Dolanova prekombinováná love story
Ani na filmy tento deň nebol najšťastnejší. Kanadský zazračný chlapec Xavier Dolan má v Cannes veľmi dobré meno. A doteraz čo film to perla. Až na tohtoročný súťažný Matthias a Maxime. Dvaja kamaráti od detstva sa pobozkajú kvôli jednej scéne vo filme, a to poriadne naruší ich ďalší život. Majú problémy rodinné i pracovné. Nakoniec však vysvitne, že predsa len čosi k sebe cítia, nechýba ani divoká sexuálna scéna, za hromobitia a hustého dažďa, a zdá sa, že sa ich cesty sa navždy rozídu. Ale nie je to tak. Snímka je ukričaná, plná hádok, pijatík, bitiek a zbytočných scén. Akoby Dolan, ktorý si zahral aj jednu z hlavných úloh, zabudol na dramaturgiu a výstavbu scenára. Doteraz mal všetky filmy premyslené, ale toto je len chaos.
 
Opäť láska končiaca vraždou
No nevyznamenal sa ani francúzsky režisér Arnaud Desplechin so súťažným filmom Roubaix, svetlo (Roubaix, une lumière). Jeden vianočný večer komisár Daoud (Roschdy Zem) vidí, ako horia autá, sleduje nepokojnú ulicu, rozvášnený dav, čo rozhodne k dňom pokoja nepatrí. Snímka začína mimoriadne akčne, ale potom akoby sa zasekla. Celá polícia vyšetruje zavraždenie jedenej  83- ročnej starenky a podozrivé sú dve dievčatá, jednu z nich hrá známa francúzska herečka Léa Seydoux a druhú Sara Forestier. Vypočúvanie nemá konca-kraja a vysvitne, že sú to milenky a chceli sa starej ženy zbaviť kvôli peniazom. Jedna kryje druhú a cigánia. Nevedeli sme sa dočkať kedy sa konečne priznajú. Samozrejme, že obe sú vinné. Pozoruhodné bolo však, ako sa vedie vyšetrovanie. Komisár človek pokojný, rozvážny, dokáže svojim prístupom z každého dostať čo chce. Jeho kolegovia naopak zbytočne kričia a vinníkov stresujú a tak rozčúlia, že nepovedia skoro nič, len pokojný postup komisára prinesie výsledky. Ale zbytočne sa to naťahovalo a nebol to najvydarenejší príspevok do veľmi silnej súťaže.