Oba názvy filmov sa vzťahujú k spomínanému peklu a predpekliu, prvý je názvom mesta, odsúdeného kvôli hriešnosti k zániku z Evanjelija podľa Matúša. Yomeddine je arabskou variantou názvu Súdny deň. Príbeh stojí na jednoduchej konštrukcii, istý Bešaj, vyliečený obyvateľ kolónie chorých leprou, neďaleko Káhiry, sa po smrti svojej ženy Iren rozhodne vyhľadať svoju rodinu, žijúcu v Qene, neďaleko Luxoru. Smeruje na malom oslíkovi Hardym zo severu na juh. Spoločnosť mu robí malý Obama, chlapec sirota z blízkeho detského domova. Schová sa v Bešajovom vozíku a nahnevaný Bešaj sa nakoniec s jeho prítomnosťou zmieri. Po ceste dvojicu postihne všetko, čo môže divák čakať. Bešaja okradnú, oslík zdochne a jeho odvedú na políciu. Zháňa peniaze pre Obamu, lebo chlapec skončil s úrazom v nemocnici. Na poplatok Bešaj nemá peniaze. Z kritickej situácie ich vytiahne Hamed, beznohý, bývalý vodič nákladiaku. Najprv vyženie žobrajúcu dvojicu zo svojho rajónu, ale nakoniec im pomôže, zoženie  auto, smerujúce na juh. Bešaj  nájde svoju rodinu, splní svoju misiu a vracia sa späť. Pochopí, že miesto odkiaľ vyšiel je napriek všetkému jeho domovom a malý Obama mu nahradzuje rodinu. On jediný pozná, že znetvorenie tváre a tela nič nemení na jeho vzťahu k človeku, ktorý dokázal nielen prežiť, ale i žiť ďalej.

Film rozhodne nie je drsnou vivisekciou sociálnej reality, režisér má zmysel aj pre teplejšie, humorno-dojímavé tóny  vykreslenia neradostného osudu znetvoreného Bešaja, ktorého rodina odovzdala do kolónie a tým  ho vlastne pochovala. Otec mu pri stretnutí vysvetľuje, že mu chcel dať šancu žiť medzi ľuďmi, ktorí ho nebudú súdiť a bude si môcť založiť rodinu.

Road movie  je cestou púšťou, priestorom, kde  v okolí pyramíd zastal čas. V púti za stratenou rodinou je čosi z archetypálneho výrazu túžby po jednote a kolektívnej harmónii. Hrdina hľadá stratený domov, aj keď vie, že v ňom už nemá miesto. Vracia sa teda tam, kde začal. Cyklická organizácia rozprávania archaický akcent príbehu zvýrazňuje.  Prienik minulosti a prítomnosti je zvláštnym kultúrnym amalgámom, s ktorým si západný človek veľmi nevie rady. Oboje často vykazuje známky nerozlíšiteľnej  jednoty. Absentuje tu západná potreba progresívnej zmeny v mene osudového určenia. Príznačný  fatalizmus  je prítomný i v tomto príbehu.  

Egyptská kinematografia vykazuje za posledné desaťročie známky oživenia a teší sa sústredenej pozornosti svetových filmových festivalov, ktoré jej v mnohom dodávajú sebavedomie i energiu. Aj keď najznámejšie meno egyptského filmu herec Omar Sharif alebo klasik Joussef Chahine už sú minulosťou, pohľad do análov MFF Cannes pripomenie úspešný film Po boji (After the Battle, 2012) Yousry Nasrallaha. Z mladších tvorcov je to napríklad Hala Lofty a jej film S novým dňom (Coming Forth By Day, 2012), alebo Omar Al Zohairy a jeho krátky film Následky otvorenia verejného záchodu na 375. kilometri (Aftermath of the Inaguration of the Public Toilet on the Kilometer 375, 2014).

Divácke filmy sa stále tešia v Egypte  popularite. V 50. a 60. rokoch sa žánre hudobnej komédie a milostnej drámy úspešne šírili po celom Blízkom východe. Stúpajúci počet vyrobených filmov dnes súperí s dynamicky sa rozvíjajúcou produkciou v Alžírsku i Maroku a Tunise. Yomeddine je prvým egyptským filmom v našej distribúcii a rozširuje tak so spomínaným filmom Kafarnaum jej blízkovýchodné portfolio.

Yomeddine, Egypt, USA, Rakúsko, 2018
Dĺžka: 97 minút
Scenár a réžia: Abu Bakr Shawky
Kamera: Federico Cesca
Strih: Erin Greenwell
Hudba: Omar Fadel
Hrajú: Rady Gamal, Ahmed Abdelhafíz, Shahira Fahmy, Osama Abdallah, Mohamed Abdel Azim, Shebab Ibrahim a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company
Premiéra v SR: 28. februára 2019
Foto: Film Europe Media Company