Talianska fotografka slovenského pôvodu Lucia Gardin sa vo svojej tvorbe venuje tvorbe portrétov svetoznámych osobností kinematografie a filmového sveta. Spolupracuje s poprednými médiami ako Corriere della Sera, Time, Vanity Fair a Playboy. Vystavuje doma v Ríme, na Slovensku i v zahraničí.

Za svoju tvorbu získala viacero prestížnych ocenení. Vlani to napríklad bolo 1. aj 2. miesto v kategórii portrétov na 6. ročníku súťaže Venice Movie Stars-Jaeger-le Coultre Award a 2. miesto v talianskej národnej súťaži Cinefestival In&Out.

Slovenské publikum sa s už v minulosti mohlo s jej tvorbou zoznámiť na výstave Preludio, ktorá po Ríme zavítala i na festival Art Film Trenčianske Teplice.

Nová výstava dokázala, že Lucia vie majstrovsky využiť okamih. Slávne osobnosti nemá k dispozícii na celé hodiny. Často z ich nabitého programu dokáže ukoristiť doslova len sekundy. Dokáže však i napriek často veľmi provizórnym podmienkam, stresu, so svojimi objektmi nadviazať úprimný a bezprostredný kontakt, navodiť potrebnú náladu, využiť všetky možnosti prostredia a vystihnúť správnu chvíľu na stisnutie spúšte. Ak sú to momentky (a v tom zmysle, že zachytávajú optimálny moment, určite momentkami sú), dokážu divákovi sprostredkovať všetko, čo sa v tom zlomku sekundy dialo. Predovšetkým však osobnosť, charakter i náladu fotografovaných.

Nezainteresovaný divák nemusí vedieť, že slávny filmový architekt Dante Ferretti stojí pred dekoráciou, ktorú sám navrhol na čelnú stenu Palazzo del Cinema na benátskom Lide, že Ennio Morricone je sám v pustej plesovej sále hotela Des Bains (áno, to je ten, kde sa odohráva fenomenálna Viscontiho Smrť v Benátkach), Yoko Ono sedí po tlačovej konferencii v hale hotela Excelsior a v rukách má rozsvietenú baterku, čo bola vtedy súčasť projektu, ktorý prišla do Benátok spropagovať, že Paul Giamatti sedí na tej terase, kde sa roku 1932 konal prvý benátsky filmový festival, alebo že Dušan Hanák hravo využíva umeleckú inštaláciu v trenčianskoteplickom kúpeľnom parku.

Pre mňa, ktorý som mal to šťastie byť často priamo pri vzniku Luciiných obrázkov, či už v Trenčianskych Tepliciach, v Benátkach ale i v Berlíne, mnohé jej fotografie rozprávajú celé príbehy. Napríklad o tom, ako som dokončil interview so Stephenom Frearsom v záhrade hotela Des Bains a ona ho požiadala o možnosť zachytiť zopár obrázkov. Slávny režisér chvíľu rozmýšľal, čím by záber mohol ozvláštniť – napokon si sadol na pestovaný trávnik a vyzul sa.

Pravdaže, prostredie a pozadie sú na Luciiných obrázkoch nevtieravé, často sú však dokonale premyslenou a nakomponovanou súčasťou impresie, posolstva, ktoré nie je ani lacné ani plytké. Fotografka svojím umením necháva prehovoriť portrétované osobnosti.

Krásny výstavný katalóg, ktorý je vlastne albumom či obrázkovou knihou, nám umožňuje preniesť si tento rozhovor s filmovým svetom aj domov a pokračovať v ňom kedykoľvek sa nám zažiada.