Dobrú smrť, rovnako ako mnoho jemu podobných filmov, sprevádza aj množstvo špeciálnych projekcií. Dobrá smrť nie je len príbehom pre filmového diváka, ale aj nástrojom pre vyvolanie dialógu a diskusie. Diskusie o jednej z najdôležitejších vecí v našom živote. O smrti, ktorej sa sústavne vyhýbame a v súvislosti, s ktorou sa neustále tvárime, že sa nás nijako netýka. A predsa ide o tému „dýchajúcu na krk“ každému z nás. Bez ohľadu na vek, zdravie, rodinu či spoločenské postavenie. Film tak predkladá priam existenciálnu otázku, či sme vlastníkmi nášho života. Alebo je to práve naopak a život vlastní nás? Odpovedať na túto otázku si musí každý sám, no otvorené debaty priniesli pohľad na daný problém hneď z niekoľkých uhlov pohľadu. Z hľadiska paliatívnej medicíny, teológie, lekárstva či práva.

Aký je teda príbeh Dobrej (dôstojnej) smrti? Šokujúci? Kuriózny? Tabuizovaný? Morálny? Smutný? Mohli by sme označiť niekoľkými synonymami. Niekoľkými slovnými výrazmi. Niekoľkými vetami. Samotná Janette píše celý svoj príbeh. Janette sa rozhoduje. Janett plánuje. A Janette aj uzatvára kapitolu svojho života…

Tvorcovia k tejto ťažkej téme pristupujú mimoriadne citlivo, nemoralizujú. Aj keď ide o životopisný film s prvkami hraného filmu a herci aj sú v skutočnosti neherci, zachováva si maximálnu možnú mieru autenticity. Filmárom sa tak podarilo vytvoriť intímny portrét o rodine a človeku trpiacom nevyliečiteľnou chorobou –  svalovou dystrofiou. Janette čím ďalej tým ťažšie zvláda každodenné aktivity bežného života. Aj preto hľadá útočisko a pochopenie u svojich najbližších a dožaduje sa práva na dôstojnú smrť. Príbeh, paradoxne, nebol až taký pesimistický, akoby sa nám na prvý pohľad mohlo zdať. Z výpovede hlavnej protagonistky bolo cítiť skôr pokoj, zmierenie a vykúpenie z nedobrovoľnej a neľahkej vrtkosti osudu.

Na druhej strane, snímka vo mne nechcene vyvolala aj iné sprievodné emócie. Znepokojenie. Pochybnosť. Nechce Janette ukončiť svoj život za asistencie lekára akosi predčasne? Samozrejme, takmer nikde na svete nie je takýto dobrovoľný odchod zo sveta právne (ani morálne) akceptovaný. Aj preto, hlavná hrdinka plánovala svoju cestu do Švajčiarska takto s predstihom a obetovala drahocenný čas strávený so svojimi najbližšími. Práve táto neutrálna krajina, napokon, utvára akúsi metafyzickú rovinou príbehu. Samotná protagonistka Janette je už zmierená sama so sebou, so svojou rodinou a možno aj so samotným Bohom. Nešlo o zbabelosť, ale o neskutočnú odvahu urobiť takéto slobodné a nezvratné rozhodnutie. Stlačiť gombík. Uspať samú seba. Dôležitý však nie je ani samotný čin – spáchať samovraždu, ale dôvody, ktoré ju viedli k tomuto činu. Čo bolo teda hlavným a skutočným dôvodom tejto nezvyčajnej žiadosti o smrť?

Táto významná udalosť diváka zoznamuje aj s jednotlivými vzťahmi v prezentovanej rodine. Preniká hlboko do tejto malej spoločenskej skupiny a odhaľuje mnohé nedokonalosti rodiny. A práve v tomto momente sa dostávam do rozporu s mojím presvedčením, že jediným podnetom pre tento čin bola nevyliečiteľná choroba hlavnej hrdinky. Keď sa pozrieme na dnešný svet, okrem toho dobrého, vidíme aj množstvo dysfunkčných rodinných vzťahov. Nespočetne veľa našich starkých na sklonku svojho života chradnú. A možno nielen v dôsledku bolestí a nevládnosti. Dôsledkov je mnoho. Žiaľ. Depresia. Nezáujem najbližších, okolia. Prežívanie staroby osamote. Nestáva sa tak Eu (= dobrá) Thanatos (= smrť) len nasledujúcim krokom v samote a zabudnutí najbližšími? Je Dobrá smrť dôsledkom výhradne nevyliečiteľných chorôb?

Téma eutanázie je najmä v takto myšlienkovo nevyzretej spoločnosti, ako je tá naša, veľmi citlivá problematika. Preto si jej spracovanie vyžaduje maximálny jemnocit. A ten sa tvorcom, našťastie, podarilo docieliť. Téma smrti, umierania či samovraždy tak akoby otvorila zadné vráta, na ktoré každý z nás pravidelne zabúda. Naše vnútorné témy. Naše intímne zážitky spojené s odchodom našich blízkych.

Takéto silné autentické príbehy nás neustále vyzývajú k tomu, aby sme premýšľali o našich životoch. O smrti. Pretože všetci starneme. A s časom sa na rad dostanú aj obavy o kvalitu nášho života. Strach zo straty našej vlastnej dôstojnosti. Životopisný film Dobrá smrť má, v rámci detabuizovania témy o smrti, nezastupiteľné množstvo podnetov nielen v „knižnici“ svetovej kinematografie, ale aj v celospoločenskom kontexte, pretože…
„Neexistuje dôležitejšia téma v živote, ako je smrť.
(Andrej Bán, reportér)

Dobrá smrť (The Good Death, SR, ČR, Francúzsko, Rakúsko, 2018)
Dĺžka: 83 minút
Réžia scenár: Tomáš Krúpa
Scenár: Tomáš Krupa, Lukáš Hanulák
Kamera: Ondrej Szollos
Hrajú: Janette Butlin, Simon Convey, Bridget Convey, Erika Preisig a ďalší
Distribúcia: Continental filma
Premiéra v SR: 21. marca 2019
Foto: Continental film