Čomu sa dá asi veriť viac sú jednotlivé príbehy ľudí so zvláštnymi zážitkami, ktoré ich zmenia a oni sa s touto skúsenosťou vracajú do svojich starých životov. Jedna zo žien hovorí o tom, že vždy keď chcela o tomto zážitku hovoriť, mala pocit, že naňu čaká zvieracia kazajka a blázinec. Skúsenosť NDE (Near Death Experience) skúmajú v inštitúte Perceptuálnych štúdií na University of Virginia. Vedúci odboru Jim Tucker hovorí o tom, že skúsenosť klinickej smrti zažije v priemere 10 až 15% ľudí a prirodzene ich zaujíma, čo tento stav znamená. Dlho vládlo presvedčenie, že keď odumiera fyzické telo, končí i vedomie.

V roku 1892 zozbieral švajčiarsky geológ Albert Heim rozprávania ľudí o ich zvláštnych víziách. Inšpiroval ho pád do priepasti pri horolezeckom výstupe v Alpách, kedy zažil prekvapujúci pocit blaženosti. V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa v nemocniciach začalo s resuscitáciou pacientov a príbehy o prežitej fyzickej smrti sa začali množiť. V roku 1975 napísal americký autor Raymond Moody knihu Život po živote. Stala sa bestsellerom. Ľudia v nej popisovali cesty tunelmi , priechodmi a portálmi do priestoru tepla a svetla, krásy, lásky a dobra. Peter Fenwyck, neuropsychiater z Univerzity v Cambridge vysvetľuje, že spočiatku považoval knihu za nezmysel, americkú záležitosť, lebo Briti sú podľa neho racionálnejšie založení a rozumnejší. Bolo to do momentu, kým do jeho ordinácie nevstúpil muž s chorým srdcom a svojim svedectvom. „Naše vedecké poznatky, ktoré sú materialistické tvrdia, že za to môže mozog. Takže keď prestane fungovať, nemôžete byť pri vedomi. Ale pri NDE u vás dochádza k obrovskému rozšíreniu vedomia aj keď mozog prestane fungovať , takže sa nemôže jednať len o činnosť mozgu.,“ hovorí.

Ľudia popisujú stratu povedomia o čase, znásobenie zmyslového vnímania a po prekonaní tejto krízy, radikálnu zmenu pohľadu na svet. Jedna zo žien hovorí o tom, že sa z tvrdohlavej a nahnevanej ateistky zmenila na nepoznanie. Zážitky nedávajú zmysel ani z hľadiska vedy, ani z hľadiska ich viery a tí, čo ich zažili sú zmätení a obracajú sa na inštitúcie, hľadajú vysvetlenie. Domienka, že nejaká časť vedomia by mohla prežiť, je v rozpore so všeobecne prijatým presvedčením. Tí, ktorí ju zdieľajú a veria jej, sa snažia nájsť prostredníkov ku kontaktu s blízkymi. Téma smrti sa tak dostáva k ďalšej časti rozprávania a tou je parapsychológia, definovaná ako štúdium anomálnych javov, ktorých skúmanie môže priniesť nové cesty k pochopeniu podstaty reality. V časti nazvanej Médiá sa tvorcovia venujú ľuďom, ktorí v tranze údajne dokážu nadviazať kontakt so svetom mŕtvych. Tu sa dostáva rozprávanie najbližšie k pochybným metódam i praxi.

Historický výklad začína zmienkou o vzniku Britskej spoločnosti pre psychický výskum (British Society of Psychical Research), ktorá vznikla v roku 1882 (v českých titulkoch je tento rok preložený ako 1862, ale v iných zdrojoch je udaný aj rok 1893, takže je ich asi viac) a jej členmi boli nositelia Nobelovej ceny, spisovateľ Conan Doyle, Maria Curie Sklodowska a jej manžel Pierre Curie, alebo Mark Twain. Rovnaká spoločnosť vznikla aj v USA a jej spoluzakladateľom bol William James. Jej členov zaujímali okrem médií aj fenomény ako telepatia, zjavenia alebo predtuchy.

Dozvieme sa, že existujú dva druhy médií, tvz. fyzické médiá, tie dokážu dvíhať predmety, rozohrávať hudobné nástroje a podobné nadprirodzené kúsky, a mentálne médiá, cez ktoré sa ozývajú hlasy odinakiaľ. Za oboma sa tvorcovia vyberú do Holandska. Zenderen je stredisko pre výcvik médií. Jednu z vyučujúcich Nicole De Haas vidíme pri výkone kontaktov. Pri všetkej vážnosti je toto najmenej dôveryhodná časť filmu. Aj keď si frekventanti kurzov nesú vlastné traumy a snáď i chcú rozvinúť nejaké druhy zázračných schopností, za rozhovory s médiami sa nedá nevidieť celá šarlatánska agenda. Najmä keď Nicole pri návšteve Ameriky imituje komicky hlasy mŕtvych a vedie s nimi trápne neviazaný „small talk“. Hlavne hlas malého Tommyho je zjavne mimo obliga. Jeden z platiacich pozostalých sa v následnej časti zamýšľa, či to, čo im povedala sa nedá nájsť na fb alebo na googli. Zaujímavý je rozhovor indického frekventanta, odborníka na IT. Stratil otca a chcel by s ním nejako nadviazať kontakt. Tu malo médium sťaženú rolu, lebo tata nehovorili po anglicky, a tak médium všetko akoby prekladalo z bližšie nešpecifikovaného jazyka, ako vieme India nemá jeden oficiálny jazyk a preto sa Ind z Rádžastánu sotva dohovorí so spoluobčanom z Keraly. Zaujímavý bol pri výklade účastníkom výraz ektoplazma, ktorý sa podľa všetkého šíri z média cez ústa, alebo nos a môže sa takzvane materializovať do tuhého stavu.

Ďalšie diely sa zaoberajú znameniami a zjaveniami mŕtvych. Výklady doplnené popisovaním jednotlivých situácií sa pohybujú vo svojom pochybnom „para“ a „astro“ mode. Sklamaním bol i posledný diel o reinkarnácii. Príliš nevidel do náboženských explikácií prevteľovania hinduizmu a budhizmu. Riešil spomienky nejakého mladíka na svoj predošlý život v tele hollywoodskeho herca z 50. rokov. Táto úroveň pojednania o téme ako vážnej, tak dôležitej, je vhodná pre nadšených čitateľov Enigmy a divákov televízneho kanála Mystery. Tí, čo chcú vedieť viac a v serióznejšej úprave, musia hľadať inde.

Prežíť svoju smrť (Surviving Death, TV seriál), USA, 2021
Dĺžka: 5 h 13 min. (Minutáž: 49–58 min.)
Réžia: Ricki Stern, Jesse Sweet
Predloha: Leslie Kean (kniha)
Distribúcia: Netflix
Foto: Netflix