Zložitosti sveta z rôznych uhlov pohľadu

Súťažná dvanástka zaznamenala vo veľkej miere takmer všetky neduhy súčasného sveta, povedala by som, že na môj vkus až v príliš koncentrovanej forme. Pesimizmus, bezvýchodiskovosť, odcudzenie, staroba, zomieranie, postraumatické Polski film 4 resizešoky z vojny a v nemalej miere aj existenčné otázky, boli hlavnými témami. Azda preto ako závan čerstvého vetra  zapôsobil český film Mareka Najbrta Polski film (Osobitné uznanie hercom - Pavel Liška, Tomáš Matonoha, Marek Daniel a Josef Polášek ) o túžbe štyroch hercov nakrútiť o sebe film, plná narážok na súčasnosť, bola pre domáce publikum zrozumiteľná a úsmevná, no mám obavu, že ďaleko  neprekročí hranice našich  krajín. To však nič nemení na fakte, že dušu festivalových bojovníkov rozveselila.

 

Dlho sme uvažovali, kto by si skutočne Veľkú cenu Krištáľový glóbus zaslúžil a náhodou sme to  uhádli. Nórsky film Martina Lunda Henrik 2 resizeHenrik bol po všetkých stránkach filmovo najvhodnejší adept na túto cenu. Tridsaťdvaročný Henrik (Henrik Rafaelson ex aequo Cena za najlepší mužský herecký výkon) a jeho priateľka Tona sa nasťahovali do nového bytu a sú v radostnom očakávaní. Henrik je tak nezrelý, že na tému materstva dokáže len hlúpo vtipkovať a ani do roboty sa mu veľmi nechce. Je to veľké  už „prezreté“ decko, ktorý sa cíti najlepšie so svojimi kamošmi.  Dokáže vyrobiť toľko hlúposti, že by ho človek miestami najradšej nafackal. Nie je zlý, len neustále odsúva dospelosť, ale všetko má svoje hranice. Snímka je miestami aj krutá, ale nadhľad  a humor ako Lund tému prezentuje je mimoriadne sympatická. Jediná možná voľba.    

 

Asi najdrastickejším filmom festivalu bola poľská snímka Jana Jakuba Kolského Zabiť bobra dotýkajúca sa elementárnych otázok ľudskej existencie. Teda aj toho, čo všetko je Zabit bobra resizečlovek schopný uniesť a neuniesť. Eryk (Eryk Lubos ex aequo Cena za najlepší mužský herecký výkon) tak, ako mnoho ľudí bojujúcich v napríklad v Afganistane, Iraku a inde, sa vrátia s ubolenou dušou, v horšom prípade sa zbláznia. To je aj prípad Eryka. Ostáva nevypovedaná otázka – či máme právo vystaviť ľudí takýmto skúškam a keď sa rozhodneme, že áno, zrejme budeme musieť znášať aj následky ich činov. Smutný film s ešte smutnejším koncom. Riešenie v nedohľadne.

 

Doslova a do písmena až donaha a na samé Vtačí zob resizedno jeho existencie vyzlečie svojho mladého nezamestnaného hrdinu (Yannis PapadopoulosOsobitné uznanie poroty) grécky režisér Ektoras Lyzigos vo filme Chlapec pojedajúci vtáčí zob. Politická situácia je síce prítomná, vo filme však nevidíme demonštrácie a nepokoje, len  Aténami sa potulujúceho chlapca, pojedajúceho vtáčí zob milovaného papagája, jediné čo mu ostalo. Skúška zachovať si akú takú dôstojnosť je priam nadľudská.  So stratou dôstojnosti bojuje aj hrdina filmu katalánskeho režiséra Pere Vilà i Barcelóa v snímke Ukameňovanie svätého Štefana o zomierajúcom tvrdohlavom mužovi, plnom výčitiek svedomia za zmarené manželstvo a smrť jednej z dcér. Tá druhá, ktorú považuje Úkameňovanie resizeza mŕtvu, mu to však  surovo a bezohľadne  spočíta, neštítiac sa nechať ho v bolestiach zomrieť. Krutá výpoveď o smrti, starobe a nepochopení, je vážnym mementom pred problémom prestarnutej Európy.

 

Ďalším nemenej naliehavým problémom je imigrácia, asimilácia a neustála hrozba deportácie prisťahovalcov. Hüseyin Tabak sa tomu venuje v rakúskom filme Tvoja krása nemá cenu. Zložitý problém týkajúci sa celej Európy sledujeme očami 12 - ročného plachého tureckého chlapca, ktorý sa zamiluje do spolužiačky Any. Nič dobré deti nečaká, len smutná spomienka na necitlivú byrokratickú mašinériu, ktorá nemá nijaké zábrany, tobôž ľudské. Leila Hatami (Cena za najlepší Leila resizeženský herecký výkon) hlavná predstaviteľka oscarového iránskeho filmu Rozchod Nadera a Simin, zahrala hlavnú hrdinku v iránskom filme svojho manžela, režiséra a herca Aliho Mosaffu Posledný krok. Herecký výkon Hatami nebol jeden z najlepších, ale je pravda, že nebolo veľmi z čoho vyberať. Hrdinka filmu- herečka Leila sa uprostred predstavenia rozosmeje a nedokáže prestať. Lekári to pripisujú nedávnej smrti jej manžela, ktorú zrejme ešte nespracovala. Nakoniec príbeh vyústi do klasického trojuholníka, plného nedorozumenia a mystiky. Realita sa prelína s fikciou, aby zvýraznila duševné poryvy a stav duše ženy zmietanej citmi k dvom mužom.

 

Osobitnou kapitolou je návrat Talianov, konkrétne režiséra Marca Tulia Giordana k bombovému útoku v  Poľnohospodárskej banke Masaker resizev Miláne v roku 1969 vo filme Román o jednom masakre  (Osobitná cena poroty - druhá najväčšie cena). Skutočná udalosť pobúrila celé Taliansko a vinníkov dodnes nedokázali usvedčiť. Problém, okrem historických faktov, sa zúžil na vzťah milánskeho komisára Luigiho Calabresiho (Valerio Mastandrea) a anarchistu Giuseppe Pinelliho (Pierfrancesco Favino), z ktorých jedného zavraždia, lebo sa to hodí a nič nevie a druhého lebo sa dopátra pravdy. Zložitú politickú situáciu prezentovali tvorcovia s nadhľadom, dobrými hereckými výkonmi, vynikajúcou hudbou a potrebným napätím.

 

Osobne ma zaujal zdanlivo nenáročný Kamión resizekanadský film Rafaёla Oueletta  (Cena za réžiu) Kamion. Skúsený kamionista  sa nešťastnou náhodou a nie vlastnou vinou zrazí s osobným autom, ktorého šoférka zomrie. Muž nechce o kamione viac ani počuť, nevie sa zmieriť, že pri nehode zomrel človek. Táto nešťastná udalosť však spustí lavínu pozitívneho riešenie problému. Mužovi  zomrela žena, synovia sa mu akosi nevydarili, ale otcovo nešťastie ich privedie späť do rodičovského domu a všetci začnú odznovu. Musím sa priznať, že tento optimistický záver  potešil, lebo tragédií bolo neúrekom. Musím však dodať, že príbeh nevyznie banálne optimisticky len naznačí, že nie vždy všetko musí skončiť tragicky.
 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.