Križiačik (Křižáček)

V počiatočnej fáze projektu by si asi mnohí z nás predstavili veľkolepý kostýmový historický epos. Toto však rozhodne nie je prípad Křižáčka,Krizacek1 pretože v skutočnosti ide o jedno z formálne najvýraznejších diel českej a slovenskej kinematografie za posledné roky. V prvom rade ide o veľmi netradične zvolenú predlohu k adaptácii. Vo filmovej tvorbe je mimoriadne žiadané čerpať inšpirácie z národnej i svetovej prózy či drámy. V audiovizuálnom umení sa však z času na čas objaví aj film ako Beowulf, Havran, Mulan alebo Farba granátového jablka, inšpirované menej tradičným literárnym druhom – poéziou. Aj Kadrnka sa rozhodol vychádzať z poézie. Konkrétne z básne českého spisovateľa Jaroslava Vrchlického Svojanovský křižáček.

Vzdorovito nedivácky Křižáček je pôvabnou vizuálnou básňou. Kameramanom Braňovi Pažitkovi a Janovi Basetovi Střítežskému sa  podarilo zachytiť prírodu v celej svojej kráse. Krizacek2Vo veľkolepých kompozíciách sa postupne vynárajú hradby vyľudneného hradu, hustý zelený les, vyprahnutá púštna scenéria a svetlá vysušená lúka, reflektujúce vnútorný svet hlavného hrdinu plný zmätku, nádeje, zúfalstva. Extrémne dlhé statické zábery poskytujú premnoho času na premýšľanie, kontempláciu. Brána hradieb sa pri odchode syna z domu otvára a zatvára veľmi pomaly. Deti opakovane prechádzajú cez lúku ako v spomalených záberoch. Kôň cvála pozvoľna so miernymi náznakmi zrýchlenia, no aj tak vždy pochopíme, že k žiadnemu zdynamizovaniu deja nikdy nedôjde. Snímka sa tak stáva pomyselnou meditatívnou púťou. Pre postavy i pre diváka. Na ceste sa hlavný protagonista nestretáva len s reálnymi osobami. Zúfalstvo v ňom evokuje rôzne spomienky či vízie, milovaného syna vidí v každom jednom dieťati. A nevedno, či ho ešte niekedy nájde.

Aj keď v snímke nachádzame určitý príbeh, film nie je založený na deji, ani s ním výraznejšie nemanipuluje. Vo väčšine filmov využívajúcich poetiku vyprázdnenej narácie hrdinovia len bezcieľne putujú. Krizacek4Ak aj majú nejaký cieľ, divák sa o ňom nedozvie. Avšak, hrdina v Křižáčkovi má jeden jediný veľký cieľ – nájsť strateného syna, ktorý mu neustále uniká a je vždy krok pred ním. Niektorí filmoví historici a kritici takéto diela označujú aj ako „púštne filmy“, čo platí aj v prípade tejto snímky. Zadržiavanie informácií, subjektívna narácia a minimum dialógov sa pokúšajú posunúť divákove vnímanie filmu za hranice obyčajného porozumenia. V prvom rade orientujú diváka na postavu, pretože postava a jej vnútorné rozpoloženie sú najdôležitejsie, ale aj na atmosféru a kompozíciu záberov.

Už od expozičnej časti filmu mi mimoriadne prekážali niektoré prvky scénografie, kostýmov a rekvizity. V snímkach zasadených do historických období je dôležitéKrizacek8, aby tieto súčasti filmovej skladačky nepôsobili moderným dojmom a nevyčnievali z historického kontextu. Čo sa v tejto snímke udialo niekoľkokrát a všetky tieto výhrady sa nejakým spôsobom, nanešťastie, týkajú malého hrdinu. Deka na chlapcovej posteli je očividne výrobkom z aktuálnej interiérovej kolekcie známej švédskej dizajnovej spoločnosti. Jeho lososové legíny by sa dali kúpiť v ktoromkoľvek obchode s oblečením, no v tomto prípade by možno pomohol iba malý zásah do výberu farby. Hneď by bol celkový dojem z kostýmu lepší. Poslednou estetickou výhradou je brnenie malého chlapca ako vystrihnuté z katalógu hociktorej hračkárskej spoločnosti. Výzbroj, brnenie, meč a helma pritom bola na skúške s modelom, na rozdiel od filmového spracovania, výborná. Ak je niečo dobré, prečo to meniť? Ktovie, možno za to mohol rozpočet.

Najväčším technickým nedostatkom je však surový zvuk a príliš ostrý strih. Možno je to zámer, Krizacek7no na mňa to skôr pôsobilo ako chyba. Jednotlivé zábery filmu neprechádzajú plynule bez toho, aby si divák uvedomoval každý jeden strih. Čo sa týka zvuku, tam je to náročnejšie. Nie som taký odborník, aby som vedela posúdiť, či ide o chybu v čistení a úprave zvuku, alebo v nastaveniach či nefunkčnosti reproduktorov v kinosále. Predpokladám však, že praskanie vo zvuku a gumený zvuk meča pri dotyku s brnením, nesúvisiace s dejovou líniou, nie sú úplne v poriadku.

V súvislosti s týmto filmom musím ešte poukázať na spojitosť Křižáčka s divadlom. Po celý čas som sa nevedela zbaviť pocitu, že som neprišla na filmové, ale na divadelné predstavenieKrizacek5 s vynikajúcim Karlom Rodenom. Pravdepodobne preto, lebo malé deti v snímke niekoľkokrát odohrali akési divadelné predstavenia. Summa summarum, Křižáček a jeho prestížne ocenenie na filmovom festivale v Karlových Varoch sú dôkazom toho, že v kinematografii neexistuje vždy iba jedna komerčne zaujímavá a finančne zisková cesta, ale aj artová metóda, ktorá síce do kín nepritiahne masy, ale postupne si vytvorí okruh divákov ochotných obetovať drahocenný čas a takmer dve hodiny kontemplovať v priestoroch svojho obľúbeného kina.

Krizacek3Križiačik (Křižáček) Česká republika, Slovenská republika, Taliansko, 2017
Dĺžka: 87 minút
Réžia: Václav Kadrnka
Scenár: Jiří Soukup, Václav Kadrnka
Kamera: Braňo Pažitka
Strih: Pavel Kolaja
Hudba: Vojtech Havel a Irena Havlová
Hrajú: Karel Roden, Aleš Bílík, Matouš John, Jiří Soukup, Michal Legíň, Jana Oľhová, Ivan Krúpa, Eliška Křenková, Tomáš Bambušek, Petr Cemper a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 28. septembra 2017
Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.