Názov druhého semestra Obdobie zrenia naznačuje, že film po tridsiatich troch rokoch svojej existencie dozrieva a uvedomuje si svoju schopnosť pohľadu a nazerania hĺbky. Základné tézy semestra sa teda „nebudú týkať len predmetu videnia, teda toho, čo kinematograf vidí (a nakoľko je to skutočné), ale najmä toho, ako sa pozerá, či je jeho pohľad politicky, alebo umelecky deformovaný a aký je prenikavý,“ konštatuje v programovom bulletine semestra lektor Filmového kabinetu Juraj Oniščenko. Sledované obdobie semestra je navyše charakterizované zmenami v oblasti technických vynálezov i spoločenských a politických premien a „v tomto zmysle je možné považovať ho za rovnako fascinujúce (ak nie viac) ako predošlé obdobie, nakoľko všetky momenty smerujú k veľkým inovatívnym zmenám štýlu a vyjadrovacích schopností kinematografu.“

Počas semestra Obdobie zrenia čaká frekventantov desať stretnutí, jeho prednášky sú zamerané na zásadné medzníky alebo tvorcov kinematografie. Semester predstaví „približne tridsať rokov vývoja kinematografie od príchodu zvuku po koniec 50. rokov minulého storočia,“ hovorí Juraj Oniščenko. „Obdobie okolo druhej svetovej vojny je jedno z najvzrušujúcejších, práve čo sa týka vývoja. Nejde len o prvý predel v podobe príchodu zvuku, alebo o druhý predel charakterizovaný zavedením vnútrozáberovej montáže a hĺbky ostrosti. Prvýkrát sa pozrieme aj na chúlostivé témy ako napríklad vzťah filmu a ideológie alebo na to, ako sa film noir vyrovnáva so zločinom.“ Po úvodnej prednáške Zvuk vo filme budú nasledovať témy Dokumentárny film, Film a politika, Klasický hollywoodsky film, Francúzska kinematografia 30. rokov, Orson Welles, Film noir, Taliansky neorealizmus, Alfred Hitchcock a Robert

Bresson.

Pri výbere filmov, ktoré reprezentujú jednotlivé témy, zohľadnili dramaturgovia kabinetu okrem vzdelávacieho charakteru aj zámer prinášať stále niečo nové. Preto sa filmy naprieč jednotlivými ročníkmi Filmového kabinetu obmieňajú. „Stále je z čoho vyberať,“ hovorí Michal Michalovič, dramaturg Filmotéky, ktorý spolu s lektorom Filmového kabinetu Jurajom Oniščenkom stoja za jeho vznikom. „Filmový kabinet sa vyvíja a pokiaľ v prvých vydaniach sme čerpali predovšetkým z archívneho fondu Slovenského filmového ústavu, momentálne čerpáme aj z iných zdrojov, často aj zo zahraničných. Nakoľko procesy digitalizácie a reštaurovania prebiehajú aj v súčasnosti, rozširuje sa aj ponuka agentov a v ich katalógoch sa objavujú filmy, ktoré ešte pred pár rokmi nebolo v našich podmienkach také jednoduché premietať. Druhým zdrojom sú novšie filmy, ktoré sa viažu k téme prednášok.“

Cieľom úvodnej prednášky Zvuk vo filme je ukázať, že pri kreatívnom využití filmového zvuku sa aj dnes dajú dosiahnuť pozoruhodné emocionálne a estetické výsledky. Na reprezentáciu tejto témy lektori kabinetu vybrali súčasný dánsky film Tiesňové volanie z roku 2017. Jeho „režisér Gustav Möller sa zahráva s ľudskou predstavivosťou, zmyslami a strachom opierajúc sa o presvedčenie, že najsilnejšie filmové momenty sú tie, čo nevidíme,“ zdôvodňuje výber filmu Juraj Oniščenko. Počas semestra sa premietnu aj filmy Zem spieva (1933) Karla Plicku, Veľká ilúzia (1937) Jeana Renoira, Casablanca (1942) Michaela Curtiza, Ani tieň podozrenia (1943) Alfreda Hitchcocka a Zlodeji bicyklov (1948) Vittoria de Sicu. Po prvýkrát sú do programu Filmového kabinetu zaradené filmy Čierna mačka (1934) Edgara G. Ulmera, Dáma zo Šanghaja (1947) Orsona Wellesa či Vreckár (1959) Roberta Bressona. „Diváci sa môžu tešiť aj na digitálne reštaurovanú verziu Diktátora (1940) Charlesa Chaplina,“ dopĺňa Michalovič.

Filmový kabinet vznikol pred siedmimi rokmi a s úspechom previedol dejinami kinematografie už desiatky frekventantov. Jeho stretnutia vždy začínajú lektorskou prednáškou, pokračujú projekciou filmu a uzatvára ich diskusia. „Sledujeme stále rovnakú formu, no časom ju inovujeme a vylepšujeme v ostrom vymedzení prednáškového penza informácií, kde viac rozlišujeme dôležité a podružné informácie. Je to v súlade s myšlienkou kabinetu ako zadného schodišťa vedúceho k vedomostiam oproti oficialite výučby pochádzajúcej z hlavnej prednáškovej auly. Takéto poznanie totiž vychádza z túžby po poznaní, zo záujmu o skúmaný predmet a z interakcie s prednášajúcim. Inovácia formy našich stretnutí preto spočíva v tom, že je stále menej prednášková a viac ´kabinetná´,“ uzatvára Oniščenko.