Alegória na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu na Slovensku je najdôležitejším prínosom tejto snímky inšpirovanej knihou Arpáda Soltésza. Avšak, naozaj stačí Sviňa na to, aby ľuďom zvýšila povedomie o aktuálnej situácii, v akej sa momentálne ako krajina nachádzame? Ukázala, kto je zodpovedný za marazmus, v ktorom momentálne žijeme? Pochopí tento audiovizuálny konštrukt aj bežný nevzdelaný divák? Svini v podstate pomohol jej marketing. Premiéra naplánovaná len niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami, súdne pojednávania nešťastných udalostí z februára 2018 i mnohé roky, ktoré im predchádzali. Respektíve, kontext z viac ako tridsiatich rokov mafiánskeho štátu ovládnutého chamtivým oligarchom (ak nie niekoľkými) reflektovaný v epizodickej narácii a spájajúci sa do jedného nehomogénneho celku.

Sviňa je o obchode s bielym mäsom. Sviňa je o bielych golieroch. O zločinoch a zločincoch. O bielych golieroch. O zrade. O strate. No hlave, o MOCI. A aj napriek tomu, že sa v predchádzajúcich riadkoch o tomto filme vyjadrujem, že ide o alegóriu, musím toto svoje tvrdenie čiastočne vyvrátiť. Samozrejme, že niektorí diváci čítali knihu, iní zase zanietene a kriticky sledujú aktuálnu spoločensko-politickú situáciu. Každý divák a/alebo čitateľ exploatuje a postupne si tieto časti puzzle skladá do jedného celku. Väčšina z nás tak presne vie, kto je v skutočnosti Wagner, kto Bobo, Ňuňu, Emmi či Direktorka. Každý z nich túži po moci. Každého z nich pocit moci robí bezcitným a sebeckým. Moc ešte viac upevňuje ich postavenie v kruhoch podsvetia, kde sa dlhoročne pohybujú, a zároveň nenávratne ženie do záhuby. Pretože akonáhle sa k zrnku moci pridá ďalšie, ďalšie a ďalšie, túžite po nej viac a viac a viac. Presne tak je to aj s našimi postavami antagonistov, ktorých je v tomto príbehu rozhodne viac ako tých čestných a nepoškvrnených.

Moc je, navyše, aj spôsobom, akým tvorcovia rámcujú tento navonok fiktívny príbeh. Na začiatku, približne v strede i na samotnom konci, je dej ohraničený archaickým citátom o tom, že moc a túžba po moci na svete vždy bola, je a pravdepodobne aj stále bude. Presne v týchto momentoch je spoločný život dvoch mladých ľudí na krásnom začiatku. No ani len netušia, že v skutočnosti je to začiatok ich konca. A keď už sme pri našom mladom páre, nedá mi poukázať na patetickosť hudobného leitmotívu takmer vždy, keď sa dvojica objaví na filmovom plátne. A taktiež na chabé konšpiračné teórie (?) o tehotenstve mladej ženy, ktoré pôsobia ako päsť na oko. Táto scéna v skutočnosti vyzerá, akoby chcela ešte zvýrazniť dramatickosť a fatálnosť vzniknutej situácie. Avšak, v skutočnosti spôsobí iba prevrátenie očí nad umelým tlačením na pomyselnú emocionálnu pílu. Výsledkom všetkých prejavov lásky, zásnub i špekulácií o tehotenstve snímku posunuli do pomerne neželanej situácie – absencii či už kladných alebo záporných pocitov. Až vo mne, ako v divákovi, neostala žiadna ľútosť, žiadna sympatia, ani antipatia, empatia, nič. Podotýkam, k žiadnemu protagonistovi, či už je kladný alebo záporný.

Aby to však nebolo len o tom intenzívnom ľudskom pocite moci, je dôležité spomenúť aj ostatné témy, ktoré tvorcovia relatívne nonšalantne a kostrbato načrtli. Mnohé svetové i slovenské snímky čoraz viac detabuizujú tému spätosti cirkvi so štátom a ich vzájomné fungovanie v rámci štruktúry, ktorú predstavuje samotný štát. Pranieruje dvojtvárnosť a absenciu apolitickosti cirkvi ako štátnej inštitúcie i potrebu či „zbožné prianie“ jej odluky od štátu. V tomto prípade je cirkev v podobe slizkého kňaza a jeho pokryteckého vazala, dvojitého špióna, „pravou rukou“ mafie najhrubšieho zrna, teda samotného pomysleného Balzebuba. V skratke, ide o takú Sodoma Gomoru všelijakých tém a žánrov – cirkev, politika, romantika, vrátane samoúčelnej erotiky, gangsterka, detektívka. Pár slovami, všetko jedná veľká rovnocenná MAFIA.

Vytýkať snímke jej nedôslednej práci s faktami by bolo nespravodlivé, keďže i samotný autor Soltész písal knihu bezprostredne po udalostiach z februára 2018. V čase, keď ešte nemal k dispozícii podrobné info o všetkých udalostiach. Tvorcovia sa zároveň už v úvodnom titulku odvolávajú na, momentálne až alibisticky pôsobiacu, fiktívnosť jednotlivých postáv i udalostí, ktorých podobnosť s reálnymi postavami a udalosťami je čisto náhodná. Ktovie, či to nemysleli tak trochu ironicky? Avšak, skutočnou otázkou je, či by mal film zmysel aj bez kontextu danej doby? Mal by mať akýkoľvek film zmysel bez štipky kontextu s minulými, aktuálnymi i budúcimi udalosťami a dobou? Pretože všetci dobre vieme, že každé umenie a umelecký smer boli kedysi reflexiou, analógiou, alegóriou či metaforou nejakej doby. Na túto otázku si už každý určit nájde odpoveď aj sám.

Suma sumarum, snímke najviac prihráva momentálna situácia a privádza tak do kina množstvo zvedavých očí divákov. Avšak, film je ako taká svinka – hrabe sa v špine, ale nie v rámci nejakého uceleného obsahu, iba tak si rýpne do všetkého a do každého.

Sviňa, SR, 2020
Dĺžka: 98 minút
Scenár a réžia: Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann (na motívy eponymnej predlohy Arpáda Soltésza)
Kamera: Ivan Finta
Strih: Ondrej Azor
Hudba: Vladimír Martinka
Hrajú: Jozef Vajda, Marko Igonda, Dano Heriban, Gabriela Marcinková, Diana Mórová, Braňo Bystriansky, Szidi Tobiasz, Jakub Rybárik, Mária Schumerová, Dana Droppová, Petra Dubayová, Andrej Remeník a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 6. februára 2020
Foto: CinemArt SK