V roku 1962 nakrúca svoj prvý film ako hlavný kameraman, poviedku Strieborný favorit z celovečerného filmu Trinásťroční režiséra Andreja Lettricha. V roku 1662 nakrútil ako samostatný kameraman svoj prvý celovečerný hraný film režiséra Lettricha Havrania cesta a v roku 1987 nasnímal svoj posledný celovečerný hraný film, Lettrichove Hody. Presadil sa aj v televízii, keď už v roku 1977 nasnímal film Martina Ťapáka Vianočné oblátky. S Ťapákom spolupracoval aj na jeho ďalších filmoch – Krutá ľúbosť (1978), Katera (1981), na rozprávkach Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). V roku 1974 snímal film Vladislava Pavloviča Trofej neznámeho strelca, ktorý po tragickej smrti režiséra pri filmovaní sám dokončil ako režisér. Za film Pustý dvor (1978) získal Cena za kameru na 16. medzinárodnom televíznom festivale Zlatá Praha. Za svoje filmy získal aj ďalšie významné ocenenia: Kým sa skončí táto noc (1965) – Cena Zväzu slovenských dramatických umelcov, Koliesko (1967) – Igric, cenu Literárneho fondu, v roku 1984 získal Cenu Paľa Bielika za filmy Uhol pohľadu (1984) režiséra Vlada Balca a Sojky v hlave (1983) režiséra Juraja Lihosita. Nasnímal ďalšie významné slovenské filmy – Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša, Drak sa vracia (1967) režiséra Eduarda Grečnera, Koncert pre pozostalých (1976) Dušana Trančíka, Tretí šarkan (1985) režiséra Petra Hledíka, Zakázané územie (1986) režiséra Juraja Lihosita a veľa ďalších. Nasnímal vyše tridsať celovečerných hraných filmov pre kiná a televíziu a desiatky krátkych filmov rôznych žánrov. Naposledy sa Vincent Rosinec objavil pred kamerou v roku 2010 v projekte Slovenské kino – časť Duch v stroji – muži s kinoaparátom (r. Robert Kirchhoff) venovanom slovenským kameramanom. Vincent Rosinec patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej kinematografie.