Ocitáme sa uprostred rodinného kruhu Grahamovcov, ktorí spolunažívajú vo svojom dome na pokraji lesa. Matka sa živí vyrábaním miniatúr, otec je psychiatrom a spolu majú dve deti – staršieho Petra, ktorý chodí na strednú školu a mladšiu Charlie, ktorá vzbudzuje pozornosť už len svojim vzhľadom a zvláštnym správaním. Samotný dej sa začína odvíjať od momentu smrti babičky, ktorej vzťah, a to nielen s vlastnou dcérou, bol v posledných rokoch všetko, len nie ideálny. Postupne sa však začne ukazovať, že úplne ideálne vzťahy nevládnu ani medzi jednotlivými členmi rodiny. A aby toho nebolo málo, v ich okolí sa začnú diať zvláštne udalosti, zachádzajúce až za hranice zdravého rozumu.

Prekliate dedičstvo je svojim spôsobom unikátny film s naozaj nepredvídateľným vývojom. Trailery, i marketingová kampaň ako celok, do veľkej miery klamú telom a pripravujú diváka na trochu iný zážitok, aký nakoniec príde. Tvorcovia sa pritom navonok držia osvedčených hororových propriet ako je napríklad izolovaný dom, priam predurčený na to, aby sa v ňom diali záhadné veci, či fakt, že jednotliví členovia rodiny nie sú v práve najlepšom duševnom rozpoložení. K týmto faktorom treba prirátať silne znepokojivú minimalistickú hudbu Colina Stetsona, ktorá dokáže efektívne navodzovať pocity úzkosti, či pôsobivú kameru Pawela Pogorzelskiho, snímajúcu jednotlivé udalosti inovatívnejšie ako je zvyčajné. Po očakávanom žánrovom úvode však prichádza menší zlom. Prekliate dedičstvo totiž, po vzore snímok ako napríklad Osada (M. Night Shyamalan), či minuloročný Uteč (Jordan Peele), pristupuje k žánru v kľúčových aspektoch trochu inak.

Ani k jednému z menovaných pritom nemá vyložene blízko a ide skôr o spôsob, akým pracuje s ošúchaným konceptom. Akokoľvek znie premisa, banálne, najväčšia devíza filmu je v tom, že ústredné charaktery nie sú iba povrchne načrtnutými postavičkami, plniacimi archetypálne roly. Scenár im venuje podstatne väčšiu starostlivosť, pozvoľna odkrýva dysfunkčné vzťahy medzi nimi, dáva vyniknúť ich vnútorným démonom a po psychologickej stránke z nich ťaží skutočné maximum. A to všetko sa deje naozaj pozvoľne, pričom klasické hororové prvky sú nezriedka skôr v úzadí. Hoci sú neustále prítomné, nemajú podobu tradičných ľakacích scén, a režisér pracuje s hlavne narastajúcim psychoterorom vnútri domácnosti. No činí tak mimoriadne efektívne a dáva popritom vyniknúť vynikajúcemu herectvu všetkých zúčastnených. Nad všetkých však čnie matka Annie (Toni Collette), ktorá si svojim oduševneným výkonom pýta nejednu nomináciu na filmové ocenenie.

Na celovečernej scéne debutujúci režisér a scenárista Ari Aster sa ukazuje ako skutočne talentovaný tvorca. Chvíľami až nepríjemne dusivú atmosféru dokáže budovať takmer výhradne za pomoci náznakov a zvukovej stránky, pričom si vystačí iba s občasnými, no o to šikovnejšie umiestnenými desivejšími výjavmi. Neistotu prevádza na diváka i tak, že ho neustále mätie rôznymi detailmi, rovnomerne rozloženými po celej ploche filmu a ktoré do seba elegantne zapadnú až v úplnom závere. V závere, v ktorom sa už, pochopiteľne, tne do živého a počet znepokojivých, až silne bizarných scén, radikálne naberá na obrátkach. Samotná pointa je každopádne relatívne uspokojivá z pohľadu vnútornej logiky, no jej formálne prevedenie zaostáva. A to je škoda, pretože, popritom, že ju neodhadne hocikto, je zaujímavá i tým, že vrhá nové svetlo na životný osud ústredných protagonistov a ich funkciu v príbehu. V tejto podobe však môže kadekoho i sklamať.

Polarizujúce hodnotenia divákov jednoznačne dokazujú, že Prekliate dedičstvo nie je film pre každého, a pomalá, miestami až nervózne pôsobiacia záležitosť s minimom klišé, a v skoro až artovom balení, osloví skôr náročnejších divákov. Alebo divákov ochotných pristúpiť na odlišné pravidlá hry. To, pravda, ešte neznamená, že kvôli tomu automaticky čnie nad priamočiarejšou a technicky zvládnutou konkurenciou, no je sympatické vidieť, že aj v dnešnej dobe sa dá šablónovitá hororová zápletka nakrútiť tak, aby dokázala pôsobiť pomerne sviežim spôsobom.

Prekliate dedičstvo (Hereditary), USA,  2018)
Dĺžka: 126 minút
Scenár a réžia: Ari Aster
Kamera: Pawel Pogorzelski
Strih: Lucian Johnston, Jennifer Lame
Hudba: Colin Stetson
Hrajú: Toni Collette, Gabriel Byrne, Alex Wolff, Milly Shapiro, Ann Dowd, Mallory Bechtel, Jarrod Phillips, Austin R. Grant, Brock McKinney, Morgan Lund a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 19. júla 2018
Foto: Forum Film