Príbehy o utajenej, skrytej či neznámej identite hrdinov sú staré ako ľudstvo samo. Raz je to potomok niektorého z bohov, inokedy panovnícky syn, posledných sto rokov asi najčastejšie dieťa tajných agentov či dieťa vychovávané tajnými agentmi na elitného bojovníka. Dieťa ako zbraň. A, samozrejme, najrôznejší dospelí, trpiaci amnéziou, od Total Recall až po Bournovu identitu.

Príznačný pre svet filmovej komercie je i príbeh režiséra Johna Singletona. Za scenár i réžiu debutovej kriminálnej drámy Boyz n the Hood (1991) ho nominovali na Oscara a hoci podobný úspech už nikdy nezopakoval, vysoké hodnotenia získala i nasledujúca romantická dráma Poetic Justice (1993). Na túto líniu v roku 2005 nadviazal drámou Štyria bratia, no do povedomia sa zapísal ako rutinérsky tvorca nenáročných akčných filmov Drsný Shaft (2000) a najmä Rýchlo a zbesilo 2 (2003). Do rovnakej kategórie patrí i novinka Bez dychu.

Nejde o nové (ale ani o staré) myšlienky, o pokus prerozprávať otrepaný príbeh po novom, o rozprávačské majstrovstvo, ba ani o radosť zo samotného rozprávania. Bez dychu je pokus zrobiť na nesmiernej obľube filmovej série Twilight Saga a jej protagonistov. Devätnásťročný Taylor Lautner sa stal idolom dospievajúcich dievčat práve rolou Jacoba Blacka zo Súmraku. A tak nečudo, že producenti sa rozhodli investovať do nového filmu s ním v hlavnej role 35 miliónov dolárov.

Problém je však v nasmerovaní, v tom, že dievčatkami zbožňovaný herec hrá v akčnom agentskom thrilleri, čo je žáner, náročný na scenár, režijné vedenie i na výber hercov a ich výkony. Celý film je totiž adresovaný fanúšičkam Súmraku, a tak, hoci Lautnerov Nathan Harper má byť mužný stredoškolák a zápasník, pôsobí neprirodzene, nedôveryhodne a nepresvedčivo. Vzhľad typického prostoduchého quarterbacka z amerického stredoškolského futbalového tímu je v protiklade s nadpriemernou inteligenciou postavy, ale i s náznakmi akejsi zoženštenosti, vyplývajúcej z cieľovej skupiny filmu. Prejavujú vo výprave (ambientné osvetlenie „typickej“ chlapčenskej izby šiestimi nočnými lampami) či vtieravým product placementom (ak počítač, tak jedine od Apple). I samotné rozprávanie sa odvíja tak, aby si prišli na svoje najmä neplnoleté diváčky. Takže keď tvorcovia dospeli k názoru, že Lautner už dávno nepredviedol muskulatúru či neodhalil vyšportované brucho, prinútia ho spraviť to bez ohľadu na zápletku i logiku.

Nestačí, že Lautner – práve zásluhou Súmraku – nie je obľúbencom mužskej časti publika a že ako herec je nadaný len minimálne, presvedčivosť jeho výkonu podkopávajú ešte aj scenár i réžia. Lily Collins v nenáročnej role obetavej spolužiačky Karen ho bez námahy hravo zatieňuje. Veľa toho nezachránia ani Sigourney Weaver ako Nathanova psychoterapeutka, Alfred Molina ako agent CIA, Michael Nyqvist v role hlavného zloducha Kozlowa, či Jason Issacs a Maria Bello čoby Nathanovi rodičia. Dospelácke roly sú obsadené zaujímavo a hercom nemožno uprieť snahu ani slušné výkony, čo však len zdôrazňuje Lautnerovu topornosť, zlý scenár a režisérovu neschopnosť (a či nezáujem). Žiaden div, že slovenský distributér radšej ani neusporiadal novinárske premietanie.

Zo surovín veľmi rozdielnej kvality vznikol hamburger, ktorý vás síce neotrávi, ale ani nenadchne. Koniec-koncov – čo by ste už len čakali od hambáča? Hlavné je, že dievčatá z Twilight fan klubu si prídu na svoje.