O to záslužnejšia je skutočnosť, že digitálne reštaurovaná verzia tohto diela, o ktorú sa pričinili Národný filmový archív a Slovenský filmový ústav, sa stala súčasťou tohtoročnej najväčšej putovnej prehliadky filmov Projekt 100, ktorú organizuje Asociácia slovenských filmových klubov.

Film Obchod na korze  vznikol v roku 1965 ako československý film pod hlavičkou pražského štúdia Barrandov. Nakrúcal sa však na Slovensku, po slovensky, podľa predlohy pôvodne slovenského autora Grosmana, jeden z režisérskej dvojice Ján Kadár bol Slovák, rovnako ako väčšina hereckých predstaviteľov. Nečudo teda, že ho vnímame aj ako najúspešnejší slovenský film, prvý a jediný, ktorý získal Oscara, nehovoriac o iných medzinárodných oceneniach. Príbeh filmu sa odohráva v roku 1942, keď tzv. Slovenský štát prijal dobrovoľne norimberské zákony, podľa ktorých sa arizoval židovský majetok. Vznikol na motívy jednej z poviedok Ladislava Grosmana  (Humenné 1921-  Tel Aviv 1981), ale slávnu novelu Obchod na korze písal  zároveň s rovnomenným literárnym scenárom a vychádzal z vlastných skúseností a pozorovania. (Dovtedy prakticky ako literát nepublikoval. Po emigrácii do Izraela prednášal na vysokej škole a venoval sa písaniu.)

Režisér Ján Kadár (1918-1979) sa narodil v Budapešti, vyrastal v Rožňave, študoval v Prahe a zomrel v Los Angeles. V roku 1950 debutoval hraným filmom Katka o mladej robotníčke. S režisérom Elmarom Klosom (Brno 1910 – Praha 1993) neskôr nakrútili osem celovečerných filmov (Únos, Hudba z Marsu, Tam na konečné, Tři přání, Smrt si ŕíka Engelchen, Obžalovaný, Obchod na korze  Touha zvaná  Anada). Kadár od roku 1970 pôsobil v USA a Kanade. Za film Čo mi otec naklamal získal v roku 1975 Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film. Jeho najslávnejším filmom však zostáva Obchod na korze, kde bol pomocným režisérom iný známy „východniar“ Juraj Herz. Mimochodom, Kadár uvažoval o nakrúcaní v Rožňave, ktorú dobre poznal, ale keďže predstavitelia mesta nesúhlasili, padla voľba na Sabinov.
Obchod na korze som videla niekoľkokrát. Ale až teraz som si uvedomila úžasnú prepracovanosť scenára, súhru všetkých umeleckých i technických zložiek, význam každej scény a schopnosť skratkovitého vyjadrenia nálady i  samotného deja. Pozoruhodný je už úvodný pohľad na rodinu bocianov v hniezde či pri lietaní, ktorý sa neskôr vravia ako metaforický motív.

Alebo pohľad z výšky na  všedný život malého mestečka. Divák si viac-menej domýšľa, čo to vlastne vidí. Napríklad väzňov na prechádzke po nádvorí väzenia, vzápätí rozjasnené námestie, kde vyhráva  miestna kapela, tmolia sa návštevníci obchodíkov i krčmičiek, či príležitostného trhu. Oko kamery nás postupne upozorňuje na rôznorodosť národa, vidiečania, mešťania, kresťania i židia, aby zakotvilo na nenápadnej postave, opretej o rampu na železničnom prejazde. Stolár Tono Brtko (Jozef Kroner)  sa díva na bociany a vzápätí na prechádzajúci vlak na front s nemeckými vyspevujúcimi vojakmi a maskovanými delami. To je prvé stretnutie s hrdinom príbehu, ktorého spoznávame  prostredníctvom niečoho ako vnútorný monológ, či šomranie popod nos (Tono si striedavo pospevuje, komentuje to čo sa deje okolo),  hlavne však krátkych scénok z jeho života. Zisťujeme, že jednoduchý človiečik s dobrým srdcom, ktorý sa však rád prizerá na dno pohárika, nachádza viac pochopenia u svojho psa Esenca ako u manželky Evelyny (Hana Slivková), ktorá mu zazlieva, že  nedokáže  poriadne zarobiť a robí mu prieky. Skvelá je večerná scéna, v ktorej si Tono močí nohy v lavóre, Evelyna žehlí a zrazu prichádza nečakaná návšteva: Tonov švagor Markus Kolkotský (František Zvarík), miestny veliteľ Hlinkovej gardy, s manželkou Ruženou čiže Róžikou (Elena Zvaríková, mimochodom, v normálnom živote Zvaríková švagriná). Hostia priniesli množstvo jedla a alkoholu, darčeky ale hlavne vymenovanie Brtka za arizátora židovskej galantérie vdovy Rozálie Lautmanovej ( poľská herečka Ida Kamińska). Evelyna  sa už vidí ako panička v kožuchu a sníva o zlate a diamantoch, ktoré vdova určite niekde ukrýva. Lenže Tono  už po prvej návšteve v obchode a stretnutí s Lautmanovej dobrodincom Imrom Kuchárom (Martin Hollý st.), zistí, že všetko je inak: galantéria dávno skrachovala a stará nahluchlá pani vlastne ani netuší, čo sa okolo nej deje a že ju finančne podporuje tunajšia židovská obec. Tá sa v mene jej záchrany rozhodne platiť aj Brtka, ktorého Lautmanka (Ida Kamińska) považuje za pomocníka. Lenže to sa už pripravuje hromadný odsun židov do tábora. Gardisti Kuchára označia za „bieleho žida“, teda toho, kto židom síce nie je, ale im pomáha, zmlátia ho a zatknú. Tono by chcel Lautmanke pomôcť, ale jeho strach je väčší... Vlastne obsah filmu Obchod na korze by sa dal zhrnúť do vety: „Tragikomické podobenstvo o nemožnosti kompromisu so zlom, o slabosti, strachu, nevedomosti a hlúposti ako živnej pôde pre hlásateľov násilia.“

Život nie je čiernobiely, ale filmová čiernobiela nám dáva možnosť vychutnať si množstvo odtieňov, ktoré by  sme možno vo farebnom filme ani nepostrehli. Žiadna popisnosť, náznaky bez slov. Hoci aj pohľad na háčik v strope, povraz a potom prevrátený stolček. Alebo stavba nezmyselnej drevenej pyramídy na oslavu vládnuceho režimu na námestí a reakcie ľudí okolo nej. Brtkova šialená pitka so švagrom, jeho prelínanie nálad a súboj s vlastným svedomím: veď on nikomu nechcel ublížiť, len sa mať o trošku lepšie... Nuž a nezabudnuteľná tanečná snová vízia starej panej a Brtka ako tancujú niekde v lúčoch slnka...

Obchod na korze je skvele nakrútený film s výborným scenárom a nezabudnuteľnými hereckými výkonmi. Bez veľkých slov a pátosu hovorí o niečom, čo bolo, ale pretrváva. O zle. Práve v dnešnej dobe je varovaním viac ako aktuálnym.
Začínala som otázkou, čo možno povedať o všeobecne známom legendárnom filme ako je Obchod na korze? Odpoveď: choďte sa naň opäť pozrieť. Myslím si, že neoľutujete.

Obchod na korze, Československo, 1965
Dĺžka: 128 minút
Réžia: Ján Kadár, Elmar Klos
Scenár: Ladislav Grosman,  Ján Kadár, Elmar Klos podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana
Kamera: Vladimír Novotný
Hudba: Zdeněk Liška
Strih: Jaromír Janáček
Hrajú: Jozef Kroner, Ida Kamińska, František Zvarík, Hana Slivková,  Elena Zvaríková,  Martin Hollý st., Martin Gregor, Adam Matejka a ďalší
Distribúcia: ASFK – Projekt 100
Premiéra digitalizovanej reštaurovanej verzie  -  9.11.2017
(Pôvodná premiéra: 8.10.1965, obnovená premiéra: marec 1989)
Foto: ASFK