Diváci v nej budú môcť vidieť všetkých päť celovečerných filmov z jeho filmografie. João Pedro Rodrigues prijal osobné pozvanie na 14. ročník Cinematiku, ktorého návštevníci sa v rámci programu budú môcť zúčastniť aj na jeho master class. Narodil sa v roku 1966 v Lisabone, najskôr študoval biológiu a túžil sa stať ornitológom. Napokon ho však od tohto zámeru odlákala láska k filmu, ktorý vyštudoval na Lisabonskej filmovej škole. Začínal experimentálnymi krátkometrážnymi snímkami, na konte má aj niekoľko dokumentov. Hlavnú líniu jeho filmografie však tvoria celovečerné hrané snímky, ktoré sa úspešne vyhýbajú stereotypom aj žánrovým škatuľkám. Vo svojich filmoch detailne skúma ľudské túžby a vášne, ktoré často hraničia až s absolútnou posadnutosťou. Svojich hrdinov sa nebojí prezentovať v bizarných situáciách ani v nelichotivom svetle – napokon, viac než o prvoplánové sympatie usiluje o hĺbku, intenzitu a individualizmus. Poznávacími znameniami jeho filmov je odvážna práca s nahotou a svojský symbolizmus. Nezriedka sa tiež v jeho filmoch objavujú témy homosexuality či transsexuality.
 
Vo svojej prvej celovečernej snímke O Fantasma (Prízrak / Phantom, 2000) Rodrigues sleduje mladého smetiara Sergia, ktorý odmieta náklonnosť kolegyne a miesto toho prepadá túžbe po inom mužovi. V neutešených reáliách temných nočných ulíc divák postupne preniká do hĺbky Sergiových fetišov a sleduje, ako sa jeho sexuálny záujem mení na nebezpečnú posadnutosť. Film mal premiéru na MFF Benátky, kde bol nominovaný na Zlatého leva. Vo svojom druhom filme s názvom Odete (Two Drifters, 2005) režisér sleduje príbeh ženy, ktorá sa po smrti suseda votrie do jeho rodiny predstierajúc, že s nebohým čaká dieťa. V Rodriguesovom hľadáčiku je tentokrát najmä hystéria, ktorá hlavnú hrdinku postupne celkom ovládne. Film uviedli a špeciálnym uznaním Cinémas de Recherche ocenili v Cannes.

Film Morrer como um homem (Zomrieť ako chlap / To Die Like a Man, 2009) je portrétom starnúcej hviezdy lisabonských travesty show. Na pozadí ľúbostných, zdravotných a rodinných problémov hlavnej hrdinky sa film stáva svojským podobenstvom, ktoré kombinuje prvky melodrámy, fantasy aj muzikálu. Titul premietli v sekcii Un certain regard na festivale v Cannes. Snímka A última vez que vi Macau (Vlani v Macau / The Last Time I Saw Macao, 2012), ktorú s Rodriguesom spolurežíroval Joao Rui Guerra de Matta, je zas multi-žánrovým experimentom s nádychom ázijskej exotiky. Mozaika autentických spomienok vo filme ožíva v originálnej kombinácii dokumentárnych záberov a naratívneho voice-overu. Zatiaľ posledným celovečerným filmom, ktorý João Pedro Rodriges dokončil je O ornitólogo (Ornitológ, / The Ornithologist, 2016). Ako napovedá už názov, film má čiastočne autobiografickú povahu. Nehovorí však o skutočnom živote filmára, ale o tom, ako mohol vyzerať, ak by sa na dôležitej životnej križovatke vydal iným smerom. Hlavným hrdinom je ornitológ, ktorý na výprave za ohrozeným druhom vtáka nečakane nastúpi na cestu vnútorného prerodu. Okrem iného film tiež parafrázuje príbeh Svätého Antona Padovského, rodeného Lisabončana, a poodhaľuje pred divákom krásu najodľahlejších portugalských oblastí.

Jednou z divácky najobľúbenejších sekcií Cinematiku je hlavná súťaž hraných filmov Meeting Point Europe. Združuje výber toho najlepšieho, čo za ostatný rok vyprodukovali európske kinematografie podľa hlasovania 17 filmových kritikov a kritičiek zo 17 európskych krajín. Záštitu nad sekciou prebrala Medzinárodná federácia filmových kritikov FIPRESCI. Tento rok je vo výbere napríklad aj svieža autobiografická dráma britskej filmárky Joanny Hogg The Souvenir (2019). Vo filme, ktorým sa ako hlavný motív tiahne nevyrovnaný ľúbostný vzťah mladej študentky filmu, stvárnili ústrednú dvojrolu matky a dcéry skutočná matka s dcérou - Tilda Swinton a Honor Swinton-Byrne. Snímka mala úspešné uvedenia na tohtoročných festivaloch Sundance, kde získala hlavnú cenu a Berlinale. Ďalším pozoruhodným filmom v tejto sekcii je dráma Dirty God (Špinavý Boh, 2019), s ktorou holandská filmárka Sacha Polak navštívila Sundance aj filmový festival v Rotterdame. Zachytáva mladú matku, ktorá sa pokúša usporiadať si život po tom, ako ju surový útok kyselinou navždy poznačil jazvami na tvári, tele aj duši. Zombi Child (2019) je francúzska mysteriózna dráma, ktorá divákom poodhalí tajomstvá karibských voodoo rituálov v príbehu, kde sa prelína minulosť so súčasnosťou. Film nakrútil Bertrand Bonello, režisér snímok Saint Laurent a Nocturama. Jeho novinka mala svetovú premiéru v rámci Director's Fortnight v Cannes a patrí k filmom, ktoré na Slovensku ako prví budú môcť vidieť práve návštevníci Cinematiku. Štipku absurdity, ale tiež fantázie a originality zas do súťaže vnesie Diamantino (2018) Gabriela Abrantesa a Daniela Schmidta. Bláznivá groteska o futbalovej hviezde, ktorá po potupnom zlyhaní na ihrisku hľadá stratený talent aj osudovú lásku, bola nominovaná na Európsku filmovú cenu pre najlepšiu komédiu. Jedným z najprekvapivejších titulov v súťaži Meeting Point Europe je bezpochyby koprodukčný triler Monos (2019) Alejandra Landesa - intenzívny vizuálno-hudobný zážitok z prostredia Amazonského pralesa, kde sa skupinka detských povstaleckých vojakov poverená neobvyklou úlohou posúva za tenkú hranicu nevypočítateľnej anarchie. Film pozbieral množstvo prestížnych festivalových cien, medzi nimi aj špeciálnu cenu poroty z amerického Sundance. O brazílskom režisérovi sa hovorí ako o vychádzajúcej hviezde latinskoamerickej kinematografie, o ktorej ešte určite bude počuť.

O cenu sa na Cinematiku bude uchádzať aj dráma z prostredia hybridného vojenského konfliktu Donbass (Donbas, 2018) Sergeja Loznicu. Bieloruský režisér je známy najmä svojimi štylizovanými dokumentmi o kľúčových míľnikoch histórie krajín niekdajšieho východného bloku. Tentokrát prichádza s fiktívnou, hoci realitou veľmi nápadne inšpirovanou kolážou života v jednom z najvypätejších regiónov na súčasnej mape Európy. Festival uvedie aj dôležitú novinku Françoisa Ozona Grâce a Dieu (Z milosti Božej / By The Grace of God, 2019), ktorá nekompromisne odkrýva ohavný prípad zneužívania detí katolíckym kňazom vo francúzskom Lyone. Porota Berlinale film ocenila Strieborným medveďom. Prísľubom silného filmového zážitku je aj At Eternity's Gate (Pri bráne večnosti, 2018), životopisná dráma o Vincentovi van Goghovi z dielne Juliana Schnabela, režiséra snímok Basquiat či Skafander a motýľ. Hlavnú rolu vo filme stvárnil Willem Dafoe a vyniesla mu hereckú trofej z Benátok aj oscarovú nomináciu. Jediným zástupcom žánru sci-fi v tejto sekcii je filozofická dráma High Life (2018) režisérky Claire Denis s Juliette Binoche a Robertom Pattinsonom v hlavných úlohách. A desiatku súťažných filmov uzatvára The Favourite (Favoritka, 2018), originálny portrét kráľovnej Anny, poslednej stuartovskej panovníčky Británie. Film Yorgosa Lanthimosa má na konte Strieborného leva z Benátok aj Oscara a Zlatý glóbus pre Oliviu Colman v hlavnej úlohe.