Budúcnosť našej planéty
Za príbehom austrálskeho filmu 2040 stojí režisér Damon Gameau, ktorý za svoje filmy už získal viacero ocenení. V obavách o planétu, ktorú raz zdedí jeho štvorročná dcéra, sa vydáva preskúmať budúcnosť nášho sveta. Na tejto ceste sa stretáva s inovátormi v oblasti ekonómie, technológií, poľnohospodárstva či vzdelávania. Hlavným festivalovým sprievodným podujatím je klimatická výstava s názvom volba2050.world v Novej Cvernovke. Tá umelecky spracováva dva možné scenáre vývoja pre ľudstvo v kontexte klimatickej zmeny. Prvým z nich je vývoj založený na našom doterajšom prístupe. Druhý scenár predstavuje pozitívny vývoj, ktorý by vzal do úvahy odporúčania svetovej vedeckej komunity. Súčasťou výstavy sú aj dokumentárne videá s domácimi a zahraničnými odborníkmi, ktoré predstavujú odlišné perspektívy budúcnosti. Výstava vznikla ako spolupráca medzi projektom neziskovej organizácie Človek v ohrození – One Planet For All s iniciatívou Nestrácajme čas a Nadáciou Cvernovka. Výstava vo svojej fyzickej podobe bude plne sprístupnená verejnosti po ukončení alebo zmiernení pandemických opatrení. Už teraz je však možné navštíviť jej online podobu práve na webe www.volba2050.world.

Boj s klimatickou zmenou v Senegale, Grécku či Kanade
Napínavý dokument More tieňov z produkcie Leonarda DiCapria a víťaz Medzinárodného filmového festivalu Sundance, thrillerovským spôsobom približuje tím odhodlaných vedcov, ochranárov, investigatívnych novinárov a odvážnych tajných agentov. Spolu s mexickým námorníctvom sa snažia zachrániť posledné jedince sviňúch.

Chutia paradajky lepšie, keď počúvajú hudbu Richarda Wagnera? To nám priblíži vtipný a horkosladký surrealistický príbeh z poľnohospodárskej dedinky Elias v strednom Grécku, kde dvaja bratranci spoja sily s miestnymi babičkami a dajú sa na pestovanie paradajok. Dedinčania vyvážajú do celého sveta zaváraniny vyrobené z bio paradajok, ktoré vypestovali s pomocou Wagnerovej hudby.

Výkonný producent Fernando Meirelles a malijská hudobníčka Inna Moddža nás vo filme Veľká zelená bariéra zoberú na výpravu pozdĺž vytýčenej trasy Veľkého zelenej bariéry od Senegalu až po Džibuti. Cieľom tohto ambiciózneho projektu je vysadiť pás stromov naprieč celým kontinentom a bojovať tak proti postupujúcej dezertifikácii a klimatickej zmene.

Film Najväčšia malá farma zachytáva osemročné úsilie kanadských manželov, ktorí vymenili mestský život za viac ako 80 hektárov neúrodnej poľnohospodárskej pôdy. Spoločne sa im podarí prekonať prírodné prekážky a vybudovať biologicky rozmanitý život. Ako to dokážu?

Film českej režisérky Andrey Culkovej Žiaľ žien nie je o štatistikách a teplotných stupňoch, ale o emóciách, ktoré vzbudzuje vidina kolapsu rovnováhy medzi planétou a ľuďmi. Je hlavne o ženách, často matkách malých detí, pretože ženy neraz vnímajú a prežívajú ohrozenie klimatickou zmenou naliehavejšie než muži.

O tom, ako vyzerá boj obyčajných ľudí proti postupujúcej klimatickej katastrofe a čo sa odohráva v ich hlavách bude diskusia s názvom „Až sa roztopia ľadovce“, ktorej hosťami budú okrem režisérky filmu Žiaľ žien aj Veronika Kolejáková (psychologička venujúca sa klimatickému žiaľu) a Radim Dvořák (vedúci politického oddelenia a zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku). Moderuje Dorota Osvaldová (Znepokojené matky).

Slovenská režisérka Viera Čákanyová je autorkou dokumentárneho film FREM o umelej inteligencii. Prostredníctvom nej objavuje zanikajúcu podobu sveta Antarktídy. Strhujúca zmes fotografie a experimentálneho zvukového dizajnu neponúka jednoduché odpovede ani upokojujúce uhly pohľadu na blížiacu sa ekologickú katastrofu. Namiesto toho je hrozivým futuristickým zobrazením jednej z najkrajších a najextrémnejších krajín na Zemi.

Film Apoleny Rychlíkovej Česi sú výborní hubári naopak pokúša pozrieť sa na problematiku klimatickej zmeny s nadhľadom a humorom. Environmentálna esej, štylizovaná ako dialóg dvoch výskumníkov inej planéty, sleduje život na Zemi, konkrétne na malom kuse územia uprostred Európy, v krajine zvanej Česko.

O víťazovi hlavnej festivalovej ceny Jeden svet 2020 rozhodne medzinárodná porota v zložení: slovenský dokumentárny režisér Pavol Pekarčík, medzinárodná distributérka Stephanie Fuchs z rakúskej spoločnosti Autlook Films a česká novinárka, dokumentaristka, aktivistka a dula Ivona Remundová.Klimatickej kríze sa bude venovať aj diskusia so svetovým ekonómom a autorom knihy Núdzový stav globálnej klímy – Graeme Maxtonom.

„Tohtoročný festival je obrovským skokom v spôsobe organizácie, od ktorého sa nechystáme ani v budúcnosti ustupovať. Naučil nás ináč premýšľať o prioritách. Ukázal nám, že festival sa dá zorganizovať aj s minimom uhlíkovej stopy a množstva vytlačeného papiera, celý online. Ak nám to pandemická situácia dovolí, radi by sme sa v budúcnosti vrátili aj k istej forme fyzického festivalu a vzájomného zdieľania, v žiadnom prípade sa však už nechystáme vrátiť o krok späť v progresívnom uvažovaní o udržateľnosti nášho festivalu vo vzťahu k planéte na ktorej žijeme a na ktorej zdravie sme odkázaní", hovorí výkonná riaditeľka festivalu Jeden svet Eva Križková.

Festivalové permanentky zakúpite už len do 31.10.2020 na www.jedensvet.sk Predaj lístkov na online pozretie jednotlivých filmov budú dostupné až v deň premietania daného filmu, a to vždy od 12:00 hod. Filmy si budú môcť návštevníci zakúpiť počas 24 hodín následne si zakúpený film pozrieť v dobe až do 48 hodín. Cena lístka pre pozretie jedného filmu je 2,50 eur. Diskusie k filmom budú dostupné zdarma. Hlavným organizátorom festivalu je nezisková organizácia Človek v ohrození.

Foto: Robert Tappert