Dokázali by ste si predstaviť celovečerný animovaný rodinný 3D film podľa knižky Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi? Američania nakrúcajú podľa detských knižiek spisovateľa, básnika a výtvarníka Theodora Geisela (1904-1991) s úspechom už celé desaťročia. Loraxa vraj vytvoril ako svoju tridsiatu knihu, keď sa na začiatku 70. rokov odhodlal liečiť tvorivú krízu výletom do Afriky. Knižka, ktorú dnes považujeme za ekologickú, údajne o desaťročie predbehla dobu. V skutočnosti však bola myšlienkovo i formálne (vizuálne) inšpirovaná pomaly doznievajúcim hnutím hippies s jeho ideami, pestrofarebnosťou a psychedelickou estetikou. Titulná postavička nijako neskrýva inšpiráciu Treebeardom či Tomom Bombadilom z kníh J. R. R. Tolkiena, ktoré príslušníci hippies zbožňovali. Publikácia populárneho a detskými čitateľmi milovaného autora sa nestretla s jednoznačným prijatím a dodnes vyvoláva aj odmietavé reakcie ako zo strany ekológov, prírodovedcov, tak i zo strany podnikateľov a priemyselníkov. Časopis Nature charakterizoval titulnú postavu ako "paródia na mizantropického ekológa".

V Seussovej 45-stranovej obrázkovej knižke z roku 1971 je v centre pozornosti konflikt zlého ničiteľa prírody Jednoráza (Once-Ler) a hovorcu stromov Loraxa. Televízna animovaná adaptácia z roku 1972, ktorá ostala predlohe verná, trvá len 25 minút. Súčasní producenti sa rozhodli nadviazať na úspech novodobých seussovských celovečerných rodinných filmov Grinch (2000, tržby 345,1 milióna dolárov) a Horton (2008, tržby 297,1 milióna dolárov). Rozpracovali veršovanú obrázkovú knižku na 94-minútový digitálne animovaný 3D film. Ak by sme ho brali z úzko účelového hľadiska – teda ako investíciu či tovar – tak uspeli, lebo vklad vo výške 70 miliónov im za dva týždne premietania vyniesol viac než 144 miliónov dolárov.

Lenže film nie je žemľa alebo ponožka a zmyslom recenzie nie je tovaroznalectvo, hodnotenie trhu, ale analýza toho, čo dielo dáva divákovi. A z tohto uhla pohľadu vyzerá Lorax celkom inak. Napokon, aj doma v USA sú nožnice medzi hodnotením recenzentov a obyčajných divákov roztvorené dokorán.

Slovenský distributér vie, že sa nemôže spoliehať na silu mena dr. Seuss a že slovo „Lorax“ v našich končinách evokuje (ako si vysvetlíme neskôr, v podstate veľmi výstižne) nanajvýš tak názov preháňadla. Preto založil reklamu na zdôrazňovaní faktu, že Loraxa vytvorili tvorcovia úspešného animovaného filmu Ja, zloduch. V skutočnosti však to, čo vydáva za prednosť, je jej pravým opakom – najväčšou slabinou. Lorax totiž pôsobí tak, ako niekdajšie béčkové filmy, nakrúcané za pár drobných v kulisách a s kostýmami, zdedenými po veľkej provotriednej produkcii. Ako lacný recyklát, určený tým najmenej vyberavým (alebo najbezbrannejším) divákom. Postavy, stavby, rekvizity i pozadia ani čo by boli iba veľmi jemne upravené digitálne modely z Ja, zloduch. Len ich pozmenili na štýl Seussových ilustrácií a namiesto žltých poskokov Mimoňov sú tu huňaté medvedíky. Z nepochopeného Seussovho rukopisu sa stal presladený pestrofarebný gýč. A čo – okrem natiahnutia minutáže – chceli tvorcovia dosiahnuť spievajúcimi rybami na suchu, už vôbec nevedno.

So scenárom sa nikto veľmi netrápil. Krátku veršovanú predlohu do požadovanej dĺžky natiahli nijako nesúvisiace akčné scény a zbytočné, nudné pesničky. Verše znejú len na úvod, ďalej počujeme obyčajnú prozaickú hovorovú reč. Autori síce prevzali niektoré motívy z knižnej predlohy, ale nevedeli čo s nimi, a tak ich nechávajú vyznieť do stratena. Iné síce rešpektujú, ale nijako nevysvetľujú, takže nezainteresovaného diváka, ktorý knihu dr. Seussa nepozná, sa zmocňuje zmätok. Postavám chýba étos, pátos, svojráz, duša aj presvedčivosť. I napriek 3D obrazu sú priam strašidelne ploché. Komika sa zakladá na tom, že niekto do niečoho naráža alebo niekam padá. Napätie je azda v niekoľkých akčných scénach, celku však fatálne chýba. Príbeh nemá žiadnu vnútornú náväznosť ani logiku, nieto vývoj. Kauzálny rad príčina-následok je tu nahradený ľubovôľou tvorcov, ktorí sa zjavne spoliehajú na to, že ich divák bude buď taký mladý, alebo taký otupený, že si nedokáže klásť nijaké otázky. Napríklad prečo hrá Jednoráz na elektrickej gitare (a odkiaľ sa, dočerta, bez zosilňovačov aj reproduktorov berie jej zvuk), ako sa podlý O'Hare dostal k moci, kde sa deti v krajine bez prírody dozvedeli o stromoch, odkiaľ sa v takom svete nabral slimák a čím sa tam živil, kam sa podelo Jednorázovo bohatstvo, prečo on sám musí bývať v ošumelom domci uprostred zničenej krajiny – a najmä: prečo celé roky čaká, kým zeleň začne obnovovať malý zaľúbený chlapec, prečo to nerobí on sám?

Sporná je aj základná idea. Obyvatelia mestečka žijú spokojne bez prírody. Nepoznajú ju a nepotrebujú. Hlavnou postavou je chlapec Ted, ktorý hľadá stromy iba preto, aby sa zapáčil ryšavke Audrey. (Mimochodom, frekvencia červenovlasých hrdiniek v animovaných filmoch už začína byť otravná!) Jeho nepriateľom je podlý krpatý predajca vzduchu O'Hare, sprevádzaný - ako inak - dvomi hromotĺckymi bodyguardmi. Samotného Loraxa vidíme len zopár minút a z titulnej rozprávkovej bytosti sa zmenil na rozpačitého bezvýznamného, bezmocného ufrfľaného táraja, gágaja a prďúsa.

Ekologické posolstvo je umelé a falošné. Po vyrúbaní posledného stromu roztomilé zvieratká odídu kamsi preč a ľuďom v meste nič nechýba. Sú zdraví, spokojní, dobre živení, nemajú žiadny dôvod na zmenu. Dožívajú sa vysokého veku, starčekovia sú optimistickí, čiperní a všetci si veselo spievajú a tancujú. Ted nie je hrdina, nezachraňuje svet ani rodné mesto, nebojuje proti nijakej hrozbe, usiluje sa len o pozornosť svojej detskej lásky. A falošný náhly prerod obyvateľov z ľahostajných konzumentov na zapálených zástancov prírody po tom, ako prvý raz vo svojich životoch uvideli semienko stromu a zaspievali si gospel song, sa stáva nechcenou sebaparódiou. Halelujá!

Celá „ekológia“ je len tézou, umelo vnášanou do filmu zvonku. Nie cez príbeh, nie cez postavy, ale tým najhlúpejším a najmenej účinným spôsobom – prvoplánovo, verbálne.

Autori v rámci úspor rezignovali aj na pôvodné nápady. Skúsenejší divák sa však pravdepodobne nebude nudiť, lebo môže počítať, z koľkých filmov sú vykradnuté motívy. A okrem Ja, zloduch, je ich skutočne dosť, vrátane Karcoolky, Tria z Belleville, Spláchnutého, Loveckej sezóny, Oblačno, miestami fašírky, Koralíny a mnohých ďalších.

Distributér si zjavne uvedomil nízku kvalitu snímky a jej slabý komerčný potenciál, lebo ju do slovenských kín uviedol s českým dabingom (čím podľa jazykového zákona z hry nezmyselne vyradil práve deti predškolského veku, ktorým je Lorax určený). Dabing, vytvorený – ako celý film – s ohľadom na marketing a nie na ľudí, snímke ubližuje. Už aj výberom hercov a ich nepresvedčivými „výkonmi“, ktoré film nepovznášajú, ale zhadzujú k zemi. Najhoršie dopadla Audrey. Narozprávala ju nádejná česká speváčka Dominika Hašková, dcéra hokejistu Dominika Haška, ktorá vyrastala u otca v Amerike a na jej výslovnosti je to veľmi poznať, následkom čoho aj filmová Audrey pôsobí ako cudzinka alebo dievča s vážnou rečovou vadou. Prečo ju vôbec obsadili, keď po česky poriadne nevie a vo filme nespieva, je ďalšou záhadou.

Lorax je veľmi nevydarená adaptácia, ktorá sa úplne spreneverila predlohe a zneužila ju na marketingové účely. Je to však aj veľmi nepodarený film s nanič rozprávaním, bez napätia, odstrašujúco tézovitý a s nudnými postavami. Jedinými kvalitami tak zostávajú pestrofarebné gýčové obrázky, roztomilé sladké figúrky mackov a sem-tam dobre spravená akčná scéna.

Z dr. Seussa, jeho sviežosti, nápaditosti, hravosti a osobitého humoru, ale ani z Ja, zloduch, nezostalo nič. Lorax preto zaujíma čestné miesto hneď vedľa prepadáku Dr. Seuss' The Cat in the Hat (2003). Mimochodom, práve 61-stranová veršovaná knižka dr. Seussa The Cat in the Hat z roku 1957 má podľa najnovších správ už onedlho byť ďalšou obeťou digitálnych animátorov Loraxa.

Ak chcete vidieť skutočne dobrý oddychový animovaný film s ochranárskym posolstvom, vyhľadajte americké kreslené dielko Ferngully: Posledný dažďový prales z roku 1992. Náročnejší vedia, že majú siahnuť po niektorom z diel japonského majstra Hayao Miyazakiho (Naušika z Veterného údolia, Princezná Mononoke, Cesta do fantázie, Ponyo z útesu nad morom).

Lorax (USA 2012)