V piatok sa začína Art Film Fest



Nový film Martina Šulíka

Najdôležitejšou z udalostí SFÚ bude na aktuálnom ročníku Art Film Festu predpremiéra koprodukčného česko-slovenského celovečerného dvojdielneho filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna režiséra Martina Šulíka. Ide o 25_zo_60_foto_plagat_resizedokument, ktorý nadväzuje na televízny cyklus Zlatá šedesátá, vysielaný počas minulého roka v Českej televízii. Dvojdielny celovečerný dokument na rozdiel od televízneho cyklu, ktorý bol založený na individuálnych výpovediach tvorcov, predstavuje celkový pohľad na fenomén Československej novej vlny a ukazuje českú a slovenskú kinematografiu 60. rokov minulého storočia v domácom, národnom i medzigeneračnom kontexte. Prináša 25 najznámejších filmov z tohto obdobia, komentovaných ich tvorcami a filmovými historikmi, a tak ponúka divákom širší pohľad na zlatú éru československého filmu. Pomenúva, čím československá nová vlna prekročila dobové kánony, o čo obohatila svetovú kinematografiu a kde zanechala nezmazateľnú stopu.

Prvá časť dokumentu začína ukážkou zo slovenského filmu Štefana Uhra Slnko v sieti (1962), ktorý sa považuje za priekopnícke dielo československej novej vlny. Ďalej komentuje filmy Konkurs (1963) Miloša Formana, Křik (1963) Jaromila Jireša, Postava k podpírání (1963) Pavla Juráčka a Jana Schmidta, Každý den odvahu (1964) Evalda Schorma, Démanty noci (1964) Jana Němca, Intimní osvětlení (1965) Ivana Passera, Ať žije republika (1965) Karla Kachyňu, Obchod na korze (1965) Jána Kadára a Elmara Klosa, Romance pro křídlovku (1966) Otakara Vávru, Sedmikrásky (1966) Věry Chytilovej a Ostře sledované 25_zo_60_Vera_Chytilova_Jaroslav_Kucera_resizevlaky (1966) Jiřího Menzela. V druhej časti dokumentu je zastúpenie slovenskej kinematografie bohatšie. Druhý diel komentuje filmy Kristove roky (1967) Juraja Jakubiska, Stud (1967) Ladislava Helgeho, Svatba jako řemen (1967) Jiřího Krejčíka, Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera, Marketa Lazarová (1967) Františka Vláčila, Spřízneni volbou (1968) Karla Vachka, Spalovač mrtvol (1968) Juraja Herza, Zabitá neděle (1969) Drahomíry Vihanovej, Pasťák (1969) Hynka Bočana, Případ pro začínajícího kata (1969) Pavla Juráčka, 322 (1969) Dušana Hanáka, Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Ela Havettu a Všichni dobří rodáci (1968) Vojtěcha Jasného.

V oboch dieloch celovečerného filmu sa spolu spomína 25 filmov od 26-ich režisérov. O spôsobe výberu tvorcov režisér projektu Martin Šulík pre Film.sk povedal: „Od začiatku sme mali problém s časom. V 60. rokoch vzniklo veľa dobrých filmov, ale do nášho dokumentu by sa všetky nevošli napriek tomu, že má dva stominútové diely. Spolu so scenáristom Janom Lukešom a strihačom Jirkom Brožkom sme chceli, aby prezentované diela vystihli myšlienkovú i žánrovú rozmanitosť tohto obdobia. Snažili sme sa vyselektovať teda tie, ktoré priniesli niečo nové v oblasti témy alebo formy. Mali sme ambíciu zachytiť rozličné generácie tvorcov i rozmanité tvorivé postupy. Každý režisér má v dokumente len jeden titul.“

Krátke filmy na Art Film Feste

Divácky jednoznačne najvyhľadávanejšou festivalovou sekciou je Medzinárodná súťaž krátkych filmov. Tento rok predstaví celkom 43 krátkych filmov z 21 krajín, v rámci ktorých budú uvedené aj dve slovenské študentské snímky z VŠMU, hraný film Ďakujem, dobre Mátyása Priklera a animovaný Dravý vták Petra Budinského.

O prestížne ocenenie Na ceste a finančnú prémiu 5 tisíc € sa bude okrem iných uchádzať víťaz súťaže krátkych filmov Artfilmu 2006, francúzsky režisér Jean-Gabriel Périot so svojou snímkou Delikátne umenie obušku, o zaujímavo zvládnutom policajnom zákroku. „Veteránom“ sekcie je tiež nemecký režisér Harald Schleicher, ktorý mal v súťaži po minulé dva roky vždy jeden film. Tentoraz sa predstaví hneď dvomi snímkami Naval špeka a Dym v tvojich očiach. Pre svoje experimentálne diela využíva metódu „found – footage“, ktorou skladá tematicky rovnaké fragmenty z existujúcich filmov, čím vytvára novú filmovú realitu.

Zaujímavým titulom s vtipnou pointou je Čaro jednej noci amerického režiséra Petra Bessona, ktorý má na svojom konte už osemnásť filmových ocenení a prináša jedinečný pohľad na to, čo je muž schopný spraviť, keď sa zamiluje. Zlatého Medveďa v kategórii najlepší krátky film z tohtoročného Berlína má švédsky film Incident pred bankou Rubena Östlunda, ktorý môžu diváci brať aj ako rýchlokurz, na čo si treba dať pozor a čoho sa vyvarovať, ak by sa chystali na bankovú lúpež. Zvláštnu cenu poroty na prestížnom festivale v Clermont – Ferrand získala nórska snímka Ella (r. H. Larsen). Rozpráva krátky, ale silný príbeh o asi tej najnepríjemnejšej babičke na svete, ktorá však pod protivnou maskou, skrýva šokujúce tajomstvo z minulosti. Z rovnakého festivalu si cenu Grand Prix National Competition odniesla čierna komédia Kde je Kim Basinger? (r. E. Deluc) o nástrahách nočného života v Buenos Aires.

Najkratším filmom v súťaži je Da Vinciho časový kód (r. G. Alkabetz), ktorý trvá len tri minúty. Aj tie však stačia na jedinečné preskúmanie Poslednej večere, slávneho Leonardovho obrazu a hľadania doteraz skrytých významov. Naopak najdlhšou snímkou je slovenský film Ďakujem, dobre (r. M. Prikler), ktorý má až 40 minút a pre účasť v súťaži mu bola udelená výnimka, keďže maximálna povolená dĺžka je 30 minút. Film sa tento rok dostal do oficiálneho výberu súťažnej študentskej sekcie Cinefondation v Cannes.

Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra

Bielik_resizeNa pôde 18. medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest sa Slovenský filmový ústav (SFÚ) predstaví okrem iného aj ako vydavateľ pôvodnej filmovej literatúry, venovanej slovenským tvorcom. Svoju slávnostnú prezentáciu bude mať v Trenčianskych Tepliciach dlhoočakávaná publikácia z edičného oddelenia SFÚ autorky Petry Hanákovej Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra. Ide o monografiu, ktorá ponúka kritickejší, ale najmä kontextuálnejší pohľad na tvorbu a kariéru nášho prvého režiséra. Knižka sa viac ako na interpretáciu Bielikových tvorivých vrcholov, analýzu či reflexiu jeho filmov zameriava na jeho tvorbu v súvislostiach, a to nielen autobiografických, ale aj ideologických, ekonomických, inštitucionálnych či širšie kultúrno-historických. Snaží sa odpovedať na otázky: Čo z umeleckej a životnej skúsenosti nestora slovenskej kinematografie nevzal čas? Akým spôsobom jeho odkaz prežíva v utlmenej slovenskej kinematografii? Je Paľo Bielik v povedomí slovenskej vizuálnej kultúry ešte niekým? Autorka monografie, teoretička umenia Petra Hanáková, o Bielikovi pre Film.sk hovorí: „Najviac mi na ňom imponovalo asi to, v čom vyčnieval z našej prikrčenej mentality. Boli to vzdor a odvaha (a možno i schopnosť vypiť si s čertom i diablom). Bola mi sympatická jeho nezlomnosť, vôľa pokúšať sa, aj keď sa nedá, nesťažovať sa a nebožekať, ale v rámci možností a i s vedomím, že výsledok nebude perfektný, proste pracovať.“

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.