Jan Hřebejk (1967) začínal ešte počas štúdií na FAMU krátkometrážnymi filmami a pracoval aj pre televíziu, ale výraznejšie upútal na seba filmovým muzikálom Škalí léta. Čoskoro v roku 1999 prišli do kín Pelíšky, ktorými si definitívne získal divákov i filmovú kritiku. O rok neskôr nasledoval film Musíme si pomáhat, ďalej mimoriadne úspešné snímky Pupendo a Horem pádem. Nemenej pozitívne bol prijastý aj titul  Kráska v nesnázích a v roku 2009 Kawasakiho růže (dva České levy pre Danielu Kolářovú a Ladislava Chudíka). Pred snímkou Svätá štvorica nakrútil vlani film Nevinnost. Skoro za každý film získal niekoľko Českých levov azda najviac päť za snímku Musíme si pomáhať. Jeden z najpopulárnejších českých spisovateľov Michal Viewegh (1967) sa môže pochváliť, že úspešného sfilmovania sa dočkali jeho Báječná léta pod psa, Výchova dívek v Čechách, Účastníci zájezdu, Román pro ženy, Případ nevěrné Kláry a Román pro muže. Svätá štvorka je však prvý film, ktorý nevznikol podľa jeho knižnej predlohy, ale napísal len jeho scenáristickú podobu. Pre Wiewegha je komediálny žáner a trochu nadľahčený prístup k témam bytostne vlastný, Hřebejk má dve polohy a potreboval zrejme, najmä po Kawasakiho ruži, nutný odpočinok od vážnych tém, a tak sa po rokoch opäť vrátil ku komediálnemu žánru. A s ľahkosťou jemu vlastnou, bez moralizovania, odsudzovania a hľadania východísk, sa podujal vyrozprávať príbeh, ako si dve manželské dvojice, u ktorých vášeň a sex dávno vypršali, nájdu spôsob, ako ho znovu oživiť.

Pravdu - povediac obsah by sa dal zhrnúť do troch viet, lebo okrem toho, že si dva manželské páry vymenia partnerov, na zdesenie ich ratolestí, sa nič vážnejšie nedozviete. A predsa sa celkom dobre bavíte, keď nie ste plní predsudkov, lebo v tomto príbehu nič ľudské nie je cudzie. No, čo si zaslúži najväčšie uznanie je fakt, ako Hřebek príbeh vyrozpráva. Vďaka jeho ľahkému režijnému rukopisu i Vieweghovým vtipným dialógom je to film, ako stvorený pre letný repertoár kín. Ale nič viac ako vtipná, trochu lascívna a možno aj inteligentná zábava.

V dvojdome v malom meste žijú dve rodiny, rodičia - Mária s Vitkom a Dita s Ondrom - sú v nebezpečnom strednom veku. Majú rovnako staré deti a spojuje ich celoživotné priateľstvo. V podstate sú spokojní, nič im v živote nechýba, až na sex. Ten je pre oba páry nuda, možno aj utrpenie. Vykonať si manželskú povinnosť sú niekedy muky, pritom obaja majú svoje ženy úprimne radi. Nastala však únava materiálom. Ondra (Hynek Čermák) a Vítek  (Jiří Langmajer) sú kolegovia v práci a jedného dňa ich vyšlú pracovne do Karibiku opraviť elektrické vedenie, manželky sa pridajú a v tomto tropickom raji sa odvážia vysloviť to na čo už dávno mysleli. A nielen vysloviť, ale aj realizovať. Ondra túži po hlboko nábožnej Márii (Marika Procházková), Vítek zasa po Dite (Viktória Čermáková), ktorá je na túto hru, ako stvorená. (Pre zaujímavosť herci Hynek Čermák a Viktória Čermáková, ktorí hrajú vo filme manželov, sú súrodenci.) Dvojice si určia striktné pravidlá: pri všetkom musia byť spolu a nesmú sa zamilovať. No a najdôležitejšie je, že sa majú všetci radi. Po návrate ich čaká nemilé prekvapenie - avizovaný plot starého otca (Luděk Munzar) medzi domami. A aby toho nebolo dosť všetko sa prevalí, najväčšími sudcami sa stanú deti, o ktorých mravopočetnosť sa predtým všemožne snažili. Tá skazená dnešná mládež sa stane sudcom a ochrancom mravnosti. To je hádam jediné nóvum a s trochou fantázie by sa dalo okolo toho filozofovat. No, tvorcom vonkoncom nešlo o to, aby sa divák zaoberal tým, kto čo urobil a prečo. Vysnívaný plot deduška zbúrajú, nehľadiac na svoje deti, tie si budú musieť  na novovzniknutú situáciu zvyknúť a prijať ju. Manželia sa viac sa v posteli nudiť nebudú. Dokonca aj pobožná Mária prekvapí, nezabudne síce chodiť do kostola, ale vďaka vynachádzavej a po dobrodružstve bažiacej Dite sa stane „aktívnym“ členom ľúbostných hier.

Ak si čitatelia myslia, že sa pustím do analýzy akéhokoľvek problému, do rozboru vývoja jednotlivých aktérov príbehu, tak sú na omyle. Nič také nemám v úmysle, lebo niet veľmi o čom. Postavy sú vopred dané, vyvíjajú sa určeným smerom, ich charaktery sa nemenia a príbeh sa končí dostratena. Presnejšie: máme sa radi, a to stačí. Pochvalu  si však zaslúžia vtipné dialógy, dodávajúce príbehu potrebnú šťavu a ľahkosť. Nie sú vyumelkované, hrdinovia hovoria súčasným jazykom, bez vulgarizmov a trefne nazvú, čo by chceli a čo hodlajú urobiť. Hrěbejk a Viewegh, ktorí už spolupracovali na filme Nestyda, hovoria, že nakrútili tentoraz jemne nemravnú komédiu. Nemyslím si, že Svätá štvorka je nemravná, skôr sa pohybuje  vo sférach snov a tvorcovia sa len odvážili vysloviť to po čom mnoho ľudí túži a má strach urobiť. K dobru im treba ešte prirátať, že aj lascívne scény sú nakrútené s vkusom a so zmyslom pre humor.

Nie je to veľký film, myslím si, že ani nechcel byť. Netreba ho brať vážne ani nad ním lámať palicu. Žiada sa však citovať slová Michala Viewegha, ktorý povedal: „Úprimne, všetci vieme, že v reálnom živote sa odhadom 90 percent podobných príbehov končí zle, alebo tam prinajmenšom zostane nejaká horkosť, krivda a podobne. Náš film je tak trochu rozprávka. Sen o skvelom priateľstve, ktoré dokáže sa dokáže povzniesť nad primitívnu žiarlivosť. Sen o láske a túžbe, ktorá nie je majetnícka. Mať rád, neznamená vlastniť.“

Svätá štvorka nie je veľká senzácia, no rozhodne príjemné spestrenie letných večerov. Snímka sa na Slovensku bude premietať od 23. augusta, ale ako prvý ho diváci videli včera večer 18. augusta na bratislavskej Magio pláži v kine pod holým nebom s názvom Bažant kinematograf a zadarmo.    

Svätá štvorka (Svatá čtverice), ČR,SR, 2012
Réžia: Jan Hřebejk
Scenár: Michal Viewegh
Kamera: Martin Šácha
Hudba: Eggnoise
Strih: Vladimír Barák
Kostýmy: Katarina Štrbová Bieliková
Architekt: Milan Býček
Producenti: IN Film Praha – Rudolf Biermann
Hrajú: Jiří Langmajer, Hynek Čermák, Marika Prochádzková, Viktorie Čermáková, Jenoféva Boková, Vaclav Marhold, Valerie Šámalová, Gregor Bauer, Jana Gýrová, Luděk Munzar
Premiéra: 23. 08. 2012
Foto: Garfield Film,