Je to trojica detí, ktorú čarovný deduško (Marián Slovák) za dobrý skutok odmenil tromi zázračnými želaniami – každého jedným. Dve deti svoje želanie premárnili a teraz sa všetko točí okolo toho posledného. Albert (Filip Antonio) musí bojovať, aby oň neprišiel, lebo jeho starší spolužiak z bohatej rodiny mu ho chce vyfúknuť, on sám sa však dosiaľ nerozhodol, ako ho najlepšie využiť, čo si vlastne želať. Film nakrútil český  režisér, herec a scenárista Vít Karas (1978),  známy predovšetkým svojou televíznou tvorbou. Ako režisér sa podpísal napríklad pod seriál Dokonalý svet z prostredia módy s Jurajom Kukurom, niektoré epizódy detektívneho seriálu Kapitan Exner či rozprávku Micimutr, kde sa prelína klasická rozprávka so súčasnosťou. Titul Tri želania bol pôvodne určený tiež pre televíznu obrazovku, až neskôr sa rozhodlo o jeho uvedení aj na plátna kín. Režisér hovorí, že  pre neho je to istý návrat  k filmom, akým bol hoci aj Pan Tau. Túto inšpiráciu priznáva aj pri postave  čarovného deduška, ktorý sa mení v istých okamihoch zo živého herca na drevenú bábku a prechádza celým príbehom.

Bonusom filmu je zaujímavé výtvarné poňatie exteriérov i interiérov. Dej sa odohráva tesne pred Vianocami a na Vianoce v súčasnosti, ale inak v neurčitej dobe a priestore. Pozorný divák si možno všimne niektoré zákutia a budovy, ktoré prezrádzajú, že sa nakrúcalo v Karlových Varoch, ale nad nimi sa klenie až futuristicky nadjazd rýchlodráhy ako vystrihnutý zo sci fi. Kamera nám približuje svojsky malebné  prostredie  zimujúceho lunaparku (pôsobivý je piknik na odstavenom ruskom kole), veľký stan, kde sa schádzajú priaznivci orientálnej meditácie, vianočné trhy alebo  medzinárodný hotel a Casino tunajšieho boháča Bosáka (Vítězslav Jandák), kde vystupujú ako varietni kúzelníci Albertovi rodičia (Jitka Čvančarová a Martin Myšička), či ich byt, preplnený kúzelníckymi rekvizitami.

Druhým bonusom filmu je  použitie hudby hoci aj Mozarta, ktorého áriu Kráľovnej noci si pospevujú úradníčky, keď razítkujú listy. Pri záverečných titulkoch počujeme hlas slovenskej speváčky Kristíny v novej piesni Sympatie. Najväčším mínusom filmu je rovina charakterov a vzťahov. Ťažko v nej hľadať logiku, skôr cítiť isté klišé pri snahe zachytiť vzťahy rodičov a niektoré nešváry dneška ako je korupcia, pokrytectvo, egoistická túžba získať čo najviac iba pre seba, záplava nezmyselnej vianočnej reklamy a podobne. Niektoré postavy vyznievajú iba ako figúrky z frašky.  Najsympatickejšie a aj najkomplexnejšie vychádza Albert a jeho rodina. Rodičia prežívajú krízu, lebo mamička bojuje s nadváhou a otecko ju chce vymeniť za štíhlejšiu a mladšiu asistentku. Tá ju však chce nahradiť nielen na javisku. Albert rieši prvú lásku, lebo je beznádejne zamilovaný do staršej sestry svojho kamaráta Emana, svojskej Johany , ktorá však o ňom nechce ani počuť a obdivuje iného. Mimochodom, scenárista ju charakterizuje tým, že sa snobsky dáva oslovovať Žoan, číta Sartra a dosť dobre nevie, čo vlastne chce. Lenže to nevie asi nikto z postáv príbehu. V niektorých okamihoch možno ani jeho samotní tvorcovia.

Takže vŕšia rad niekedy zaujímavých inokedy menej zaujímavých scénok, akoby televíznych klipov, v ktorých sa dozvieme, napríklad, že boháč Bosák venuje všetok čas svojím obchodom, hotelu a najnovšie aj prezidentskej kampani. Všetko vraj v mene lepšej budúcnosti svojho nevydareného syna, ktorý by však viac ocenil, keby si ho otec všímal a uznával. Chcel by mu zaimponovať, ale nedarí sa mu to, tak aspoň  za oteckove peniaze organizuje opilecké večierky pre kamarátov a imponuje miestnym dievčatám.

Inak, veľkopodnikateľovi Bosákovi, ktorý si myslí, že všetko sa dá kúpiť, nestačí na reklamu jedna figúra Santa Clausa, požaduje ich desiatky. Vyrába ich preňho otec Johany a Emana, chorobný žgrloš a pokrytec Baron.  Jeho opakom je dobrosrdečný láskavý správca lunaparku v podaní Ivana Romančíka, vždy ochotný pomôcť druhým. Morálne ponaučenie či posolstvo si nemusí divák „odčítať“, počuje ho opakovane z plátna v dialógoch. Napríklad o tom, že láska buď je alebo nie je. Nemožno sa spoliehať na zázraky, ale sám na seba. Nuž a každý musí sám prísť na to, čo je skutočne správne. Pôsobí to trochu mentorsky, ale či to nie je pravé poslanie rozprávky, potrebné práve dnes?

Film Tri želania   nie je klasická rozprávka skôr vianočný príbeh s rozprávkovými motívmi, kde sa môže stať čokoľvek, čo je tak trochu alibi pre nie vždy najvydarenejšie scenáristicke spracovanie. Istý český kritik ho už však, napriek výhradám, stihol označiť za jeden z najlepších tohtoročných filmov domácej produkcie. Uvidíme, nakoľko osloví divákov a presadí sa, prípadne, či sa časom  prepracuje medzi vianočné stálice televíznej obrazovky. Veď čo by to boli za Vianoce bez rozprávok, navyše o plnení želaní.

Tri želania (Přání k mání), ČR, SR, 2017
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Vít Karas
Scenár: Miroslav Adamec
Kamera: Pavel Berkovič
Hudba: David Solář
Strih: Michal Hýka
Scenografia: Ondřej Lipenský
Masky: Kateřina Sittová
Kostýmy: Stanislava Šlosserová
Hrajú: Martin Myšička, Jitka Čadek Čvančarová, Jan Vondráček, Simona Babčáková, Filip Antonio, Michaela Pecháčková, Jan Maršál, Vítězslav Jandák, Milan Šteindler, Lukáš Latinák, Marián Slovák, Ivan Romančík, Zuzana Onufráková a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 7. decembra 2017
Foto: Continental film