Slávnosť v botanickej záhrade je farebná féeria o potrebe zázraku v ľudskom živote, vypovedá tiež o  očarení prírodou a o radosti zo života a pohybu. Havetta svoj režijný debut nakrútil v scenáristickej spolupráci so spolužiakom z pražskej FAMU, scenáristom a dramaturgom Luborom Meirom Dohnalom. Vo svojom debute originálne spojil inšpiráciu naivným maliarstvom, nemým filmom a výtvarným impresionizmom.

V mozaikovitom rozprávaní Havetta vo filme približuje krčmárku Máriu, večnú nevestu, ktorá vytrvalo a márne vodí k oltáru otca svojich ôsmich dcér, a Pierra, ktorý svojím príchodom narúša pokoj vinárskej dediny Babindol a učí jej obyvateľov vychutnávať si život. Karnevalovému charakteru filmu a jeho mozaikovitému rozprávaniu zodpovedá vo filme aj výber protagonistov, ktorí verne dokázali tlmočiť Havettove myšlienky, okrem zopár hercov väčšinu postáv stvárnili neherci.

Podľa slov scenáristu Lubora Meira Dohnala film vznikal dlho a jeho výslednej forme to prospelo. „Pokiaľ film na diváka pôsobí ako ´koláž´, produkt náhody, sled predstáv, z ktorých predchádzajúca evokuje tú nasledujúcu, potom sa nám podarilo niečo podstatné. Bola to rafinovaná metóda kamuflovanej improvizácie, dosť starostlivo premyslená, s prihliadnutím na rad psychologických, estetických, kultúrnych významov a s potrebou vytvoriť pôsobivú štruktúru, ktorá by sa neopierala o obvyklé stavebné postupy,“ zhodnotil film pred časom v mesačníku o filmovom dianí Film.sk.

Aj keď kritika i diváci film ocenili pozitívne, začiatkom 70. rokov minulého storočia sa vzhľadom na vývoj spoločensko-politickej situácie dostal medzi zakázané filmy a na svoj druhý film Ľalie poľné (1972) si Havetta musel počkať. Slovenský filmový ústav (SFÚ) obidva jeho filmy tento rok digitálne reštauroval a plánuje ich vydanie na 2-DVD a blu-ray nosiči. Hoci Havettove filmové dielo nie je pre jeho predčasnú smrť rozsiahle, pre vývoj slovenskej kinematografie má výnimočnú umeleckú a historickú hodnotu.