Na televíznych obrazovkách sme zase mali možnosť sledovať starší kúsok Jelena. Domácemu divákovi tak nie je jeho tvorba neznáma a očakávania spojené s jeho novinkou sú vďaka spomínaným faktorom veľmi vysoké. Zvjagincev sa stal v posledných rokoch spoločne s viacerými relatívne mladými európskymi režisérmi akýmsi fetišom festivalových návštevníkov a vlajkonosičom nielen súčasného ruského, ale aj európskeho artového filmu. Preto je chvályhodné, že sa autor nesnažil v prvom pláne poskytnúť obľúbený a obligátny nelichotivý obrázok stavu súčasného Ruska, ale ponúkol univerzálnu rodinnú drámu skombinovanú s detektívkou, aká by sa mohla odohrať kdekoľvek na svete a v ľubovoľnej dobe.

Žeňa, hlavná postava filmu, a jej manžel Boris, relatívne mladý pár niekde krátko pred štyridsiatkou, sa nachádzajú uprostred rozvodového konania. Spoločne s dvanásťročným synom Aljošom obývajú rozľahlý byt na moskovskom sídlisku a hľadajú naň momentálne kupca. Obaja si už totiž zariadili svoj súkromný život po svojom a majú jasnú predstavu o oddelenej budúcnosti. Menej jasné to však bude s opatrovníctvom Aljošu, ten na začiatku príbehu o zámere rodičov dokonca ani nevie a jeho precitnutie patrí k emocionálne najsilnejším okamžikom diela. Žeňa je sebavedomá, krásna žena a Boris jej ako tak trochu nevýrazný a málo ambiciózny muž nevyhovuje, čo mu dáva nevyberane najavo už v úvodných minútach filmu. Režisér tak okamžite navodzuje atmosféru, v akej sa bude celá snímka odohrávať a v akom psychickom rozpoložení a odcudzení sa budú nasledujúce dve hodiny všetky ústredné postavy brodiť.

Zvjagincev pojal takmer celú prvú polovicu Bez lásky ako podrobne rozpísanú, a tak svojou dĺžkou dostatočne motivovanú expozíciu. Paralelným strihom dvoch dejových línií, súkromného a pracovného života Borisa a Žeňi, dokonale spoznávame nielen ich každodenný súčasný život, ale aj charaktery oboch postáv. Režisérovi sa darí predať divákovi svoje postavy prostredníctvom ich reakcií na rôzne situácie, dialógov s milencami, či kolegami v práci. Aljoša tak trochu ostáva v pozadí režijného, alebo skôr kameramanského záujmu, čo však zodpovedá vlažnému záujmu rodičov o vlastného syna. Po tomto pevne pripravenom psychologickom „entré“ prichádza zásadný dejový zvrat a v tomto smere odporúčame si pred návštevou kina radšej vopred nič nezisťovať a nečítať zbytočne veľa prezrádzajúce krátke obsahy. Zvrat totiž pôsobí ako veľký šok ako pre diváka, tak pre Borisa a Žeňu a ich reakcie a následné vysporiadávanie sa s problémom bude divákovi dávať logiku najmä zo spomínaného, dôkladného predstavenia páru v prvej polovici. Ich chovanie v prvej časti môžeme označiť ako príčinu, Aljošov náhly „skrat“ ako dôsledok ich činov. Z čistokrvnej rodinnej drámy sa tak postupne stáva jej kombinácia s detektívkou, pričom prvý žáner vôbec neopúšťame, naopak ho nová dejová línia ešte výrazne umocňuje.

Pochmúrna vizuálna stránka moskovskej zimy je výrazným štylistickým prvkom filmu a môžeme ju chápať ako, možno až trochu doslovné, prirovnanie k vyprázdnenosti a frustrácii riešených vzťahov. Obdobne je to aj s interiérmi. Je jedno, či sa nachádzame v luxusnom, ale chladnom byte Ženinho milenca, ošarpanom baráku jej mamy, či v schátralom panelovom stavenisku pri finále, všetky prostredia sa metaforicky vzťahujú k neutešenému duševnému rozpoloženiu hlavných hrdinov. Uveriteľnosti a autenticite emócií dopomáhajú aj presné herecké výkony Marjany Spivakovej a Alexeja Rozina ako rodičov a Matveja Novikova v úlohe trpiaceho syna. Pre našinca je to iste dané aj tým, že títo herci sú u nás neopozeraní, a tak si ich ľahšie dosadíme do civilných úloh.

Andrej Zvjagincev v závere, bohužiaľ, neodolá pokušeniu vyjadriť sa aspoň čiastočne k súčasnej politickej situácii v Rusku a snaží sa nájsť určité paralely s vývinom vzťahom. Môžeme to chápať ako istý ústupok európskemu festivalovému publiku, alebo sa nad týmto zámerom skúsiť hlbšie zamyslieť. V každom prípade ako čisto vzťahová dráma, okorenená detektívnou líniou a chytro využívajúca motív rodičovstva predovšetkým vo vzťahu matka-dcéra/syn, funguje Bez lásky dokonale a žiaden politický apendix nepotrebuje. Zvjagincevovou výhrou je nesporne aj fakt, že dokázal byť vo svojej novinke menej okázalý ako v inak výbornom Leviathanovi.

Bez lásky (Neľubov, Loveless), Rusko, Francúzsko, Belgicko, SRN, 2017
Dĺžka: 127 minút
Réžia_ Andrej Zvjagincev.
Scenár: Oleg Negin, Andrej Zvjagincev
Kamera: Michail Kričman
Strih: Anna Mass
Hudba: Andrej Dergačev
Hrajú: Marjana Spivak, Alexej Rozin, Janina Hope, Matvej Novikov, Darja Pisareva, Andres Keiss, Alexej Fatejev, Taťjana Chramova, Maxim Stojanov a ďalší.
Distribúcia: Film Europe MC
Premiéra v SR: 9. novembra 2017
Foto: Film Europe MC