Bol potešený pozvaním a rád, že mohol navštíviť Trenčianske Teplice lebo mu pripomínajú kultúru takých kúpeľných miest, kde si ľudia chodia liečiť reumatické choroby, aké môžeme vidieť aj vo filmoch. A navyše mu pripomínajú aj rodné Sarajevo. „Ostanem sentimentálny, keď prichádzam na takéto miesta, lebo Sarajevo bolo veľmi podobné miesto ako Trenčianske Teplice.“  Kusturica je tiež rád, že sa Art Film Fest snaží o to , aby sa prezentovali skutočne hodnotné filmy.“Usporiadal som v Srbsku svoj vlastný festival, ale rád by som zdôraznil, že v dôsledku celkovej klímy, čo sa dotýka aj kultúry v našej krajine, je situáciu okolo neho taká aká je.“

„Prečo som začal nakrúcať filmy.? Možno povedať, že to bola náhoda. Bolo to z núdze, lebo som bol naozaj veľmi zlým študentom, potuloval som sa po uliciach, môj temperament bol vystavený rôznym okolnostiam, strácal som orientáciu v živote. Priateľ môjho otca bol známy režisér  partizánskych filmov, jeden z najznámejších. Takže ja som bol vystavený vplyvu filmu  ešte predtým, než som sa rozhodol sám ich nakrúcať. Do Prahy som nešiel preto, že by tam bola najlepšia škola, ale preto, že moja teta bola ženou spravodajcu srbskej spravodajskej agentúry. To bolo  rozhodujúce. Praha obrusovala moje pritvrdé pocity,  pocity človeka, ktorý prichádza z veľmi ťažkej a drsnej oblasti, ktorá prežívala veľmi turbulentnú epochu. V Prahe ma ovplyvnila tvorba Bohumila Hrabala, teda začal som čítať Hrabala, Kunderu, pozeral Menzelove filmy a zároveň uvažoval nad svojou krajinou, nad jej históriou, možno ironickejším spôsobom, ale možno aj  miernejším a citlivejším . Pravdepodobne preto som intenzívnejšie reagoval na život a vnímal to, čo sa odohráva v Strednej Európe. Robil  som to ironickým spôsobom, alebo aj s istým odstupom, ale, našťastie, nikdy som sa nezbavil svojich impulzívnych reakcií na svet. Takže  možno aj preto som uspel  na festivaloch. Ocenenie na festivaloch je vždy Bingo. Najdôležitejšia z tvorivého procesu je však  vôľa nakrútiť film,  a preto nemám tému, ktorú by som chcel urobiť a neurobil som ju.  Musím však  dodať, že sa kinematografia  za posledné roky veľmi   zmenila. Od prvej polovice 20. storočia prešla vlnami, realizmu, neorealizmu  až po 70. roky, keď k nám z Ameriky prišli  najlepšie nezávislé filmy. Netajím svoj obdiv voči týmto autorom, lebo pri niesli  niečo pozitívne. Teraz sa situácia  zmenila k horšiemu, ale zatiaľ sa ju nedarí zlepšiť..."

Emir Kusturica bol vždy a aj ostane vždy človek slobodný,  neovplyvniteľný,  nezávislý a je zvyknutý na úspech. Ako to vníma ? „ Bol som jedináčik , nemal som sestru ani brata a keď som bol malý všetko, čo som chcel  nakoniec muselo byť.  A teraz je to to isté. Takže som stále privilegovaný i keď som si  to nemyslel. Keď som  študoval v Prahe som si myslel, že budem robiť filmy, nebudem po tom tužiť, ale stalo sa. Dnes sa dá ťažko zistiť, čo je to úspech, lebo úspech filmu sa zároveň rovná komerčnému úspechu. Osobne by som to nespájal a myslím si, že to nie je pravda. Čo sa za posledných desať rokov stalo so svetovou kinematografiou je priam hrozné, produkuje sa kvantita a nebuduje sa autorský mýtus, ktorý vládol v čase,  keď som študoval  v Prahe. V Benátkach uvidíte Viscontiho a celý svet chce byť Viscontim,  keď pôjdete do Berlína nájdete niekoho iného - to sú svetové autority. Neexistuje mýtus, ktorá dáva dohromady estetiku. Keď som začal študovať Jiří Menzel bol pre mňa najväčší režisér na svete. Dnes to tak nie je, dnes mýtus neexistuje, vytratil sa. A keď  hovoríme o úspechu hneď myslíme na to, či bude mať aj komerčný efekt.  Myslím si, že pozitívny efekt môže mať na diváka aj film, ktorý nemá až taký komerčný úspech Problémom skôr vždy bude, či máte dobrý námet, dobrú ideu alebo ju nemáte. Problémom bude aj to, ako ju dáte dohromady a ako ju budete prezentovať. Ideológia podvodu, ktorá  všetko robí len pre peniaze, nedovolí, aby sme uvažovali o  skutočných existenčných problémoch, v ktorých žijeme, je škodná.  Pre mňa je napríklad ešte veľmi dôležitá aj hudba. Samozrejme, nie populárne stupídne hlúposti, ale muzika ako intelektuálny prejav, ako katarzia, ktorá vychádza napríklad z toho, čo sa stalo na Balkáne. Vtedy môže byť hudba veľmi zaujímavá."

Na otázku či mal aj neúspech odpovedal: „ Nemal som. Máte na mysli obdobie, keď som prišiel do Moskvy a novinár mi položil  otázku: ´Pán Kusturica nemyslíte si, že po Undergroude (Podzemie) pôjdete len dole, dole a dole. Zastavíte sa? Odpovedal som : Nikdy sa nezastavím.´ Chcel mi povedať, že ďalšie moje filmy nie sú dobré. Bol to jeho dojem a ja si myslím, že príde určitá doba, keď ste už strašne dlho na svete. A to sa stalo aj s tým filmom.  Myslím si však, že tá komédia, ktorú mal na mysli, je skutočne komédiou, len nebola tak úspešná. Bolo to po Undergrounde logické."

Čo si mysli Emir Kusturica o súčasných mladých tvorcoch. "Keď  Otakar Vávra začal režírovať bolo to dramatické, lebo sme nič nevedeli, a preto sme sa snažili byť filmovými kritikmi.  Keď si mladý nevieš  nič o logike tvorivého procesu a musíš vedieť, že to, čo sa robí a hovorí má nejaký systém. Myslím si, že najväčší problém  mladých tvorcov je, že nemajú  možnosť naučiť sa robiť filmy, teda remeslo. Technicky to nie je až tak ťažké, ale po estetickej stránke to nemá systém. Keď nás zaúčali, tak sme sa systematicky učili, ako sa režíruje. A teraz sa to robí bez akéhokoľvek systému. Myslím si tiež, že v komerčnej kinematografii musí byť systém  a autorskí režiséri sa ho nutne musia naučiť." 

Čo ho viedlo nakrútiť film o Diegovi Maradonovi ? „ Nechcem robiť filmy, ktoré sú módne, pretože neverím na módnu kinematografiu.  Ono je to triviálne, čo poviem, ale Maradonu som nakrúcal preto, že som nemal peniaze. Potreboval som ich na vybudovanie istého „monštra“  v horách, ktoré budujem v Srbsku. Film o Maradonovi  nemal ideologický a politický dôvod. Keď som začal  s prácami na filme vrátil som sa k subjektívnemu pohľadu na politiku. Osobne bojujem za takú slobodu, aby som mohol  povedať, že je to môj pohľad.  Film o Maradonovi bol  taký emotívny akým Maradona sám je. Keď sa pozriete na svet okolo seba tak možno zistíte, že je veľmi naviazaný na anglickú agresivitu, ktorá na svete vládne. Môžete ju vidieť a cítiť na celom svete, nie však každý ju zaregistruje, vidia ju len niektorí a Maradona ju vidí."

Čo si myslíte o súčasnej českej a slovenskej kinematografii ? „Nemám na ňu osobitný pohľad, lebo len občas vidím nejaké filmy. Pravdou však je, že chýbajú „vlny“, chýba nejaký kolektívny politický ciel, myšlienka, absentuje estetická hodnota, ktorú vidia  všetci. Občas sa  niekto objaví, kto urobí dobrý film, niekto kto dostane aj Oscara.  Nie je to však tá estetika, ktorá drží celú generáciu pohromade, ako to bolo v čase, keď som ja študoval. To je však charakteristické pre celú východnú Európu. Všade sa občas narodí dobrý film, ale pocit silnej filmovej kultúry chýba. Je to výsledok globalizácie. Chce od nás, aby sme boli dobrí konzumenti  a my  s tým, bohužiaľ, súhlasíme."

Zaznamenala: Emília Kincelová