Originálny titul snímky Zranené srdcia je The Aftermath a odkazuje na obdobie zriaďovania okupačných administratív v Rakúsku a Nemecku počas prvých mesiacov po víťazstve spojeneckých vojsk a ukončení 2. svetovej vojny. Práve tento moment je kľúčovým hýbateľom deja privádzajúcim hlavné postavy na scénu. Ruiny mesta a ulice plné trpiaceho, hladujúceho civilného obyvateľstva odrážajú poznačené životy protagonistov usilujúcich o nápravu podobne, ako sa okupačné jednotky pokúšajú znovu zaviesť poriadok. Aktéri sú si však v mnohom sami nepriateľom. Sú to ich vlastné spomienky, pocity krivdy a neschopnosť odpustiť jeden druhému, brániace im dosiahnuť vytúženého cieľa. Takisto kolektívna pamäť Spojencov prechovávajúcich nevraživosť voči Nemcom, i nálady medzi skupinami porazených, odmietajúcich zmieriť sa s prehrou, predstavujú prekážky na ceste k novému Nemecku; v širšom zmysle novej Európy.

Na takto rozloženej šachovnici rozohrávajú ústrednú vzťahovú partiu liberálne zmýšľajúci dôstojník britských jednotiek Lewis a jeho spočiatku germanofóbna manželka Rachael. Tretím hlavným aktérom je charizmatický architekt Lubert, pôvodný majiteľ luxusného domu, skonfiškovaného pre účely ubytovania britského páru. Zárodok prvého konfliktu so sebou prináša Lewisovo rozhodnutie povoliť Lubertovi a jeho dcére i naďalej žiť v dome. Podmienkou spolunažívania je rozdelenie domu na zóny vyhradené Britom a Nemcom. Tí druhí sú veľavravne odsunutí do podkrovia – aj Lewisov liberalizmus má svoje hranice. V dôsledku manželovej častej absencie a charizme architekta sú však zóny čoraz častejšie prekračované. Na povrch postupne vychádzajú podobnosti v osudoch a útrapách hrdinov. Tie dávajú voľný priechod rodiacemu sa vzťahu, ktorý nerozlišuje medzi rasou a krajinou pôvodu, preklenuje priepasť medzi národmi a spája Rachael s Lubertom v ich osobných stratách. Obaja pre toho druhého znamenajú možnosť nového začiatku. Ako hovorí Lubert, je Stunde Null, hodina nula, a oni stoja na prahu nového života.

Situovanie rozprávania do rovnakého zlomového historického momentu, ako slávny Rosselliniho film Nemecko v roku nula, je pre romantický príbeh relatívne neobvyklé a atraktívne. Zranené srdcia ambiciózne otvárajú množstvo tém s ním spätých. Prostredníctvom Lewisa sme konfrontovaní s nepochopením a odporom voči britským jednotkám, predsudkami Britov, protestmi hladujúcich Nemcov a vyhrotenými stretmi medzi oboma stranami. Vedľajšia linka, s Lubertovou dcérou Fredou, nás oboznamuje s radikalizáciou mladých stúpencov nacistického Nemecka, ktorí naďalej fanaticky vzdorujú Spojencom a podnikajú útoky na jednotky v okupačných zónach. Na druhej strane sme i svedkami tvrdého výsluchu vedeného Lewisom pri pátraní a rozvracaní ich siete.

Všetky vedľajšie motívy sú však len zľahka načrtnuté a vo filme dostávajú minimálny priestor. Spoločensko-historické témy a otázky sú zatlačené do úzadia, ich funkcionalita obmedzená na výstavbu scény pre salónnu romancu troch utrápených duší. Stredobodom rozprávania je citové rozpoloženie postáv nachádzajúcich sa na rázcestí. Samotné postavy pritom nie sú nijak komplikované. To platí predovšetkým v prípade Rachael a Luberta, o ktorých sa dozvedáme veľmi málo. Ťažko ich opísať inak než, ako nešťastných, cnostne trpiacich ľudí, mlčky vyčkávajúcich na príchod vytúženej zmeny. Absentujúca hĺbka charakterov do veľkej miery spolieha na herecké výkony a charizmu hlavných hereckých predstaviteľov. V konečnom dôsledku ale zostáva veľmi citeľnou a výrazne oslabuje emočný dopad snímky.

Kontrastne vo vzťahu k ambicióznosti námetu a množstvu načrtnutých motívov sú Zranené srdcia nadmieru klasickým, priamočiarym romantickým príbehom. Nekomplikované rozprávanie okresáva predlohu takmer výhradne na milostný trojuholník a vysporiadanie sa s fantómami bolesti a viny, ktoré ho prenasledujú. Na to, aby bol v aspoň jednom smere účinný mu však chýba psychologická hĺbka a odvaha pokladať si, respektíve rozvíjať pálčivé otázky, ktoré so sebou téma nutne prináša.

Zranené srdcia (The Aftetmath),Veľká Británia, USA, SRN, 2019
Dĺžka: 109 minút
Réžia: James Kent
Scenár: Joe Shrapnel,Anna Waterhouse, Rhidian Brook
Kamera: Franz Lustig
Strih: Beverley Mills
Hudba: Martin Phipps
Hrajú: Keira Knightley, Alexander Skarsgard, Jason Clarke, Flora Thiemann, Fionn O´Shea, Kate Phillips, Martin Compston, Alexander Scheer, Anna Katharina Schimrigk, Jack Laskey, Flora Thiemann, Logan Hillier, Jannik Schümann, Pip Torrens, Jim High a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 28. marca 2019
Foto: CinemArt SK