Fesenko s nevinnou chlapčenskou tvárou, ktorá neprezrádza jeho zložité (a napokon zločinné) myšlienkové operácie. Keďže všetci protagonisti sú hluchonemí, vo svojich typických prejavoch pôsobia prirodzene.

 

Miroslav Slabošpyckij si vydobyl medzinárodné uznanie už svojimi krátkymi filmami Incident, 2006, Diagnóza, 2009, už spomínaná Hluchota, 2010 (oba uvedené na Berlinale), či Jaderný odpad, 2012, ocenený Strieborným leopardom v Locarne a nominovaný na Európsku filmovú cenu. Drámou Kmeň, spájajúcou konvenčný obsah s experimentálnou formou, určite zvýšil svoje profesionálne skóre. A čo ďalej?

 

Kmen resizeKmeň (Plemia), Ukrajina, Holandsko, 2014
Scenár a réžia: Miroslav Slabošpyckij
Kamera a strih: Valentin Vasianovič
Zvuk: Sergej Stepanskij
Hrajú: Grigorij Fesenko, Jana Novikova, Rosa Babij, Alexander Dziadevič, Jaroslav Bileckij, Ivan Tiško, Alexander Osadčij, Alexander Sidelnikov, Alexander Paniovan a ďalší
Premiéra v SR: 20. novembra 2014
Foto: Film Europe

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.