Novozélanďan Richard Curtis, známy aj ako scenárista snímok Notting Hill a Denník Bridget Jonesovej, sa po úspechu romantickej komédie Láska nebeská (2003), z ktorej sa v televíziách stal tradičný vianočný film, rozhodol nakrútiť hudobnú retro komédiu z divokých rokov šesťdesiatych. Legálne britské rádiá hrali len máličko populárnej hudby, a tak sa o nápravu museli postarať rádiá nelegálne. Aby obišli britské zákony, vysielali z lodí, plávajúcich prevažne na vlnách Severného mora. Snímka sa voľne sa inšpirovala skutočnou históriou pirátskeho rozhlasu Radio Caroline, jeho posádky i dramatického konca, ale našťastie tu nejde o „pravdivú históriu“, hľadanie pravdy, presadzovanie téz, vyvracanie legiend. Týmto spôsobom zabíja filmársku invenciu slovenská kinematografia.

Práve naopak: Curtis nám vlastne rozpráva novodobú rozprávku s netradičnými, zato sympatickými hrdinami. Nevyhýba sa jednostrannosti ani čierno-bielemu videniu. Nechce vykresľovať roky 1966-67 v celej ich zložitosti, nezaoberá sa ekonomikou, politikou, sociálnou problematikou, škodlivosťou sexuálnej promiskuity a drog. Jeho snímka je retro ako bič: čas obrúsil hrany, všetko zlé je zabudnuté, ostali len príjemné spomienky na v podstate nevinnú,veselúazábavnú dobu. Dôkazom jeho schopností je fakt, že tu vlastne takmer vôbec neznejú falošné tóny – a ak aj áno, sú harmonicky a funkčne zabudované do rozprávania.

Na palubu lode Rock Boat, z ktorej vysiela Radio Rock, vstúpi dospievajúci Carl (Tom Sturridge), ktorého pre zlé správanie vylúčili zo školy. Matka ho za trest poslala za krstným otcom Quentinom (Bill Nighy) v naivnej nádeji, že na lodi sa vyhne nerestiam. Čo spraví Quentin ako prvé? Ponúkne vyplašenému mladíkovi marihuanovú cigaretu! Tak, ako v týchto zemepisných šírkach azda nikdy nie sú búrky ani vlnobitie, aj medzi dídžejmi na palube vládne nefalšované kamarátstvo, korenené nanajvýš tak priateľským prekáraním. Do studenej sivomodrej farby ladený svet ministra britskej vlády Dormandyho je zasa karikovaný na spôsob kultového satirického seriálu Yes, Minister. Chvíľami, nie rušivo, uletí takmer do výšok skečov Monty Python's Flying Circus. Nečudo, veď Curtis ako scenárista spolupracoval na takých projektoch ako Čierna zmija a Mr. Bean Rowana Atkinsona či parodická show Spitting Image.

Príbeh však napokon nie je pohľadom cez idealizujúcu prizmu Carlových spomienok. Teda - nie že by neidealizoval. A poriadne! Je odrazom toho, ako na šesťdesiate roky spomíname všetci, nielen deti.

Autori stavili na presvedčivú, mierne zveličujúcu výpravu – vysielacia technika, kostýmy, účesy zodpovedajú možno viac súčasným predstavám o 60. rokoch ako dobovej realite. Využitie síce našlo aj pôvodné vybavenie Radia Caroline, technicky zdatnejší diváci však hravo odhalia viacero omylov a nepresností. Sú podružné. Podstatná je hudba. V snímke znie šesťdesiat rôznych, starostlivo vybraných skladieb. Ťažisko potom spočíva na výkonoch skvelých hercov, ktorí vytvárajú skôr bizarné figúrky ako podmanivé charaktery: na nepoznanie zmenený , vždy rovnako skvelý Philip Seymour Hoffman, Rhys Ifans v role amerického dídžeja Gavina, Nick Frost či Kenneth Branagh, úžasne karikujúci ministra Dormandyho...

Najmä americká kritika snímke vyčíta, že je do veľkej miery premárnenou šancou a nenapĺňa ambície námetu. Ruku na srdce:čakal niekto od Richarda Curtisa ponurú sociálno-kritickú drámu alebo akčný thriller?

Príjemná vtipná zábava s pútavým príbehom, skvelou hudbou a vynikajúcimi hercami je osviežením aktuálneho repertoáru našich kín a pravdepodobne sa stane vítanou stálicou v programe televízií.

Piráti na vlnách (The Boat That Rocked)

Veľká Británia – Nemecko – USA – Francúzsko 2009, 129 minút

Scenár a réžia: Richard Curtis. Kamera: Danny Cohen. Strih: Emma E. Hickox. Hudba: rôzni autori. Účinkujú: Bill Nighy, Kenneth Branagh, Philip Seymour Hoffman, Nick Frost, Tom Sturridge, Rhys Ifans, Chris O'Dowd, Tom Wisdom, Emma Thompson a ďalší.

Foto: Tatrafilm