Atraktívny námet si režisérka a herečka Maria Schrader, režisérka úspešného filmu Pred úsvitom o Stefanovi Zweigovi a seriáli Neortodoxní uvedený Netflixom, požičala z rovnomenného rozprávania Emmy Braslavsky, a tak predostrela divákom, s humorným nadhľadom tému blízkej budúcnosti. A s týmto filmom sa Nemci usilujú zaujať aj na Oscaroch. Nemyslím si, že by uspeli, napriek, v podstate závažnej téme, ktorá je v prvej polovici dostatočne humorná, v druhej už nastoľuje skôr znepokojujúce etické otázky. Ale nepredbiehajme – uvidíme.

Najprv však niekoľko zaujímavostí o filme, presnejšie o sujete. Po dokonalom naprogramovaní si Alma svojho robota Toma zoberie domov. Tom vie všetko, dokonca číta aj Almine myšlienky, len nechápe prečo o neho nestojí ako o muža, veď spĺňa všetko čo by ju na ňom malo priťahovať. Žena je však uzavretá a s nevôľou sa podvolí experimentu, ktorý ma potvrdiť, či sa bude môcť v Nemecku zaviesť manželská inštitúcia s robotmi. Alma nie je nadšená situáciou, ale je sama. Julian (Hans Löw) muž, do ktorého vkladala nádeje, si našiel už novú partnerku, čo ju mrzí o to viac, že sú v neustálom pracovnom kontakte. Nevie sa s tým zmieriť. A otec čím ďalej tým viac vyvádza. Robot je však dokonalý, na všetko má odpoveď, dokonca rozumie aj jej práci, možno vie viac ako ona. Vylúšti všetko a žena sa nestačí čudovať. Keď zistí, že jej bývalý partner je nenávratne preč, úplne sa zrúti. Nedarí sa jej ani v robote, ani v súkromí. Či nakoniec predsa len nebude humanoidný robot jej záchrana nedokáže a nemúže ani pripustiť.

Snímka má dve polohy, prvá je trochu úsmevná, vychádzajúca z dilemy živej bytosti, osudom skúšanej Almy, síce dosť pragmatickej, ale nie natoľko, aby ju jej robot nerozčuľoval dokonalými charakteristikami jej vlastností, vedel recitovať ťažké a dlhé básne, dokázal filozofovať a poznal aj niečo čo je pre ňu priam nedostupné, prosto vedel viac než ona. Druhá poloha je už vážnejšia a ponára sa viac, síce povrchne, do filozofovania o možnosti, či dokonale naprogramovaný robot, môže "preniknúť" do zraniteľnej ľudskej duše, či "pochopí", že človek dokáže milovať, trpieť a odpúšťať. Pochopiteľne, že nie, no film nedáva celkom jednoznačnú odpoveď, nechá diváka na pochybách, aby ho zneistil a znepokojil. Totiž v hre je otázka, či je lepšie žiť s robotom, ktorý síce nepozná ľudské pocity, ale vyplní prázdne miesto v živote osamelých ľudí, alebo je takého spolužitie nemožné a odsúdeniahodné.

Film Miluj svojho robota je však film o osamotenosti, hľadania niekoho, kto by bol človeku oporou. Zrejme táto téma je viac ako aktuálna, lebo v pretechnizovanej spoločnosti sa zrazu vytratil cit, láska, porozumenie a cit pre mieru. Príkladov je dosť, napríklad taká mobilománia. Stačí sa poobzerať v reštaurácii kde si dve kamarátky, či manželia, alebo rodina, prídu posedieť a najesť sa. Namiesto konverzácie a pohody sa pozerajú do mobilov, najmä deti, a odpovedajú na nezmyselné odkazy. Na deti musíme často poriadne nakričať, aby sa konečne najedli. A keby sme ešte nahradili partnera robotom – to by sme si už nemohli ani hovoriť, že sme ľudia. Neviem si dosť dobre predstaviť, čo by to urobilo s ľudskou psychikou. Prognózy sú však hrozivé... dúfam, že sa nesplnia. Z tohto aspektu je snímka do istej miery mementom a má svoje význam a opodstatnenie.

Príbeh Almy a Toma dokáže miestami rozosmiať. Napríklad pôvabná je scéna, keď Alma zistí, že v zoznamovacom bare s robotmi, veselí, tancujúci a popíjajúci ľudia, sú len hologramy. Alma je z toho taká zmätená, že svojho prekvapeného Toma poriadne plesne po pleciach, aby sa uistila o jeho existencii. Alma s Tomom však vnesú do príbehu aj ľahko romantický, dokonca až sentimentálny tón. Príbeh tejto nesúrodej dvojice zaujme aj hereckým výkonom nemeckej herečky Maren Eggert. Jej Alma na jednej strane vážna vedkyňa, na druhej zasa zraniteľná a osamotená žena. Jej výkon je vierohodný a jej rozpoloženiam, smútku i radosti veríme. Režisérka sa veľmi dobre rozhodla, že obsadila do úlohy Toma anglického herca Dana Stevensa (Panstvo Dowton, Kráska a zviera). Hercovi sa veľmi výstižne podarilo vystihnúť strohé pohyby, mimiku tela a naučenú reč, ktoré by prototyp umelej inteligencie presne charakterizovali. Nehrá plnohodnotného človeka z mäsa a krvi, ale humaniodného robota, ktorého by Alme dámy mohli závidieť.

Nemecký kandidát na Oscara Miluj svojho robota je v každom prípade snímka hodná na zamyslenie sa nad osudom ľudstva a jeho smerovaní. Nie je to však film burcujúci a prevratný, len jemne naznačuje, čo nás čaká, ak sa nepoľudštíme a zabudneme čo sú skutočne hodnoty v živote človeka. Je to úvaha na tému osamotenosť, za ktorú si mnohí vo veľkej miere asi môžeme sami.

Miluj svojho robota (Ich bin dein Mensch/I'm Your Man), Nemecko, 2021
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Maria Schrader
Scenár: Maria Schrader, Jan Schomburg
Kamera: Benedict Neuenfels
Hudba: Tobias Wagner
Strih: Hansjörg Weißbrich
Zvuk: Patrick Veigel, Adrian Baumeister
Scénografia: Cora Pratz
Kostýmy: Anette Guther
Produkcia: Lisa Blumenberg, Maria Schrader
Hrajú: Maren Eggert, Dan Stevens, Sandra Hüller, Henriette Richter-Röhl, Hans Löw, Jürgen Tarrach, Annika Meier, Monika Oschek, Wolfgang Hübsch, Helena Hentschel, Falilou Seck
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 4. november 2021
Foto: Film Europe