Prehliadka pozostáva zo siedmich programových blokov a v spolupráci s organizátormi Medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos sa uskutoční v dňoch od 9. do 15. novembra. Projekcie budú začínať vždy o 16.30 hod.

Ilja Zeljenka je autorom opier, orchestrálnych diel, inštrumentálnych koncertov, kantát, komorných skladieb, scénickej a filmovej hudby. Vďaka nemu sa hudba v slovenskom filme stala samostatnou výrazovou zložkou a neplnila len ilustratívnu funkciu. Pritom k filmovej hudbe sa Zeljenka dostal len náhodou v roku 1956, keď ho oslovil dramaturg krátkeho filmu Slovenskej filmovej tvorby Miroslav Horňák. Už jedna z jeho prvých prác pre dokument Tu kráčajú tragédie (1957) režiséra Štefana Uhra, v ktorej využil individuálne hudobné prostriedky, tzv. mestský folklór, poukázala na výnimočnosť Zeljenkovho prístupu k tvorbe hudby pre filmové dielo. Jeho novátorské tvorivé postupy sa však prejavili najvýraznejšie v 60. rokoch minulého storočia, keď pôsobil ako dramaturg v elektroakustickom štúdiu Československého rozhlasu a začal experimentovať s možnosťami elektroakustickej hudby.

Od roku 1957 až do vylúčenia zo Zväzu slovenských skladateľov v roku 1973 a zákazu činnosti skomponoval Ilja Zeljenka hudbu k približne sto hraným a dokumentárnym filmom. Spolupracoval s dokumentaristami Martinom Slivkom, Vladom Kubenkom, Ladislavom Kudelkom a tiež s tvorcami hraných filmov. Zložil hudbu pre filmy Štefana Uhra Slnko v sieti (1962), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Génius (1969), Keby som mal pušku (1971), Javor a Juliana (1972), Dolina (1973), s Eduardom Grečnerom spolupracoval na filmoch Každý týždeň, sedem dní (1964), Drak sa vracia (1967) a Pozemský nepokoj (1992). Osobitné postavenie v Zeljenkovej tvorbe má práve Igricom ocenená hudba v  Grečnerovom filme Drak sa vracia, ktorá patrí k jeho najúspešnejším filmovým projektom. „Najlepšia filmová hudba je tá, ktorú si divák ani nevšimne,“ povedal svojho času Ilja Zeljenka v nadväznosti na spoluprácu so Štefanom Uhrom. „Toto bol slogan Uhrovej generácie, ktorým sme my v tej dobe vnímali poslanie filmovej hudby. Samozrejme, hudba vo filme je prítomná, ale je ´ukrytá´. Jej poslaním je podporovať formu filmu, no veľmi jemne a nevtieravo.“
 
Kolekcia filmov venovaná tvorbe Ilju Zeljenku v Kino Lumière pozostáva zo siedmich dlhometrážnych hraných filmov. Pred každým z nich bude uvedený krátky dokumentárny film. Podľa kurátorov Filmotéky sa kľúčom výberu stala myšlienka Zeljenkovho generačne mladšieho hudobného kolegu Vladimíra Godára, ktorý povedal, že Zeljenka bol „ťažiskovou skladateľskou osobnosťou slovenskej odmäkovej generácie“, teda 60. rokov 20. storočia, ktoré reprezentuje aj filmový výber. Diváci uvidia filmové diela 65, 000.000 (1961) Miroslava Horňáka, Slnko v sieti (1962) Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Génius (1969) Štefana Uhra, Každý týždeň sedem dní (1964) a Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera. Sprevádzať ich budú krátke filmy Operácia X (1963) Miroslava Horňáka, Voda a práca (1963) a Metamorfóza vlákna (1968) Martina Slivku, Vstupujeme do doby atómovej (1963) autorskej dvojice Viktor Kubal a Leopold Bródy, Dvanásť storočí umenia (1967) a Bratislavský dóm sv. Martina (1970) Ladislava Kudelku a Mašinka (1967) Karola Skřipského.

Ilja Zeljenka získal za svoju tvorbu viacero ocenení, okrem iného Cenu ministra kultúry SR za celoživotnú skladateľskú tvorbu (2002), Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (2005) a Cenu predsedu NR SR za prínos v oblasti hudby (2007). Tento rok 13. júla uplynulo desať rokov od jeho úmrtia a 21. decembra si pripomenieme Zeljenkove nedožité 85. narodeniny.