Desiatky rozhovorov s bývalými astronautmi a predstaviteľmi NASA, archívne zábery z tréningového programu Shuttle, ako aj tréningové záznamy, ktoré len tak bežne nenájdete. Dokumentárny seriál sa vnára hlboko do začiatkov programu Shuttle s túžbou NASA maximálne ho spopularizovať prostredníctvom programu „Učiteľ vo vesmíre“. Samotný program Shuttle a „Class of ’78“ bola najrozmanitejšia trieda astronautov NASA, ktorá sa na tento let pripravovala tri roky. Seriál reflektuje aj počiatočné misie programu vzletom raketoplánu Kolumbia v apríli 1981. Hlavnou myšlienkou NASA bolo vytvoriť komerčný raketoplán a opakovane použiteľné lietadlo slúžiace na prepravu satelitov, súkromného nákladu, nákladu do Medzinárodnej vesmírnej stanice. Avšak, aj toto svetové odvetvie muselo niekomu, samozrejme, priniesť požadovaný zisk. Aby NASA získala financovanie od Kongresu, prisľúbila desiatky misií ročne. Program tak úplne logicky trápili oneskorenia a ďalšie sprievodné problémy. Avizovaný let v januári 1986 bol iba jeho 25. misiou.

Tí, čo v dobe tejto medzinárodnej tragédie ešte nežili, možno ani len netušili, ako veľmi ju chceli najvyšší predstavitelia skomercializovať. Vytvorili z nej masovú záležitosť konzumnej spoločnosti, od ktorej sa vyžadoval čoraz rýchlejší a ľahší zisk. Aj na úkor nebezpečenstva poškodenia komponentu, o ktorom mnoho z členov najvyššej rady, výrobných spoločností i samotných technikov a inžinierov tušilo. Ba dokonca predpovedali, že spôsobia výbuch. NASA to riskla a nechala misie pokračovať, hlavne pod vlastným tlakom, aby lietali častejšie. Ale keď predchádzajúci štart v chladnom počasí ukázal, že gumové krúžky sú v takomto počasí extrémne krehké, obavy sa skutočne zvýšili, vzhľadom na to, že štart v januári 1986 by bol vôbec najchladnejším štartom. Je smutné, že napriek opakovaným varovaniam bolo primárnym cieľom pre všetkých investorov ešte viac zbohatnúť. Aj na úkor ľudských životov na palube.

Séria žiari v malých detailoch zobrazujúcich život všetkých siedmich členov posádky, ktorí v spomienkach manželiek, rodinných príslušníkov či bývalých astronautov doslova ožívajú. Čím je seriál intímnejší, tým je lepší. Divák postupne získava mini profily, medailóny, šiestich necivilných členov posádky a malé zaujímavosti o nich. McNair hral na saxofón v jazzovej kapele, Onizuka mal naozaj zmysel pre humor a Resnik by sa stala len inžinierkou, keby vesmírny program nikdy neprišiel. A práve o tejto osobnosti by sme možno chceli dozvedieť viac. Veď po Sally Ride bola druhou Američankou vo vesmíre. Pomerne veľkú pozornosť v seriáli však získava práve učiteľka McAuliffe a jej výber spomedzi vyše jedenásťtisíc uchádzačov z radov učiteľov. Intímny portrét učiteľky z New Hampshiru podáva najmä jej sestra Lisa Bristol, ktorá sestre asi doposiaľ neodpustila, že v podstate vzdala rodiny pre dosiahnutie svojho sna. K nej sa pridáva aj náhradníčka Barbara Morgan, ktorá sa pripravovala po boku McAuliffe ako jej určená záloha.

Prečo však najviac pozornosti získala práve učiteľka? Celý marketing okolo populárneho vesmírneho programu bol prakticky postavený na nej a na myšlienke, že do vesmíru konečne môže letieť aj obyčajný človek. Samozrejme, iba ak bude dostatočne usilovný na to, aby to dokázal. Dalo by sa hovoriť o postupne upadajúcej myšlienke amerického sna, kedy usilovnosť, pracovitosť a poctivosť splnia komukoľvek vytúžené sny. Podobne to bolo aj po výbuchu. Maximálna pozornosť zostala sústredená práve na McAuliffe a informácie o ich životoch profesionálnych astronautov sa k ľuďom dostali len zriedka. Seriálové mini portréty členov posádky sú nesmrteľnou pripomienkou, že ľudia, ktorých si NASA vybrala pre program Shuttle, prekročili hranice zaužívaných konvencií do pilotov majoritnej rasy až po výhradne mužských astronautov dominujúce v predchádzajúcich programoch agentúry NASA, vrátane misie Apollo smerujúcej na Mesiac v 60. a 70. rokoch.

Pre ľudí, ako sme my, nám séria vlastne nepovie nič, o čom sme sa doposiaľ nedozvedeli z diskusií správach, podrobných dokumentoch a knihách. Challenger: Posledný let nám svojím spôsobom pripomína mnoho ďalších dokumentárnych filmov reflektujúcich túto notoricky známu alebo tragickú udalosti zo 70. alebo 80. rokov, aby túto spomienku oživili aj tým, ktorí ju nezažili. K tejto udalosti sa za posledných 34 rokov pridal aj 11. september, explózia Kolumbie v roku 2003, prírodné katastrofy ako hurikány, požiare v Kalifornii alebo aktuálna pandémia. Výbuch Challengera bola obrovská historická udalosť, po ktorej sa krajina zastavila pri pohľade na explóziu a bola považovaná za národnú tragédiu porovnateľnú s atentátom na Kennedyho. Táto nehoda bola najmä výsledkom ľudského pochybenia, ktoré by sa nemalo opakovať a mali by sme si ho detailne vryť do pamäte.

Challenger: Posledný let (Challenger: The Final Flight, TV seriál), USA, 2020
Dĺžka: 3 h (Minutáž: 41–53 min.)
Manažéri projektu: Glen Zipper, Steven Leckart
Réžia: Daniel Junge, Steven Leckart
Kamera: Graham Willoughby
Hudba: Jeff Beal
Strih: Poppy Das, Adrienne Gits
Producenti: Daniel Junge, Steven Leckart
Distribúcia: Netflix
Foto: Netflix