Podarilo sa mu „bergmanovským skalpelom“ psychologicky rozpitvať medziľudské vzťahy až na povestnú dreň a táto neľútostná sonda do temnejších stránok našich charakterov pôsobila až prekvapivo sebaisto a uveriteľne. Navyše sme sa v kinách mohli kochať vynikajúco spracovanou formálnou stránkou, krásna príroda veľhôr paradoxne vhodne dotvárala klaustrofobické dusno medzi postavami.

V prípade novinky so záhadne znejúcim názvom Štvorec  (zaradený aj do prehliadky Film Europe MC, Be2Can 4) má tak Östlund už cestu k diváckemu úspechu viac-menej elegantne vydláždenú, navyše podporenú úspechom filmu na filmovom festivale v Cannes, kde získal Zlatú palmu. Jednoznačne tvrdiť, že zaslúžene, by nezodpovedalo skutočnosti a pravdu - povediac kontroverzia sluší odvážnym snímkam viac ako všeobecná adorácia. Napriek kritickej odozve Vyššej moci však ambiciózny Švéd rozhodne nenakrútil svoju verziu „Scén z manželského života číslo 2“ a v prípade Štvorca ponúka diametrálne odlišný príbeh, i keď aj otázky rodiny a jej nestálej pozície v postmodernom európskom svete tu hrajú významnú úlohu.

Štyridsiatnik Christian je úspešný kurátor moderného múzea v Štokholme. Spoločne s kolegami pripravuje konceptuálnu výstavu pod názvom Štvorec. Ten by mal mať rozmery 4x4 metra a vnútri jeho plochy by sa mal každý návštevník správať na základe pravidiel tolerancie, rovnosti a takpovediac elementárnej ľudskosti. Ako projekt dopadne, je veľkou záhadou, ale ešte ťažšie bude premyslieť stratégiu, ako celú nezvyčajnú akciu prezentovať pred verejnosťou. Žijeme však v dobe Youtube videí a Christianovi kolegovia rýchlo prídu s originálnym nápadom. Hlavného hrdinu však netrápi iba práca, stal sa obeťou bizarnej lúpeže a ani jeho súkromný život nepatrí medzi tie najukážkovejšie príklady rodinného šťastia. Film sa teda nezameriava iba na jednu dejovú líniu, ale snaží sa zdanlivo nezlučiteľné vývojové smery v správnych okamžikoch myšlienkovo prepájať a ponúknuť na ploche takmer dvoch a pol hodín niekoľko viac či menej nepredvídateľných zvratov.

Štvorec patrí medzi bohatú kategóriu umeleckých filmov, otvorených nekonečným interpretáciám. Pričom špeciálne v tomto prípade bude platiť, že každý divák uvidí iné dielo. Nedosahuje tak však žiadnym časovo rozhodeným puzzle systémom, skôr sa upriamuje na množstvo detailov v mizanscéne, na prvý pohľad nezrozumiteľným opakujúcim sa motívom a vtipným dialógom, dotvárajúcim a utvárajúcim charakter hlavnej postavy. Štvorec pôsobí oproti spomínanej Vyššej moci menej kompaktným dojmom, čo je spôsobené práve viacerými dejovými líniami, dlhšou stopážou a nepochybne to bol aj tvorivý zámer. Divák si musí počas deja neustále spomínať na raz vyslovené slová a vety a s našou vizuálnou pamäťou sa Östlund vyslovene hrá. Preto aj výsledný obraz kinematografického umeleckého diela s názvom Štvorec nie je konečný či jednoznačný a vyslovene si pýta rozsiahlu popremietaciu diskusiu pri káve.

Štvorec nakoniec najviac prekvapí elegantnou a málokedy škrípajúcou kombináciou komédie a drámy. Niekedy sledujeme výhradne komické scény, inokedy čisto dramatické, často sú však tieto dva prístupy organicky prepojené v jednej sekvencii. Divák sa smeje, zároveň ho však režisér núti premýšľať a spájať všetko doposiaľ videné dohromady. Podobne je to aj s hlavnou postavou v podaní u nás málo známeho dánskeho herca Claesa Banga. Ten je nám síce neustále prezentovaný ako veľký sympaťák, pričom si až po čase začneme uvedomovať, že vecami, ktoré v skutočnosti hovorí a robí nepatria medzi to, čím by sme sa chválili pred našimi blízkymi. Ambivalentnosť postavy nás tak pri sledovaní núti prehodnocovať aj naše chovanie i pri tých najbanálnejších každodenných situáciách.

Zrejme každý filmový divák bude očakávať od finále predstavenie onej konceptuálnej výstavy pod názvom Štvorec. Nepatrí sa síce prezrádzať z deja viac ako je potrebné, každopádne vrcholom, či už myšlienkovým alebo formálnym, je iná sekvencia. Pôjde však opäť o konceptuálne umenie a pravdupovediac s omnoho prepracovanejšou koncepciou a prevedením ako v prípade experimentu s plochou s rozmermi 4x4 metra. Na začiatku filmu si dovolí Christian polemizovať v rozhovore o podstate umeleckého diela. Stáva sa ním aj náhodný predmet, umiestnený v priestoroch galérie? Presvedčte sa v kine, že Štvorec je umeleckým dielom samým o sebe a nepotrebuje k tejto nálepke nutne festivalové ocenenia.

Štvorec (The Square), Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Dánsko, 2017
Dĺžka: 142 minút
Scenár a réžia: Ruben Östlund
Kamera: Fredrik Wenzel
Strih: Jacob Secher Schulsinger, Ruben Östlund
Hrajú: Claes Bang, Elisabeth Moss, Dominic West, Terry Notary, Christopher Lasso, Marina Schiptjenko, Elijandro Edouard, Daniel Hallberg, Martin Sööder, Sofie Hamilton a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Compamy, Be2Can4
Premiéra v SR? 12. októbra 2017
Foto: Film Europe MC