Markus Goller (1969) začínal svoju filmovú kariéru ako strihač dokumentov, krátkych filmov a reklám, pričom na túto svoju profesiu nezabudol. Ako režisér sa venuje prevažne dvom žánrom – road movie a komédii, pričom hranice medzi nimi nie sú nepriechodné. Dokazuje to aj jeho najnovší film 25 km/h, čo je maximálna povolená rýchlosť starých mopedov, na ktorých sa protagonisti vyberú za splnením svojho detského sna. Ostrému štartu, vyvolanému spomienkami a alkoholom,  predchádza pomerne zdĺhavá, ale potrebná expozícia, ktorá charakterizuje dvoch bratov – štyridsiatnikov, stretávajúcich sa po tridsiatich rokoch odlúčenia na otcovom pohrebe, a naznačuje mieru ich vzájomného odcudzenia. Bláznivá cesta k Baltu, ktorej cieľom je vymočiť sa doňho, je príležitosťou na postupné zbližovanie, či po dlhom časovom odstupe skôr znovu-spoznávanie, pričom sa odkrývajú nielen nuansy ich bratského vzťahu, ale aj traumy z detstva, spôsobené tvrdým, netolerantným otcom, nezrealizované plány, frustrácia zo súčasného životného štýlu a potreba rozhodnúť sa, čo sú životné priority, ako a s kým kráčať ďalej.

Scenár Olivera Ziegenbalga, ktorý s Gollerom spolupracoval už na jeho v poradí druhom, divácky prvom úspešnom filme Vždy pripravený! z roku 2011 o dvoch východonemeckých mladíkoch, ktorí sa po páde železnej opony vyberú na cestu po Spojených štátoch, je lineárne jednoduchý, kopírujúci dobrodružnú cestu k Baltiku, ale súčasne rafinovaný. Veľmi premyslene dávkuje informácie zo života bratov Georga (Bjarne Mädel) a Christiana (Lars Eidinger), odkrývajúc aj tajné komnaty, do ktorých sa nechce vstúpiť ani samotným protagonistom. Dlho trvá a vyžiada si to kvantá alkoholu, aby sa starší Georg, stolár, ktorý zostal v rodnom mestečku a doopatroval chorého otca, priznal k svojej tajnej celoživotnej láske. Ešte ťažšie o dva roky mladší Christian, ktorý zdrhol z domu, aby si vo veľkom svete vybudoval kariéru a nahromadil peniaze, odhalí svoje dávne zlyhanie, súvisiace s narodením syna, ktorého nikdy nevidel.

Hoci spomienky, ktoré sa bratom v mysli vracajú, sú neraz smutné a ťaživé, film je ľahký, rozžiarený letným slnkom a neustále sprevádzaný slovným i situačným humorom. Bratia Schneiderovci, ktorí sa vo vhodných chvíľach predstavujú ako legendy Schwarzwaldu v stepovaní a stolnom tenise, dostanú príležitosť dokázať svoje tvrdenie. Raz tým očaria miestne, manželmi dočasne opustené paničky, čo im zabezpečí vášnivý, ale netradičný večierok. Inokedy, súc vyprovokovaní, si musia zmerať pingpongové schopnosti s miestnou športovou celebritou, čo ich pripraví o slávu i oba mopedy a stane sa zdrojom ďalšieho napínavého dobrodružstva. Nič, čo sa im na dlhej ceste prihodí, nie je samoúčelné. Pod vplyvom udalostí i náhodných stretnutí lepšie spoznávajú sami seba, bilancujú, plánujú. Na konci cesty už nebudú takí istí, ako na jej začiatku. Metamorfózami prejde aj ich vzájomný vzťah. Nielenže sa vráti do podoby spred tridsiatich rokov, keď si ako tínedžeri výborne rozumeli a plánovali veľkolepý výlet s jasne stanovenými pravidlami i dobrodružnými úlohami, ale nadobudne novú, kvalitatívne vyššiu úroveň. Alkoholom spôsobená cesta upevní pocit rodinnej spolupatričnosti bratov a rozhodujúcou mierou zrejme ovplyvní aj ich ďalšie osudy.

Obmedzená rýchlosť mopedov má svoj význam. Bratia sa uberajú k moru po úzkych vidieckych cestách, a tak divák má dostatok príležitostí sledovať okolitú prírodu, mohutné, tajomné lesy Schwarzwaldu, úhľadné polia, rozsiahle vinice. Pohľad z výšky, sprostredkovaný dronmi, zvýrazňuje majestátnosť prírody a malosť človeka, ktorý pri takýchto záberoch vyzerá ako mravček. Kameraman Frank Griebe si zaslúži pochvalu aj za dynamické, svojskou atmosférou presiaknuté žánrové obrázky z ľudových slávností, či je to miestna oslava kráľovnej vína, netradičný Festival koreňov, na ktorom bratia dostávajú lekcie z mystiky i ľahkú drogu, napínavý stolnotenisový zápas, v ktorom ide o česť i mopedy, alebo náročné plnenie jedného z dávnych predsavzatí bratov – zjesť všetko, čo majú v gréckej reštaurácii na jedálnom lístku. Dobrodružnú letnú atmosféru, ktorá je aj oslavou slobody,  zvýrazňuje hudba Andreja Melitu a Petra Horna vrátane početných pesničiek, medzi ktorými nechýbajú hity skupín The Cure, Camouflage a mnohých ďalších.

Účastníci Letnej filmovej školy sa nemýlili. Komediálna road movie mníchovského režiséra Markusa Gollera je vítaným spestrením kino-programov. Vychádza síce z osvedčeného žánru a známeho klišé, ale napĺňa ich novým, zmysluplným obsahom. Možno čerpá inšpiráciu aj z podobných amerických komédií , ale ak áno, tak len z tých najlepších, ako je napríklad Bokovka. Má myšlienku, atmosféru i vierohodných hrdinov, plných života, vitality a nápadov, navyše herecky perfektne stvárnených. Okrem extroverta Larsa Eidingera, nakazeného svetom peňazí, a domáckeho Bjarneho Mändela so zdravým sedliackym jadrom treba spomenúť výbornú Sandru Hullerovú, známu z Toniho Erdmana, ktorá v Gollerovom filme vytvorila malú, ale dôležitú postavu empatickej Tanje, celoživotnej Georgovej lásky.

25 km/h, Nemecko, 2018
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Markus Goller
Scenár: Oliver Ziegenbalg
Kamera: Frank Griebe
Strih: Matti Falkenberg, Markus Goller
Hudba: Andrej Melita, Peter Horn
Hrajú: Lars Eidinger, Bjarne Mädel, Sandra Huller, Alexandra Maria Lara, Franka Potente, Wotan Wilke Mohring, Jella Haase, Jordis Triebel a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 30. januára 2020
Foto: ASFK