Režijné duo Julie Cohen a Betsy West boli za svoj film RBG, nominované na Oscara za najlepší dokumentárny film v roku 2019. Vo filme sa nakrátko objaví aj známa sudkyňa Ruth Bader Ginsburg, zahalená v elegantnom tyrkysovom oblečení, ktorá nazýva Murray „divokou ženou“. Kongresmanka D.C. Eleanor Holmes Norton poskytuje ďalší šťavnatý komentár: „Vtedy nikto nebol feministkou okrem Pauli Murray.“ Moje meno je Pauli Murray šikovne vyvažuje rôznorodé záujmy a kauzy Pauli Murray. Oceňuje ich prínos k ženskému hnutiu, pričom neminimalizuje ich transmisiu. Samotná Pauli Murray vtedy ešte nevedela, že sa môže identifikovať ako transgender. Našťastie, to za ňu robia aktivistky Raquel Willis, Dolores Chandler a Chase Strangio. Opýtané osoby používajú pre Murray zámená „ona“ aj „oni“, čím primerane zachytávajú nuansy pohlavia v historickom kontexte.

Právne myslenie Pauli Murray predbehlo svoju dobu. V posledných rokoch sa však jej práce konečne dostávajú do povedomia širokej verejnosti a sú uznávanými a základnými príspevkami k rasovej a rodovej rovnosti. Snímka okrem iného čerpá svoj námet z dvoch biografií, ktoré vydala v rámci svojho pôsobenia na Yale. Prvou je „The Firebrand and the First Lady“ (2016), o jej desaťročnom priateľstve s Eleanor Rooseveltovou a druhou „Jane Crow: Život Pauli Murray“ (2017). Hoci film nepresahuje kinematografické výšky nad rámec životopisného filmu, spracováva zložitejšie aspekty jej príbehu. Reflektuje najrôznejšie nuansy jej života a sprostredkúva príbeh čiernej queer priekopníčky s potrebnou úctou. Od jej zložitého detstva, cez prvé strety s diskrimináciou, zatknutím v autobuse a prijatím na právnickú fakultu na Harvarde, kde bola prvou a jedinou ženou prijatou v triede, až po jej skúsenosti so sexizmom od černošských i belošských profesorov a spolužiakov na akademickej pôde. A mnoho, mnoho iných. Práve počas pôsobenia na akademickej pôde Murray vymyslela aj termín „Jane Crow“, ktorý označoval zložené účinky diskriminácie na černošských ženách.

Film sa teda prirodzene usiluje o to, aby v každej jednej situácii zdôraznil, ako Murray šialeným tempom predbehla svoju dobu. Trvalo by roky, kým by bol ich prínos uznaný. Moje meno je Pauli Murray nie je len zoznam úspechov, z ktorých každý je pôsobivejší ako ten predchádzajúci. Je to tiež trochu milostný príbeh medzi Murray a Irene Renee Barlow. Obidve sa stretli v právnickej firme, v ktorej pracovali a inklinovali k sebe, pretože boli dve z mála žien v džungli plnej mužov. Počujeme úryvky niekoľkých listov medzi nimi dvoma a Murray ju na páskach spomína ako jej „najbližšiu priateľku“.

„Nemôžete učiť americkú históriu bez toho, aby ste hovorili o Pauli Murray, " uvádza sa vo filme. Režisérky Julie Cohen a Betsy West prerozprávať svoju tému o neuveriteľnom živote, ktorý ovplyvnil študentov, vodcov v oblasti občianskych práv a nejedného budúceho sudcu Najvyššieho súdu. Veď napokon, aj Ruth Bader Ginsburg a Thurgood Marshall použili nápady a výskum Pauli Murray vo svojich najznámejších súdnych prípadoch. Tvorcovia filmu upozorňujú na to, aké prezieravé boli tieto myšlienky. Zároveň poukazujú na to, ako boli naplno využité až v roku 2020, aby zabezpečili dodržiavanie práv LGBTQ + komunity.

Volám sa Pauli Murray (My Name Is Pauli Murray), USA, 2021
Dĺžka: 93 minút
Réžia: Julie Cohen, Betsy West
Scenár: Talleah Bridges McMahon
Kamera: Claudia Raschke
Hudba: Jongnic Bontemps
Strih: Cinque Northern
Producenti: Julie Cohen, Betsy West, Talleah Bridges McMahon
Distribúcia: Prime Video
Foto: ČSFD cz.